Všetko, čo robíme, je pre záchranu vnímajúcich bytostí

(Minghui.org) Za praktizovanie Falun Dafa som bola niekoľko rokov väznená. Po prepustení som sa dva mesiace venovala intenzívnemu štúdiu Fa, vysielaniu spravodlivých myšlienok a hľadaniu nedostatkov vo svojom vnútri. Potom som začala doma vyrábať materiály na objasňovanie pravdy a roznášala som ich v okolitých oblastiach. Približne rok všetko prebiehalo hladko.

Od minulého novembra miestni predstavitelia Čínskej komunistickej strany (ČKS) tvrdili, že ma zachytili bezpečnostné kamery, a že majú dostatok dôkazov na moje zatknutie za distribúciu materiálov. Medzitým mi robil problémy aj môj syn.

Napriek tomu som zostala neochvejná a zamerala som svoju pozornosť dovnútra. Uvedomila som si, že keď som naliehala na svojho vnuka, aby študoval Fa, bola som príliš nátlaková, netrpezlivá a dokonca som strácala trpezlivosť a hnevala sa. Pomyslela som si: „Toto musí byť medzera, ktorú zlo zneužíva proti mne.“ A tak som sa snažila napraviť svoje správanie. Zároveň som požiadala členov rodiny, ktorí sú tiež praktizujúcimi, aby na mňa vysielali spravodlivé myšlienky.

Je mi jasné, že ako praktizujúca Dafa je mojím poslaním pomáhať Majstrovi zachrániť čo najviac ľudí. Nedovolím starým silám, aby ma prenasledovali a zmarili príležitosť ďalším vnímajúcim bytostiam dosiahnuť spásu.

Majster mi dal náznak, aby som odstránila evidenčné číslo zo svojho elektrického bicykla. Urobila som tak a pokračovala som v roznášaní materiálov. Ďalšie tri mesiace všetko prebiehalo dobre, ale po Novom roku a pred tzv. „dvoma plenárnymi zasadnutiami“ ČKS ma príslušníci oddelenia vnútornej bezpečnosti dvakrát navštívili doma a viackrát telefonovali aj môjmu manželovi.

Tvrdili, že som dlhodobo sledovaná, a že vedia o tom, že distribuujem materiály. Môjmu manželovi povedali, aby obmedzil môj pohyb. To vytvorilo na našu rodinu obrovský tlak, pretože sa obávali, že by som mohla byť opäť zatknutá.

Prenasledovanie mojej rodine a príbuzným veľmi ublížilo. Ešte dôležitejšie bolo, že v nich vyvolalo negatívny pohľad na Dafa. Pred uväznením moju kultivačnú prax podporovali a niekedy mi dokonca pomáhali objasňovať pravdu. Nechcela som, aby tieto vzácne bytosti niesli ďalšie následky prenasledovania.

Viac než rok som sa usilovne snažila vo všetkých smeroch a svojím spravodlivým správaním ako učeníčka Dafa som na nich nenápadne pozitívne vplývala. Začali sa u nich objavovať určité priaznivé zmeny v postoji ku mne. Keď však čelili tomuto náhlemu a desivému tlaku, atmosféra v rodine sa stala napätou a dusivou.

Môj manžel a syn chodili celé dni zachmúrení a skleslí. Aj ja som cítila nesmierny tlak, ktorý na mňa doliehal. Rodina sa dohodla, že po skončení „dvoch zasadnutí“ pozvú jedného predstaviteľa z oddelenia vnútornej bezpečnosti na obed, aby sa pokúsili „urovnať celú záležitosť“.

Počas nasledujúcich dvoch týždňov som študovala Fa, vysielala spravodlivé myšlienky a hľadala svoje nedostatky vo vnútri. Nepokúsila som sa však zastaviť svojho manžela ani syna v tom, aby využívali svoje osobné kontakty na zmiernenie situácie. V skutočnosti som to dokonca mlčky schvaľovala, aj keď som si to vôbec neuvedomovala.

Keď sa môj manžel vrátil zo stretnutia s pozvaným úradníkom, vyzeral ešte skleslejšie než predtým. Niekto z oddelenia vnútornej bezpečnosti mu povedal, že môj prípad už postúpili nadriadeným orgánom, a preto ho už nemajú vo svojich rukách. Navrhol, aby sa naša rodina pokúsila nájsť kontakty na vyšších miestach. Následne sa môj manžel a syn rozhodli, že sa pokúsia vyriešiť túto záležitosť peniazmi.

