(Minghui.org) Žijem v malom meste na severe Číny. Keď som vyrastala, márne som hľadala hlbšie pravdy a zmysel života. Cítila som sa stratená a bezmocná.
V roku 1998, keď som mala 30 rokov, zistili mojej mame, ktorú už dlhé roky trápili rôzne choroby, ochorenie srdca. Keď ju príbuzná videla trpieť, porozprávala jej príbeh svojej priateľky o praktizovaní Falun Dafa.
Povedala, že táto priateľka mala kedysi viacero vážnych chorôb, ale vďaka praktizovaniu sa rýchlo uzdravila. Tiež spomenula, že mnohí ľudia v jej dedine začali tiež praktizovať Falun Dafa. Príbuzná navrhla, aby to skúsila aj mama.
Mama kontaktovala priateľku a požičala si videopásku s prvou prednáškou Majstra Li Hongzhi. Keďže v tom čase sa mnoho ľudí učilo Dafa a kaziet bol nedostatok, všetci si prednášky požičiavali postupne, jedno video za druhým.
Keď som s mamou pozerala prednášku, mala som pocit, akoby som Majstra Li poznala už dávno. Jeho úsmev mi bol veľmi utešujúci.
Obsah prednášky ma okamžite zaujal – pravá podstata kultivačnej praxe, zákonitosti vesmíru… Bola som prikovaná k obrazovke a dokonca som zabudla na mamu. Nevedela som prečo, ale vedela som, že každé slovo, ktoré Majster povedal, je nebeské tajomstvo.
Keď prednáška skončila, priala som si, aby som si mohla hneď pozrieť všetkých deväť prednášok. Každý deň som sa tešila na večer na ďalšiu prednášku.
Keď som dopozerala všetkých deväť prednášok, všetok zmätok, ktorý som v sebe od detstva nosila, sa rozplynul. Bola som nadšená. Konečne som našla to, čo som hľadala: zmysel života! Vedela som, že sa budem usilovne kultivovať a nič ma nezastaví.
„Nevedel som, že praktizovanie Falun Dafa je také prospešné!“
Začala som sa riadiť princípmi Dafa Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť. Predtým som si myslela, že som dokonalým vzorovým človekom. Všetci ma považovali za dobrosrdečnú ženu s čistou mysľou, ktorá sa nezapletá do svetských záležitostí.
Len čo som však začala kultiváciu, uvedomila som si, že som sa vzďaľovala od tradičných hodnôt a morálky. V skutočnosti mnohé moje spôsoby správania a myšlienky nespĺňali štandardy skutočne dobrého človeka.
Na mojom pracovisku bolo veľa zamestnancov, ale málo práce, a mnohí sa flákali. Najmä mladí prichádzali neskoro a odchádzali skoro. Zamestnanci bežne hrali karty, stále jedli a klebetili.
Odo dňa, keď som začala praktizovať, som prichádzala do práce ako prvá. Chodba a schodiská boli stále špinavé, pretože ich nikto neupratoval, tak som si to vzala na starosť a opakovane som ich umývala.
Keď prišli kolegovia, prekvapene sa na mňa pozerali. Počas pracovného času som s nimi už netrávila čas zábavou a nezapájala som sa do nevhodných činností.
Kolegovia boli z mojich zmien prekvapení a postupne sa dozvedeli, že je to preto, lebo som začala praktizovať Falun Dafa. Pochopili, že sa riadim vyššími morálnymi štandardmi.
Raz som hneď po skončení upratovania stretla dole pri schodoch riaditeľa. Keď kráčal po čistom schodisku, začudoval sa a poznamenal: „Nevedel som, že praktizovanie Falun Dafa je také prospešné! Prestala si chodiť neskoro a ešte aj upratuješ!“ Na tvári mal hrejivý úsmev.
Ako sa zlepšoval môj xinxing, postupne som si rozvinula súcit s kolegami. Keď som videla, ako súperili o slávu a osobný zisk, chápala som, že si vytvárali karmu bez toho, aby o tom vedeli; cítila som voči nim súcit.
S múdrosťou, ktorú mi dal Majster, som pri každej príležitosti nenápadne pomáhala týmto ľuďom pochopiť pravdu o prenasledovaní a vytvoriť si priaznivý postoj k Dafa.
V prostredí ateizmu a kultúry komunistickej strany mnohí ľudia v nič neverili. Postarala som sa však o to, aby všetci na mojom pracovisku vedeli o dobrote Dafa. Potom, čo ČKS začala prenasledovať Dafa, sa ma všetci – od referentov až po vedúcich – snažili čo najviac chrániť.
