(Minghui.org) Minulý rok sme sa s manželkou (tiež praktizujúcou Falun Dafa) vracali naším veľkým, starým obytným autom zo severnej časti štátu New York domov do Kanady. V New Yorku sme už nemohli zostať kvôli zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu môjho svokra.
Naše staré obytné auto, vyrobené na zákazku, sa neustále kazilo. Nájsť náhradné diely alebo skúsených mechanikov, ktorí by ho vedeli opraviť, bolo veľmi náročné. Skúšky, ktoré sme počas tejto cesty dlhej takmer 5 000 kilometrov zažili, odhalili moje dlhoročné pripútanosti a nesprávne predstavy o kultivácii.
Kedysi som si myslel, že hlavnými pripútanosťami spôsobujúcimi moju depresiu, lenivosť a zúfalstvo sú neschopnosť prekonať žiadostivosť a túžba po pohodlí. Veril som, že moja snaha o pohodlný život a ďalšie svetské túžby dokazujú, že nie som hoden kultivovať Dafa, a svoje sebaznevažovanie som považoval za „prirodzený“ dôsledok.
Počas tejto cesty som si však uvedomil, že pocit, že „nie som hoden kultivovať Dafa“, ako aj moje sebaznevažovanie, boli v skutočnosti len prejavmi hlbších medzier v mojom kultivačnom stave.
Šoférovanie tohto 48-ročného obytného auta bolo neustálou skúškou mojich nervov. Hoci som sa manželke so svojimi obavami nezveroval, každý nezvyčajný zvuk, zvláštny zápach či zmena teploty motora ma okamžite uviedli do pohotovosti.
Práve táto skúška však bola presne tým, čo som potreboval. Tým, že ma nútila opakovane čeliť vlastným myšlienkam a citovým reakciám, naučil som sa postupne opúšťať ľudské zmýšľanie. Neustále ma prenasledovala ľútosť. Prečo som si toto obytné auto vôbec kúpil? Prečo som s ním išiel až do New Yorku? Premyslel som si vôbec, či je takýto spôsob života dlhodobo uskutočniteľný? Nepremárnil som zbytočne veľa peňazí?
Bol som nútený znovu a znovu čeliť týmto myšlienkam a odstraňovať ich, pričom som si pripomínal, že všetko v živote usporiadal Majster. Aj rozhodnutia, ktoré sa navonok zdali nesprávne, boli v skutočnosti stupňami, po ktorých som sa mohol zlepšovať. Ľútosť sa však stále vracala – kilometer za kilometrom, hodinu za hodinou. Práve toto utrpenie položilo základy mojich neskorších prielomov.
Po sérii väčších i menších porúch, ktoré si vyžadovali neustále opravy, sme sa rozhodli navštíviť servis špecializovaný na tento typ obytných áut. Dokázali tam vyrobiť aj diely na mieru. Celkovo sme za opravy zaplatili 2 700 dolárov.
Mechanici boli nepríjemní, no zachoval som si pokoj a nedovolil som, aby vo mne vznikli zlé myšlienky. Hoci som sa vedúcemu servisu pokúsil objasniť pravdu o prenasledovaní Falun Dafa, nepodarilo sa mi s ním nadviazať dobrý vzťah. Po dokončení opravy som zamestnancom dal leták objasňujúci pravdu a pokračovali sme v ceste. Cítil som sa uvoľnene a s úľavou som zistil, že obytné auto ide oveľa stabilnejšie.
Keď sme pokračovali v jazde pod nádhernou purpurovou oblohou pri západe slnka, napadla mi myšlienka: „Konečne sa vraciame domov.“ Pocítil som tichú radosť pri predstave pokojnej cesty bez ďalších problémov a príjemného, pohodlného života, ktorý nás čakal doma v Kanade.
V tej istej chvíli sa však z predného kolesa ozval prudký praskavý zvuk a obytné auto náhle strhlo doprava. Okamžite som zabrzdil, pričom sa ozvalo prenikavé škrípanie. Našťastie sa mi podarilo zastaviť pri neďalekom výjazde z diaľnice.
Keď som sa upokojil, poďakoval som Majstrovi. Našťastie sa auto pokazilo práve tesne pred výjazdom. Keby sa to stalo o niekoľko okamihov neskôr, zostali by sme stáť uprostred veľmi frekventovanej diaľnice.