Naďalej som sa pozerala do svojho vnútra a vysielala spravodlivé myšlienky. Vedela som, že nesmiem uznať prenasledovanie od starých síl. Vedela som tiež, že ako praktizujúca Dafa je mojím poslaním zachraňovať ľudí. Distribuovanie materiálov na objasňovanie pravdy je zodpovednosťou praktizujúcej Dafa a nemalo by sa stať zámienkou, ktorú by zlo mohlo využiť na moje prenasledovanie.

Požiadala som praktizujúcich z mojej rodiny a zo skupiny štúdia Fa, aby na mňa vysielali spravodlivé myšlienky. Moja mama, ktorá je tiež praktizujúca, mi navrhla, aby som na niekoľko dní odišla z domu, ale rozhodla som sa, že to neurobím. Mnohých vecí v tomto svete som sa už dokázala vzdať, no moja rodina je prostredím, v ktorom sa kultivujem a potvrdzujem Fa. Nemala by som toto prostredie stratiť, a ani dovoliť, aby bol narušený bežný chod našej rodiny.

Pomyslela som si: „Mám skvelú rodinu a už som sa zbavila pripútanosti k pohodlnému životu. Nedovolím však zlu, aby moju rodinu zničilo. Musím im ukázať krásu Dafa. Moji dvaja vnuci sú tu kvôli Dafa a už trikrát si prečítali Zhuan Falun. Sú to mladí praktizujúci Dafa a ja tu musím zostať, aby som im pomáhala. A zamestnanci oddelenia vnútornej bezpečnosti sú tiež bytosti, ktoré čakajú na záchranu. Nedovolím zlu, aby prenasledovalo praktizujúcu Dafa a ničilo ďalšie životy!“

Moja najmladšia sestra, ktorá je tiež praktizujúca, pred časom vstúpila do štádia postupného osvietenia. Povedala mi, že mám mnoho pripútaností, ktoré bránia môjmu postupu v kultivácii. Ak sa ich dokážem vzdať a vypestujem si veľký, dobrotivý súcit voči týmto zamestnancom, nebezpečenstvo sa môže premeniť na dobrú vec.

Hoci som voči nim nepociťovala nenávisť ani odpor, nemôžem povedať, že som konala úplne zo súcitu. Požiadala som Majstra o náznak: „Čo som urobila nesprávne? Aké pripútanosti ma zadržiavajú? Prečo nedokážem úplne otvoriť svoje srdce? Prečo mi v kultivácii vždy niečo chýbalo? Majster, musím sa dobre kultivovať. Som tu preto, aby som zachraňovala ľudí, nie aby som im bránila v tom, aby boli zachránení!“

V ten večer ma prišla navštíviť praktizujúca, ktorú som volala „Veľká sestra“, a s ktorou som spolupracovala na jednom projekte. Láskavo mi poukázala na moju pripútanosť: „Nie je to len problém spoliehania sa na bežných ľudí,“ vysvetlila. „V tejto záležitosti si v skutočnosti nepochopila princípy Fa.“

Okamžite som pochopila, že ju Majster poslal, aby mi ukázala moju medzeru. Od svojho prepustenia z väzenia som sa usilovala odhaľovať svoje nedostatky. Našla som mnoho pripútaností, ako sú žiadostivosť, lenivosť, arogancia, ako aj to, že som nie vždy chápala hlbší význam Fa. Nikdy som však nevenovala pozornosť problému spoliehania sa na bežných ľudí. Úplatkárstvo je skazenou praktikou dnešnej morálne upadajúcej spoločnosti. Praktizujúca Dafa je tu preto, aby potvrdzovala Fa. Ako by som mohla mlčky schvaľovať takúto skazenú prax?

Ak by som týmito skúškami prešla pomocou úplatkov, bola by to správna cesta? Nespôsobili by mi staré sily následne ešte viac problémov? Bola by to stopa, ktorú som chcela zanechať pre budúcnosť? Keď prídu skúšky, a ja ich riešim bežnými ľudskými prostriedkami, nie je to rovnaké, ako keď si pri skúške chorobovej karmy dávam injekcie a užívam lieky?

Keďže som v minulosti tieto skúšky opakovane nezvládala, postupne sa nahromadili a vytvorili veľkú prekážku, ktorú som nedokázala prekonať. To musel byť jeden z hlavných dôvodov, prečo som nakoniec strávila niekoľko rokov vo väzení. Až vtedy som situáciu skutočne jasne pochopila.