Naučiť sa priznať si, že som sa mýlila
Pred praktizovaním Falun Dafa som si myslela, že si svoje domáce povinnosti plním celkom dobre. Brala som na ľahkú váhu slávu a osobný zisk, tolerovala som iných a považovala som sa za oddanú matku. No po začatí praktizovania Falun Dafa som sa pozrela dovnútra a uvedomila som si, že mám veľa ľudských názorov, ktoré musím napraviť.
Napríklad, raz v škôlke iné dieťa šikanovalo môjho syna. Mama, manžel a ja sme sa mu snažili poradiť, ako to riešiť. Mama povedala: „Si taký vysoký, vráť mu to! Jednoduchým postrčením ho zložíš!“
Manžel povedal: „Ak ťa bude znova šikanovať, udri ho do nosa!“ A ja som mu povedala, aby to povedal učiteľke. Všetci sme ho učili bojovať a oplácať.
Krátko nato sme s mamou začali praktizovať Falun Dafa. V súkromí som synovi povedala: „Urobili sme chybu. Tvoja stará mama a ja sme nevedeli, že ťa týmto veciam nemáme učiť, ale teraz to už vieme. Mal by si nasledovať Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť a pozrieť sa dovnútra, či si ty sám neurobil niečo zle. Ak áno, mal by si sa mu ospravedlniť a už to nerobiť.“
Syn bol dobré dieťa. Hoci mal len päť rokov, pochopil, čo som povedala.
Uprednostňovať iných a zaobchádzať s nimi so súcitom
Svokra bola hrubá a výbušná. Nechcela som dostať manžela do nepríjemnej pozície, takže som sa s ňou nikdy nehádala. Postupne som si však voči nej vytvorila veľa zášti. Keď som sa posťažovala kolegom, poradili mi: „Čím viac jej ustupuješ, tým viac ťa bude šikanovať.“ Zdalo sa mi to logické.
Manželovi som raz povedala: „Keď tvoja mama zostarne, nebudem sa o ňu starať ani jediný deň!“
Keď som sa neskôr začala kultivovať, povedala som manželovi: „Mýlila som sa. Pochopila som, že v tomto svete existujú vyššie mravné normy. Nech sa naši rodičia správajú akokoľvek zle, sú stále staršími ľuďmi a mali by sme sa k nim správať s úctou. Nie je správne, aby som voči nej prechovávala zášť.“
Potom som sa k svokre začala správať so súcitom a postupne sa stala láskavejšou.
Jej ochorenie a odchod zo sveta boli pre mňa procesom hľadania spôsobov, ako kultivovať svoj charakter. Vďaka praktizovaniu Dafa som sa k nej správala dobre a nič som neľutovala.
Od istej chvíle zostala pripútaná na lôžko a ja som jej vtedy šla kúpiť podložnú misu. Uvidela som peknú modrú plastovú podložnú misu dobrej kvality a pomyslela som si: „Keby bola pre mňa, určite by som ju kúpila; ale pre svokru kúpim lacnejšiu, praktickejšiu.“
Zrazu som si uvedomila, že táto sebecká a pokrivená myšlienka nie je mojím pravým ja. Toto nie sú myšlienky a konanie pravého praktizujúceho.
Napokon som jej teda kúpila tú modrú misu. Manželova staršia sestra ju uvidela a povedala: „Ach, nemala si kupovať takú peknú; aké plytvanie! Používaj ju radšej na umývanie zeleniny.“ Svokre sa však veľmi páčila.
Pár dní pred smrťou som jej podala podložnú misu a ona poznamenala: „Táto misa, ktorú si mi kúpila, je naozaj pekná!“
Obzvlášť ma potešilo, že v týchto bežných životných situáciách som zistila, že som kultiváciou dosiahla stav „žitia pre iných“. Som nesmierne vďačná Majstrovi!
Predtým, než svokra zomrela, ma pri každej príležitosti verejne chválila. Hovorila: „Kedysi sa hovorievalo: ‚Získať dobrú nevestu je lepšie, než vychovať dobrého syna.‘ Veru tak!“ To, že niečo také povedala, je skutočným svedectvom mocnej cnosti Dafa.
Svokrovci nežijú už mnoho rokov, ale aj keď teraz navštívim ich starý vidiecky dom, dedinčania, najmä tí starší, ma stále uznanlivo zdravia.
Pochopila som, že z troch vecí, ktoré od nás Majster žiada – študovanie Fa, vysielanie spravodlivých myšlienok a objasňovanie pravdy – sa objasňovanie pravdy neobmedzuje len na to, aby sa ľudia dozvedeli, čo sa v Číne skutočne deje praktizujúcim Falun Dafa.
Predurčení ľudia v našich životoch – rodina, kolegovia, susedia, príbuzní a priatelia – sú denne svedkami nášho správania. Ak sa dobre kultivujeme, naše spravodlivé činy sú najlepším spôsobom, ako potvrdiť krásu Dafa a položiť základ na to, aby mohli byť zachránení.