Po kontrole vozidla som zistil, že sa pokazila práve tá súčiastka, za ktorej opravu som predtým zaplatil sumu zodpovedajúcu celému mesačnému platu. Obytné auto bolo úplne nepojazdné a my sme zostali stáť deň cesty od servisu.
Táto skúsenosť mi priniesla niekoľko dôležitých uvedomení. Odhalila moju túžbu po pokojnom a pohodlnom živote. Príjemný pocit z predstavy „návratu domov“ bol iba ilúziou, ktorú som musel opustiť. Skúškam, ktorým som mal čeliť, som sa nemohol vyhnúť ani tým, že som za opravy zaplatil peniaze.
Postupne, počas čakania na odťahové vozidlo, sa moje zúfalstvo začalo meniť na pochopenie. Uvedomil som si, že všetky tieto neúspechy sú v skutočnosti nepodstatné. Skutočný problém spočíval v mojej ľútosti. Túžba po pohodlí domova bola sama osebe len bezvýznamnou pripútanosťou.
V skutočnosti som si len želal, aby sa táto cesta čo najskôr skončila, aby som sa mohol opäť naplno venovať svojej práci. Po prvýkrát po dlhom čase som pocítil silnú túžbu vrátiť sa do zamestnania a robiť ho čo najlepšie. Toto uvedomenie som považoval za vzácny dar.
O niekoľko hodín neskôr prišlo odťahové vozidlo a po dlhej ceste sme sa vrátili do servisu. Stihol som si na dve hodiny zdriemnuť a potom som išiel pozdraviť vedúceho servisu. Uvedomoval som si, že ani pre neho to nebude jednoduchá situácia, a preto som zostal pokojný a uvoľnený. Keď som sa s ním rozprával, prejavil však prekvapujúcu ľahostajnosť. Zdalo sa, že ho vôbec netrápi, že opravený diel tak rýchlo zlyhal, ani to, že sme kvôli tomu strávili celú noc na ceste.
Krátko nato prišiel mechanik. Hoci bol tentoraz menej nepríjemný, odmietal uveriť, že sa pokazila práve súčiastka, ktorú opravoval. Bol presvedčený, že problém spôsobuje niektorá iná časť vozidla, a preto sa s obytným autom opakovane vydával na skúšobné jazdy, hoci som mu stále vysvetľoval, že príčinou je opravený diel. Po niekoľkých skúšobných jazdách som začínal byť trochu netrpezlivý. Až keď požiadal svojho pomocníka, aby zostal stáť vonku a potvrdil, že zvuk trenia vychádza z predných kolies, uznal svoju chybu a pustil sa do opravy.
Mechanik mi povedal, že počas desaťročí svojej praxe sa s ničím podobným ešte nestretol. Uvedomil som si, že táto situácia bola usporiadaná špeciálne pre moju kultiváciu. Mala odhaliť moju túžbu po bezproblémovej ceste a pohodlnom domove. Myslel som si totiž, že ak bude obytné auto opravené, vyhnem sa všetkým ďalším ťažkostiam.
Počas celého procesu som sa snažil brať ohľad na mechanika aj vedúceho servisu. Náklady na poškodený diel aj jeho opravu musel znášať samotný servis. Dal som im najavo, že ich chápem a necítim voči nim žiadnu nevôľu. Keď som im tentoraz predstavil Falun Dafa, situácia bola úplne iná. Prejavili záujem a prijali to veľmi pozitívne. Mechanik sa stal priateľským a dokonca mi porozprával o svojej dcére a jej ťažkostiach. Povedal, že má pocit, že Falun Dafa by jej mohol pomôcť.
Po dokončení opráv sme opäť vyrazili na cestu. Tešil som sa, keď dosiahneme najvyšší bod Skalistých hôr, pretože to bude znamenať koniec nášho dlhého stúpania. O niekoľko dní neskôr, keď sme sa blížili k vrcholu, zlyhali nám počas prejazdu stavebnou zónou brzdy. Okamžite som preradil na nižší prevodový stupeň, uvoľnil plynový pedál a pomaly sa mi podarilo vozidlo zastaviť.
Stále otrasený z toho, ako tesne sme unikli nešťastiu, som povedal manželke: „Zlyhali nám brzdy!“ Ona len pokojne odvetila: „Veď sme predsa zastavili, nie?“
Keď sa znovu objavil tento dlhodobý problém v našom vzťahu, začal som sa hnevať. Vždy, keď sme čelili ťažkostiam a ja som prejavil obavy, manželka sa na mňa pozerala zhora. Namiesto podpory a dôvery ma kritizovala, že som „príliš emocionálny“. Keď som cítil jej odmietanie, vzdal som sa a začal som hľadať pomoc u iných ľudí.
