(Minghui.org) V roku 2022 sme spolu s manželkou, svokrou a deťmi išli po diaľnici do mesta, kde pracujem. Deti povedali, že sú hladné. Túto trasu absolvujem často a vedel som, že najbližšie odpočívadlo je malé a nie je tam žiadne jedlo. Neďaleko bol ale zjazd z diaľnice, takže sme sa rozhodli ísť a pohľadať nejakú reštauráciu.
Hoci som túto diaľnicu poznal veľmi dobre, tento zjazd som predtým ešte nevyužil a netušil som, ako to v okolí vyzerá. Len čo sme zišli z diaľnice, ocitli sme sa na opustenom mieste. Po niekoľkých stovkách metrov sa asfaltová cesta zmenila na nerovnú poľnú cestu. Chvíľu sme po nej išli a zdalo sa, že tento zjazd kedysi viedol do malého mestečka, alebo veľkej dediny. Podľa nápisov tam kedysi boli reštaurácie, holičstvá, supermarkety a iné prevádzky, no teraz bolo všetko zatvorené. Niektoré výklady boli také zanedbané, že im už odpadli dvere. Žiaľ, takéto scény kedysi obývaných, dnes však vyľudnených dedín, sú pod vládou Čínskej komunistickej strany (ČKS) čoraz bežnejšie.
Opačným smerom bola továreň. Keďže moja práca zahŕňa aj predaj zariadení do podobných tovární, pomyslel som si, že keď sme už zišli z diaľnice a nemáme sa kde najesť, môžem sa tam zastaviť a navštíviť potenciálneho klienta. Keď som prišiel k vrátnici, krátko som sa rozprával so starším vrátnikom. Ponúkol mi kontaktné číslo, aby som sa mohol spojiť s ich vedením. Keď som s nimi hovoril, prejavili o moje produkty veľký záujem a povedali, že pošlú niekoho, kto ma vezme dnu.
Kým som čakal, využil som príležitosť objasniť pravdu o Falun Dafa staršiemu vrátnikovi a povzbudil som ho, aby si zapamätal vety: „Falun Dafa je dobrý“ a „Pravdivosť, Súcit, Znášanlivosť sú dobré.“ Postarší pán sa zvláštne usmial a povedal: „Chceš ma tiež presvedčiť? Moja druhá dcéra praktizuje Falun Dafa a momentálne zastáva vysokú funkciu v mestskej vláde. Každý rok počas sviatkov Čínskeho nového roka príde domov a snaží sa ma presvedčiť, aby som vystúpil z ČKS. Vždy som to rázne odmietol, takže naozaj netreba, aby si ma presviedčal aj ty.“
Bol som ohromený, keď som počul o jeho situácii, a ešte viac ma udivilo, že si praktizujúca dokázala udržať spravodlivé myšlienky a činy aj na vedúcej pozícii v štátnej inštitúcii. V minulosti, keď som natrafil na niekoho takto tvrdohlavého, na vec som už netlačil. Len som jemne pripomenul a povzbudil dotyčného, aby si vypočul všetky strany a jasne videl fakty. Tentoraz som však cítil, že by som si mal tento predurčený vzťah vážiť a vysvetliť mu viac.
Takže som sa spýtal: „Vaša dcéra je na vedúcom poste. Prečo ešte stále pracujete tu ako vrátnik?“
Odpovedal: „Nie som zvyknutý sedieť nečinne a verím, že míňať peniaze, ktoré som si zarobil sám, je príjemnejšie než míňať peniaze, ktoré mi dajú deti.“
Práve vtedy po mňa prišiel niekto, aby sme urobili technickú konzultáciu. Počas celého stretnutia som premýšľal, prečo ten starý pán pri bráne ešte nevystúpil z ČKS. Asi po hodine, keď som z konzultácie vyšiel, mi zrazu prebleskla hlavou myšlienka: „Zachovanie si tváre.“ Oči sa mi rozžiarili, pretože som pochopil dôvod. Keďže ma šéf už odprevádzal, nezastavil som sa pri vrátnici, len som starého pána slušne pozdravil a vrátil sa k autu.
Situáciu som prebral s manželkou a svokrou, ktoré sú obe praktizujúce. Pôvodne som plánoval počkať do svojej ďalšej návštevy, a potom sa s tým pánom pozhovárať znova, ale manželka mi pripomenula, že nabudúce už nemusí byť v službe. Stále som váhal a chcel som, aby ma sprevádzala svokra, keďže sú približne rovnakého veku a môže sa im ľahšie komunikovať. Ale svokra povedala: „Toto je pravdepodobne tvoj predurčený vzťah. Drž si spravodlivé myšlienky a porozprávaj sa s ním znova.“
Kým zostali v aute a vysielali spravodlivé myšlienky na podporu, vrátil som sa k vrátnici. Starý pán sa zdal byť rád, že ma opäť vidí a spýtal sa, ako dopadlo moje stretnutie so šéfom. Po chvíľke zdvorilej konverzácie som prešiel rovno k veci: „Pane, po všetkých tých rokoch, aký je dôvod, že ste ešte nevystúpili zo strany?“
Pokrútil hlavou a povedal: „Len tak sa nevzdáš, však? Prečítal som všetky vaše materiály. Hovoríte rozumne, ale jednoducho nemôžem vystúpiť.“
Odpovedal som: „Je to predurčený vzťah, že sme sa stretli. Už som sa chystal odísť, ale niečo v srdci mi povedalo, že by to nebolo správne, takže som sa vrátil. Fakty už chápete a viete rozlíšiť správne od nesprávneho. Prečo si to na chvíľu nepremyslíte? Ak sa rozhodnete vystúpiť, môžem vám pomôcť. Ak sa rozhodnete že nie, nebudem už ďalej vysvetľovať. Dnes som nemal v pláne zísť z tohto diaľničného zjazdu. Z diaľky som si všimol vašu továreň, ktorá súvisí s mojím odborom. Prišiel som až sem cez sled zdanlivých náhod, aby som sa s vami stretol. Ak by chýbal čo len jediný detail, naše cesty by sa nepreťali.“
Starý pán mlčal, hoci som videl, že vnútorne bojuje. Spomenúc si na myšlienku o „zachovaní si tváre“ som pokračoval: „Pane, môžem vám pomôcť vystúpiť. Môžete si to nechať úplne pre seba a použiť pseudonym, o ktorom sa nikto z rodiny nedozvie. Božské bytosti vidia, čo je v srdci človeka.“
Keď som dohovoril, pán odpovedal: „Netreba pseudonym. Dám vám svoje skutočné meno, aby ste za mňa urobili vystúpenie z ČKS.“
Zapísal som si jeho meno a povedal som mu: „Pane, blahoželám vám, že ste vykročili k dobrej a sľubnej budúcnosti.“ Zasmial sa a pri rozlúčke mi pevne potriasol rukou a odprevadil ma ešte poriadny kus cesty.
Z tejto skúsenosti som si uvedomil, že praktizujúci si musia vážiť každý predurčený vzťah. Majster určite usporiada, aby sme stretli ľudí, ktorých máme zachrániť. Navyše musíme dobre študovať Fa a usilovne sa kultivovať. Bez pomoci spolupraktizujúcich v mojej rodine by som možno premeškal príležitosť pomôcť tomuto predurčenému staršiemu pánovi.
