(Minghui.org) Moja mama mala ťažký pôrod až do tej miery, že sa objavila otázka, či „zachrániť matku alebo dieťa“. Napokon sme to však obe prežili. Mama povedala, že keď ma prvýkrát uvidela, cítila hlboký pocit dôvernej známosti.
Zvláštne dieťa
Ako bábätko som si so sebou priniesla hmlisté spomienky na život v nebeskom svete. Chápala som, že som pôvodne bytosť, ktorá v tom svete existovala a spolu s viacerými božskými bytosťami ho chránila. Ako sa blížili posledné dni, kráľ a ďalšie božstvá si ma vybrali ako najvhodnejšiu kandidátku, aby ma poslali na Zem splniť poslanie. Iní bohovia mi zatiaľ pripravovali cestu. Keď bola pripravená, zostúpila som na Zem. Spomienky na môj minulý život boli v kozmickom jazyku, nie v ľudskej reči, takže sú len veľmi hmlisté. Podrobnosti môjho poslania si už neviem vybaviť, ale odhodlanie splniť ho mi zostáva.
Keď som po prvýkrát otvorila oči a uvidela ľudský svet, pomyslela som si: „Ach, toto je ľudský svet. Tu splním svoje poslanie.“ Vedela som tiež, že ľudský svet je zradný. Všetko v mojom zornom poli sa javilo ako sivá hmla, akoby som sa pozerala cez hrubú vrstvu prachu. Moji ľudskí príbuzní často ohovárali iných a ja som cítila, ako sa okolo nich tvorí pole negatívnej karmy.
Dva mesiace po narodení som nechtiac vyslovila slovo „mama“, čím som rodinu vyľakala. Vedela som, že deti v mojom veku zvyčajne nevedia rozprávať, a že moje konanie odporovalo zdravému rozumu. Smutná a plná ľútosti som sa silno krotila, aby som pred inými už nerobila žiadne nezvyčajné veci.
Začínam praktizovať Falun Gong
Keď som mala asi desať mesiacov, vedela som už, že musím nájsť svojho majstra. Ale kto to bol? Kde ho budem hľadať? Netušila som. Ako som rástla, osvojila som si postupne návyky bežných ľudí. Nachádzala som záľubu v jedení, hraní, bola som zvedavá a začala som pociťovať nespokojnosť s dospelými okolo mňa.
V škôlke som často chorľavela a mama mi potajme púšťala učenia Majstra. Hoci som rozumela iba malej časti, aj tak som sa čo najviac snažila učiť sa z Majstrových prednášok. Keď som bola na základnej škole, choroby sa mi zhoršili. Napriek častým infúziám a ďalším liekom nič nezaberalo a ja som už bola chorá prakticky po celý rok. Prechladnutia, horúčky, kašeľ, bolesť hrdla, vracanie, či krvácanie z nosa. Keďže bežná liečba zlyhávala, otec súhlasil s maminým návrhom, aby som začala praktizovať Falun Dafa.
Keďže sme žili na vidieku, moji rodičia mali len veľmi málo alebo žiadny kontakt s inými praktizujúcimi Falun Dafa. Každú noc mama zapla stolnú lampu a spolu sme na malom elektronickom zariadení čítali Zhuan Falun. Spočiatku mi mama čítala potichu, keďže som nepoznala veľa slov. Neskôr sme sa striedali po odsekoch a mama ma učila slová, ktoré som nepoznala. Postupne som sa zlepšila natoľko, že som Zhuan Falun plynulo čítala nahlas, kým mama počúvala. V škole som sa stala odborníčkou na rozpoznávanie čínskych znakov. Piataci a šiestaci mi často nosili svoje učebnice a prosili ma, aby som im prečítala obsah, s ktorým mali ťažkosti. Dokázala som prečítať takmer všetko, hoci som vtedy mala len sedem alebo osem rokov.
Keď som začala robiť cvičenia, bolo pre mňa nesmierne ťažké vydržať polhodinu držania kolesa a meditáciu v sede. Pri prvom pokuse ma mama nasmerovala, aby som sama držala ruky v pozícii, zatiaľ čo ona s otcom sedeli a rozprávali sa vedľa mňa. Hoci sa mi zdvihnuté ruky a dlane triasli, neodvážila som sa ich spustiť, pretože sa na mňa rodičia pozerali.