Bola zo mňa sklamaná, pretože podľa nej som nedokázal riešiť situácie pokojne a rozhodne ako muž. Ja som pritom od nej túžil iba po starostlivosti a podpore vo chvíľach, keď sme čelili vážnym skúškam. Moja „slabosť“ ju zneisťovala.
Roky som si zvykal nespoliehať sa na podporu svojej manželky. Snažil som sa byť vo všetkom nezávislý. Každý problém som považoval za niečo, čo musím vyriešiť sám, akoby sa týkal iba mňa osobne, a predstieral som, že manželka neexistuje a situácia sa jej vôbec netýka.
V ten večer sa nám nepodarilo nájsť servis ochotný opraviť naše staré obytné auto vyrobené na zákazku. Pokúsil som sa preto opraviť brzdy sám, no namiesto toho som sa ponáral čoraz hlbšie do frustrácie a pocitu osamelosti.
Počas krátkej prestávky ma môj zlý psychický stav podnietil povedať manželke, ako veľmi ma sklamal jej postoj. Bol to náročný rozhovor. Vždy, keď čelila ťažkostiam ona, stál som pri nej a podporoval ju. Ona však odo mňa očakávala, že všetky problémy zvládnem úplne sám. Keď som nedokázal zostať úplne pokojný, reagovala opovrhnutím. Ešte dôležitejšie však bolo, že táto situácia vo mne opäť potvrdila hlboko zakorenené presvedčenie, že nie som dosť dobrý.
Náš rozhovor neprebiehal ľahko, no nakoniec sme jeden druhého pochopili o niečo lepšie. Keď som potom ležal na pohovke, ponorený do zúfalstva, stalo sa niečo úplne nové a nečakané.
Manželka sa ma jemným hlasom spýtala, či by som sa s ňou nepodelil o svoje myšlienky. V jej hlase nebolo ani odsudzovanie, ani výčitky, a tak som mohol pokojne premýšľať, než som odpovedal. Po chvíli som jej povedal, že som si práve uvedomil jednu dôležitú vec – po celé roky som svoje utrpenie považoval za trest.
Bol som presvedčený, že skúšky prichádzajú preto, lebo vo svojej podstate nie som dosť dobrý a nie som dobrým praktizujúcim. Keď som o tom nahlas hovoril s manželkou, zrazu som si uvedomil, aké nesprávne bolo toto moje chápanie.
Všetky skúšky, ktorými sme počas tejto cesty prešli, mi pomohli získať nové pochopenia. To, čo som sa prostredníctvom nich naučil, ďaleko presahovalo to, o čo som sa tu podelil. Ako by teda bolo možné považovať tieto skúšky iba za trest?
Prvýkrát som ich začal skutočne prijímať a vnímať ich ako vzácne dary, ktoré pre mňa usporiadal Majster. Toto uvedomenie roztopilo niečo, čo bolo v mojom srdci dlhé roky zamrznuté, a pocit oddelenia od Dafa zmizol. Uvedomil som si, že si zaslúžim pristupovať k sebe so súcitom, a to aj keď nedokážem naplniť svoje vlastné očakávania, keď neprejdem skúškou, keď premrhám čas sledovaním videí na internete alebo keď stratím trpezlivosť.
V ten deň, vysoko v Skalistých horách, som pocítil, ako sa v mojom srdci rozlieva teplo a preniká celým telom. Rozpustilo sebaznevažovanie, ktoré ma trápilo po celé roky, a prinieslo úľavu mojej unavenej duši.
Keď som sa rozhodol správať sa k sebe s láskavosťou, mal som pocit, akoby som sa znovu narodil. Keď si na tú chvíľu spomeniem, nedokážem zadržať slzy. Toto zásadné uvedomenie ma priviedlo na novú úroveň mojej kultivácie.
Zrazu som sa dokázal pozerať na svoje pripútanosti bez odsudzovania. Vďaka tomu som mohol jasne rozpoznať ich príčiny, dôsledky aj predstavy, ktoré sa s nimi spájali – niečo, čo som predtým nedokázal. Keďže som sa naučil mať súcit so sebou samým, cítil som zároveň, akoby sa so súcitom správal aj celý svet ku mne. Moje srdce sa stalo ľahším a prirodzenejšie som bol láskavý aj k ľuďom okolo seba.