„Veľká sestra“ sama viackrát zažila prenasledovanie. Zakaždým ho prekonala pomocou spravodlivých myšlienok a pod Majstrovou ochranou. Len takýmto spôsobom môžu božské bytosti pomôcť. Dokonca aj môj manžel, ktorý nebol praktizujúci, sa ma viackrát spýtal: „Prečo sa Veľkej sestre za všetky tie roky nič nestalo? Prečo si sa vždy do problémov dostala len ty?“

Pochopila som, že Majster mi prostredníctvom úst môjho manžela dával náznak, ale vtedy som to nechápala. Bola to najväčšia medzera, ktorú som si počas viac než dvadsiatich rokov prenasledovania vytvorila. Preto som povedala Majstrovi: „Majster, odteraz musím dôsledne a spravodlivo dosiahnuť štandard Fa a úplne odstrániť tieto skazené a pokrivené predstavy!“

Keď som sa týchto pokrivených predstáv vzdala, zosúladila som sa s Fa. Ako by potom mohli bežní ľudia prenasledovať spravodlivú praktizujúcu Dafa?

Moje srdce sa otvorilo a cítila som, že sa vo mne objavil súcit. Tí pracovníci oddelenia vnútornej bezpečnosti boli manipulovaní zlom. Chceli ma prenasledovať práve kvôli mojej medzere. Ak by som sa dobre nekultivovala, dopúšťali by sa zločinov a nakoniec by boli zničení.

Podelila som sa o svoje pochopenie s manželom a požiadala som ho, aby mi pomohol tým, že nebude používať bežné ľudské spôsoby riešenia tejto situácie. Súhlasil. Môj manžel je naozaj výnimočná bytosť. Len kvôli niektorým mojim vlastným pripútanostiam, ktoré som si predtým neuvedomovala, boli tieto vnímajúce bytosti vystavené prenasledovaniu.

O dva dni neskôr sa mi prisnil sen: S Veľkou sestrou sme vošli do miestnosti, kde z prasknutého potrubia prudko vytekala voda. Spýtala som sa jej, či tam nie je ventil, ktorým by sa dal prívod vody uzavrieť. Keď niekoľkokrát pootočila jednou z rúr, silný prúd sa zmenil len na tenký pramienok. Počula som samú seba, ako jej hovorím: „Nezatiahni to úplne, prosím. Nechaj ešte trochu vody tiecť, aby som sa mohla osprchovať.“

Keď som sa zobudila, pomyslela som si: „Majster mi ukázal, že hlavný únik bol zastavený, ale prečo som ešte chcela niečo ponechať?“ Otvorila som si článok „Neopomenutie v budhovskej povahe“ v knihe Základy pre ďalší pokrok. 

Pochopila som, že ma Majster vedie po správnej ceste.

Pred niekoľkými dňami som čítala článok na Minghui o odstránení túžby zhromažďovať zásluhy a cnosť. Uvedomila som si, že aj ja som mala takéto zmýšľanie pri objasňovaní pravdy a rozdávaní materiálov. Často som počítala, s koľkými ľuďmi som sa rozprávala a koľko materiálov som rozdala. Ak ich bolo málo, cítila som sklamanie. Ak ich bolo veľa, objavila sa u mňa pripútanosť k nadšeniu a predvádzaniu sa.

V mojom srdci stále zostávala sebeckosť a moje uvažovanie nebolo úplne zamerané na druhých. Myslela som si: „Musím zachraňovať ľudí. Musím splniť svoje poslanie.“ Na určitej úrovni boli tieto myšlienky hnacou silou môjho usilovného napredovania. Keď som sa však na ne pozrela z vyššej úrovne, uvedomila som si, že aj v nich bola sebeckosť.

Spýtala som sa Majstra: „Majster, aký stav mysle by som mala dosiahnuť?“ Počas štúdia Fa sa mi v mysli náhle objavila odpoveď: „Všetko je pre záchranu vnímajúcich bytostí!“

Pochopila som. Mali by sme sa úplne vzdať „seba“, pretože všetko, čo robíme, je pre záchranu vnímajúcich bytostí.

Ďakujem Vám, súcitný Majster, za Vašu ochranu a vedenie! Ďakujem vám, spolupraktizujúci, za vašu úprimnú pomoc!