Takto sa mi hneď na prvýkrát podarilo držať Falun polhodinu. Čo sa týka meditácie, hoci som vedela sedieť v plnom lotose, nohy ma hrozne boleli. Nohu som si musela silou pritiahnuť do pozície, inak by sa mi zošmykla. Mama ma najprv nechala sedieť v lotose päť minút. Postupne dobu predlžovala na 10 minút, 15 minút a potom na polhodinu. Aj pri polhodinovej meditácii ma nohy neznesiteľne boleli, ale mamine povzbudzovanie a moja vlastná vytrvalosť mi pomáhali vydržať až do konca.
Majster ma zachránil pred utopením
Bola som v treťom ročníku, keď ma rodičia cez školské prázdniny vzali na dovolenku k moru. Keďže som nevedela plávať, mala som nafukovacie koleso. Voda pri brehu sa mi zdala príliš plytká, takže som sa pustila do hlbšej vody, kde som uvidela mladú ženu sedieť na svojom kolese. Zaujalo ma to, takže som ju napodobnila a posadila sa na svoje koleso, s úmyslom ukázať to mame. Sotva som si sadla, zasiahla ma obrovská vlna. Zahliadla som v diaľke dospelých, a už ma vlna vymrštila do vzduchu a hodila do mora.
Dno oceánu bolo teplé a pokojné miesto. Čistá, priehľadná morská voda sa nádherne ligotala a ja som sa cítila šťastná a ľahká. Zrazu ma obrovská sila vytiahla nahor a telo mi zaplavili známe, no neznesiteľné pocity bolesti a ťažoby. V tom okamihu mi prebehla hlavou myšlienka: „Majster ma zachránil.“ Nebola som si však istá, či sa to dá považovať za „záchranu“, až kým som sa neocitla na hladine, nadnášaná kolesom.
Slnko mi oslepovalo oči a do končatín sa mi vrátil cit. Uvedomila som si, že som bola po celú dobu ponorená so zatvorenými očami a ušami, a nos aj ústa som mala plné morskej vody. Nebolo možné, aby som v realite videla to nádherne ligotajúce sa more. Moje telesné otvory boli natoľko plné morskej vody, že by nebolo možné cítiť sa tak príjemne. V tej chvíli musela teda moja duša opustiť telo – až vtedy som pochopila, ako ma Majster „zachránil“.
Vrátila som sa na pláž bez zranenia, okrem zvyškov morskej vody v ušiach, nose a ústach. Na pláži rodičia už práve balili naše veci a volali ma, ani netušiac, čo sa mi práve prihodilo.
Kultivácia počas štúdia na univerzite
Študovala som na univerzite v inom meste. Keďže som na internáte bola obklopená nepraktizujúcimi, otvorene študovať Fa a robiť cvičenia som mohla iba cez zimné a letné prázdniny doma. Napriek tomu som si v batohu vzala na univerzitu aj knihu Zhuan Falun.
Počas prechádzania bezpečnostnými kontrolami som si udržiavala spravodlivé myšlienky a potichu som si opakovala „Falun Dafa je dobrý“. Svoju knihu Zhuan Falun som spočiatku mala vždy v batohu, aby som ju mohla nosiť všade so sebou. Neskôr, keď som zistila, že spolužiaci ani dozor na internáte mi veci nekontrolujú, som ukryla knihu v posteli.
Počas obednej prestávky ma spolužiačky volali najesť sa s nimi a pri jedle sme sa rozprávali. Kedykoľvek som nehovorila, v mysli som vysielala spravodlivé myšlienky. Neskôr som si často zvolila, že budem jesť sama, rýchlo som dojedla a vrátila sa ešte pred poludním na internát. Zatiahla som závesy okolo postele, sadla si do lotosu a chvíľu som čítavala Zhuan Falun.
Okrem toho, že sa mi vracala energia a ustupovala únava, svet sa stával tichším a každé slovo v knihe žiarilo ako zlato. Niekedy neskoro v noci som po prekonaní strachu, že ku mne zrazu príde spolubývajúca z vedľajšej postele, aby sa porozprávala, sedela na posteli a meditovala. Vždy ma obklopovalo nesmierne silné energetické pole.