Uvedomil som si, že súcit so sebou samým je nevyhnutným základom pre rozvíjanie súcitu voči druhým. Ako bytosť existujúca v tomto vesmíre musím princípy vesmíru uplatňovať aj na seba. V minulosti som sa na seba pozeral cez pokrivené chápanie „pravdivosti“. Prostredníctvom nekompromisnej úprimnosti, ktorá nikdy nepripúšťala moje nedostatky. Bez súcitu voči sebe samému som však nikdy nemohol skutočne nasledovať princípy Pravdivosť – Súcit – Znášanlivosť.
Hoci som sa dlho snažil opraviť brzdy na obytnom aute, stále som mal pocit, že nie sú úplne v poriadku. Na druhý deň však fungovali úplne normálne, akoby sa nikdy nepokazili.
Keďže som sa celé roky cítil nie dosť dobrý, bolo pre mňa veľmi ťažké napredovať v kultivácii. Hovoril som si, že musím pokračovať, pretože existujú vnímajúce bytosti, ktoré potrebujú byť spasené. Bez ohľadu na to, či sa mi podarí dosiahnuť cieľ kultivácie alebo nie, táto vzácna príležitosť tu vždy bola. Keď som sa rozhodol pristupovať k sebe so súcitom, znovu som objavil radosť z kultivácie aj zo štúdia Fa. Dokonca aj vykonávanie cvičení sa pre mňa stalo prejavom láskavosti voči sebe samému.
Keď nám do príchodu domov zostávalo už len niekoľko dní, objavil sa ďalší problém. Obytné auto občas naštartovalo až po niekoľkých otočeniach kľúčika, čo naznačovalo možnú poruchu štartéra alebo elektromagnetického spínača. Na moje vlastné prekvapenie ma to vôbec neznepokojovalo. Jedného večera auto odmietlo naštartovať, no napriek tomu som zostal pokojný.
„Prespime tu a zajtra uvidíme,“ povedal som manželke. Trochu znepokojene ma požiadala, aby som to skúsil ešte raz. Tentoraz motor bez problémov naskočil a mohli sme pokračovať v ceste.
Po návrate domov nás čakali ďalšie skúšky. Naši nájomníci spali v našej posteli, zanechali v dome neporiadok, poškodili vchodové dvere a bicyklami zablokovali vstup do domu. Manželkin strýko sa nečakane objavil opitý a po zaparkovaní nákladného auta na našej príjazdovej ceste v ňom zaspal. Pre naše obytné auto nezostalo žiadne miesto na parkovanie a museli sme riešiť množstvo ďalších drobných problémov. Prijal som to všetko ako dar.
Moje pripútanosti k pohodliu, žiadostivosti a lenivosti stále pretrvávajú. Často sa objavujú aj pocity smútku. Aj v práci naďalej zápasím s rôznymi skúškami, pretože práve tam sa moje slabosti často najviac prejavujú. Dnes však už dokážem jasnejšie rozpoznať, akú významnú úlohu zohrávajú ľudské city, a pochopiť, že ich prekonanie si vyžaduje súcit.
Bez pokoja a súcitu nedokážem voči sebe cítiť skutočné teplo. Potom ani utrpenie, ktorému čelím, neprispieva k môjmu rastu, pretože ho nevnímam ako súčasť kultivácie. Bez princípov Pravdivosť – Súcit – Znášanlivosť sa kultivácia stáva iba mechanickým „robiť alebo nerobiť“, namiesto toho, aby menila to, kým som vo svojej podstate.
Uplynulé týždne boli mimoriadne náročné. Zdravotný stav môjho svokra sa natoľko zhoršil, že sa musel presťahovať k nám. Má problémy so spánkom, a preto je počas celej noci často hlučný. Dlhodobý nedostatok spánku výrazne ovplyvnil moje pravidelné štúdium Fa, cvičenia aj prácu.
Napísanie tejto kultivačnej skúsenosti sa pre mňa stalo vzácnou príležitosťou znovu si pripomenúť tento veľký dar utrpenia a nanovo sa zamyslieť nad skúškami, ktorým čelím. Teším sa na to, aké nové pochopenia mi táto skúška prinesie, a akým spôsobom Majster opäť usporiadal príležitosť, aby som sa mohol zlepšiť.