Krátko po nastúpení na univerzitu boli moji rodičia zatknutí a u nás doma prebehla nezákonná domová prehliadka. Našťastie ich ešte v ten istý deň prepustili. Narastajúci tlak prinútil mamu začať kontaktovať spolupraktizujúcich mimo našej rodiny, aby požiadala o pomoc. Počas prázdnin doma som sa prvýkrát v živote zúčastnila skupinového štúdia Fa. Priniesli sme si aj Majstrov portrét a kompletnú sadu Majstrových prednášok Fa.
Hoci skupinu tvorilo len zopár starších praktizujúcich, cítila som sa nesmierne šťastná a požehnaná. Keď som videla, že Majstrov portrét je otvorene vystavený, počula, ako spolupraktizujúci nahlas recitujú Zhuan Falun a diskutujú o problémoch, s ktorými sa stretávajú v kultivácii, mala som pocit, akoby som začínala kultiváciu odznova.
Môj charakter sa rýchlo zlepšoval. Raz som sa nahnevala, keď ma otec tvrdo skritizoval. Myslela som si, že nemá pravdu, odvrávala som a nakoniec som sa s ním pohádala. Zároveň som si však uvedomila, že toto je presne prekážka, ktorú musím prekonať. Neustále som si v mysli recitovala Fa a snažila sa zmeniť svoje vytrvalé myšlienky „ja mám pravdu, ja mám pravdu, ja mám pravdu“ na „mýlim sa, mýlim sa, mýlim sa“.
Keď som sa snažila urobiť túto zmenu myslenia, srdce ma neznesiteľne bolelo. Po chvíli ale moje srdce začalo uznávať chybu v mojom postoji k otcovi. Popoludní som mala takmer slzy v očiach, keď som otcovi priznala, že som sa s ním nemala hádať. Potom mi dal najavo, že sa nehnevá, a dokonca sa usmial.
Zázraky na ceste kultivácie
Keď som bola malá, usilovala som sa o tretie oko, hoci som vedela, že čím viac sa za tým ženiem, tým menšia je šanca ho získať. Ako som rástla, postupne som na to zabudla. Teraz, keď už túto zvláštnu schopnosť nežiadam, Majster mi ukazuje vízie iných dimenzií. Hoci cítim, že nerobím dobre tri veci, Majster mi neustále dáva náznaky a povzbudzuje ma, aby som to nevzdala.
Raz sme s mamou vyšli von lepiť nálepky na objasňovanie pravdy. Hoci ma sužoval strach a neochota, vedela som, že je to niečo, čo musím robiť. Keď mama vycítila moju vnútornú rozpoltenosť, navrhla, aby sme spolu vysielali spravodlivé myšlienky. Potom, obklopená pozitívnou energiou a naplnená spravodlivými myšlienkami, som v pozadí slabo počula mocnú a majestátnu hudbu z nebeskej dimenzie.
Videla som bytosti z môjho nebeského sveta, oblečené v uniforme Tian Guo Marching Band, stáť v dvoch radoch oproti sebe a hrať na trúbkach a bubnoch neznámu melódiu. Bytosti v mojom nebeskom svete ma podporovali a Majster ma tiež chránil. Toto posilnilo moju vieru. Keď sme sa s mamou pohli, dážď zázračne práve v tej chvíli prestal.
Dorazili sme na miesto, ktoré bolo zaplavené vodou, a nebolo tam kadiaľ prejsť. Mama sa okamžite začala brodiť vodou, zatiaľ čo ja som sa zastavila a váhala na okraji. Potom som sa vzchopila: „No a čo, ak sa mi namočia topánky? Som kultivujúca. Nebojím sa, že zmoknem a prechladnem.“
S touto myšlienkou som sebavedomo vyrazila. Hoci som mala topánky dosť premočené a nebolo to pohodlné, nevšímala som si to a sústredila sa len na lepenie nálepiek, až kým sme neskončili. Cestou domov som si zrazu uvedomila, že topánky mám už suché. Keďže nebolo možné, aby mi mokré topánky tak rýchlo uschli, vedela som, že ma tým Majster povzbudzuje.
Raz som uvidela v diaľke Budhu, ktorý vyzeral ako bodka. Napriek tomu som jasne vnímala jeho črty a bezhraničné zlaté svetlo, ktoré vyžaroval. Keď ma obklopilo neuveriteľne silné pole súcitu, pokoja a tepla, zostal mi len zlomok vedomia. Všetky negatívne myšlienky zmizli a zostal len neporovnateľný vnútorný mier.
Po neznámej dobe som sa od toho zlatého svetla odpojila a vrátila sa do svetského sveta. Do mysle sa mi vrátili rôzne pripútanosti a nesprávne myšlienky. Uvedomila som si všemohúcnosť božských bytostí, ktoré nie sú viazané ľudskými myšlienkami a cítila som sa nedostatočná.
Vedela som, že mám odstrániť bežné ľudské myšlienky a nemýliť si svoj súčasný pozemský domov so svojím pravým domovom. Nemala by som sa cítiť povinná správať sa ako bežný človek len preto, že mám rodinu v svetskom svete. Pripútanosť k tomu by vytvárala prekážky na mojej ceste domov. Hoci si mám vážiť svoje pozemské vzťahy, musím sa aj usilovne kultivovať a pracovať na návrate do Neba – môjho pravého domova, miesta, kam patrím.
Kultivácia so spolupraktizujúcimi
Dozvedeli sme sa, že jedna staršia praktizujúca trpí ťažkou chorobou a nedokáže sa o seba postarať. Presťahovala sa k svojej dcére a moja mama sa rozhodla navštíviť ju a študovať s ňou Fa. Keď k nej mama prišla, jej dcéra prejavila neúctu k Dafa a požiadala praktizujúcich, aby prestali chodiť do jej domu.
Po návrate domov to so mnou mama preberala. Keďže som sa s takouto situáciou stretla po prvýkrát, uvažovala som, či to nie je skúška. Keď som sa to pokúsila vidieť z pohľadu kultivujúcej, poradila som mame: „Je to skúška. Ak tam nepôjdeš len preto, že to niekto povie, alebo prejaví voči tebe zlý postoj, neznamená to nedostatok odhodlania?
„Mali by sme naďalej robiť, čo najlepšie vieme. Myslím, že by si tam mala chodiť aj ďalej. Nemôžu predsa neotvoriť dvere, keď už budeš stáť pri prahu. Musíš mať pevnú myseľ: ‚Chcem pomôcť staršej praktizujúcej, chcem s ňou študovať Fa a robiť cvičenia. Verím, že jej to určite pomôže zlepšiť sa. Nech sa stane čokoľvek, nepohne to so mnou.‘“ Povzbudená sa mama rozhodla navštíviť staršiu spolupraktizujúcu znova na druhý deň.
Na ďalší deň navštívila mama túto praktizujúcu, zatiaľ čo ja som zostala doma študovať Fa a vysielať spravodlivé myšlienky. V ten večer, potom čo sa mama vrátila domov, informovala ma o situácii.
Potešilo ju, keď som sa ponúkla, že ju nasledujúci deň odprevadím. Cestou k domu praktizujúcej som vysielala spravodlivé myšlienky. Dcéra staršej praktizujúcej nás pozvala dnu a dala nám papuče. Nasledovala som mamu do vnútornej izby, aby sme sa stretli so staršou praktizujúcou.
Staršia praktizujúca hovorila tak potichu, že som jej sotva rozumela. Mama mi však vopred povedala, že stačí, ak s ňou budem študovať Fa a robiť cvičenia. Keď sme s mamou čítali staršej praktizujúcej Zhuan Falun, ostatní členovia domácnosti pozerali televíziu a nahlas sa rozprávali. Niekto iný medzitým nahlas varil v kuchyni.
Keďže som hluk považovala za zasahovanie, sústredila som sa na štúdium Fa, cvičenia a vysielanie spravodlivých myšlienok s mamou v zadnej izbe. Zároveň som však bola zmätená. Robíme to isté, čo pri našom bežnom štúdiu Fa. Bude to fungovať? Bude to účinné? Snažila som sa zostať sústredená a urobiť maximum. Keď sa mama rozprávala so staršou praktizujúcou a snažila sa identifikovať jej pripútanosti, potichu som počúvala.
Mala som pocit, že moja prítomnosť tam veľa nemení. No počas rozhovoru staršia praktizujúca plakala a povedala: „Toto mladé dieťa si našlo čas, aby mi pomohlo. Naozaj musím usilovnejšie študovať knihy a robiť cvičenia.“
Necítila som sa mladá, ani som si nevyhradila nijaký zvláštny čas na návštevu. Boli prázdniny a práve som mala voľno, takže ma jej slová zaskočili. Postupne si aj rodina všimla, aká som mladá a prišli ma pozdraviť. Dievča v mojom veku, ktoré tiež študovalo na univerzite, sa so mnou dokonca dalo do reči.
Dcéra staršej praktizujúcej nás neskôr oslovila a zdvorilo sa mamy spýtala: „Ako sa voláte?“ A začala sa s mamou priateľsky rozprávať. V postoji rodiny som vycítila zmenu a pomyslela som si, že to musí byť povzbudenie od Majstra. V porovnaní s dospelými okolo mňa som nedokázala urobiť veľa vecí. No možno som pozitívne zapôsobila už len tým, že som tam sedela. Ak by moja prítomnosť mohla nejako zmeniť myslenie ľudí k lepšiemu, bolo dobré, že som sa rozhodla prísť namiesto toho, aby som zostala doma.
Pred dvoma rokmi mi jeden starší praktizujúci povedal: „Napriek tomu, že študuješ ďaleko od domova, ponorená do svetského sveta, naďalej usilovne študuješ Fa a pracuješ na zlepšovaní svojho charakteru. To je pozoruhodné.“ Vtedy som bola skeptická a myslela som si, že sú to len prázdne lichôtky. Bála som sa, že keď budem počúvať také chvály, poľavím v kultivácii.
Keď sa obzriem späť, do istej miery vnímam, že jeho slová boli pravdivé. Počas univerzitných rokov som zápasila o to, aby som si udržala aspoň základný štandard v štúdiu Fa, vysielaní spravodlivých myšlienok a robení cvičení. Na objasňovanie pravdy som mala sotva čas a cítila som sa beznádejne. Ale Majster ma osvietil, že nič z toho, čo som urobila, nebolo márne. Nemala by som sa teda vzdávať samej seba.
Záverečné poznámky
Pri písaní tohto článku som si uvedomila, že mnohé chyby, ktorých som sa v minulosti dopustila, pramenili z mojich nedostatkov v kultivácii. Zvykla som sa sťažovať na svoje prostredie, mať nevôľu voči tým, ktorí mi spôsobovali problémy, ako aj voči tým, ktorí mi nevytvorili hladkú cestu pre moju kultiváciu, a tiež voči tým, ktorí mi neposkytli šťastnejší a ľahší život.
No keďže som kultivujúca, moja kultivačná cesta je vystavaná práve z týchto prekážok okolo mňa. Pre bežných ľudí sú to dospelí okolo mňa, ktorí ma sklamali a prispeli k mojim svetským ťažkostiam a utrpeniu. Ale záleží v kultivácii na veku? Všetky tieto problémy sú určené na to, aby mi pomohli zlepšiť si charakter.
Dvaja spolupraktizujúci ma raz pochválili: „Si veľmi čistá.“ Vtedy som bola zmätená a prekvapená. Teraz si uvedomujem, že tým mysleli, že moje myslenie je úplne iné než u detí, ktoré neprišli do kontaktu s Falun Dafa. Mám výhodu, že sa kultivujem v Dafa už od detstva.
Na začiatku som sa hnala za svetskými zručnosťami a zvláštnymi schopnosťami, hoci som vedela, že by som túto pripútanosť mala opustiť. Keď sa mi podarilo upokojiť svoju myseľ a zlepšiť si charakter, zistila som, že mám múdrosť a inteligenciu presahujúcu bežných ľudí – dar, ktorý som nehľadala, ale ktorý mi udelil Dafa.
