(Minghui.org) V detstve som mala prezývku, ktorá súvisela s mojím vzhľadom. Vždy som sa potešila, keď som počula, že ma niekto osloví „San Jun’er“ (pekná, pôvabná, očarujúca).
Avšak nie vždy som bola pôvabná; moje črty tváre prešli zložitým procesom zmien. Rada by som sa podelila o príbeh mojej kultivačnej praxe na základe týchto zmien, čím potvrdím veľkosť Majstra a mimoriadnu povahu Falun Dafa.
Od peknej k nevzhľadnej
Keď som bola malá, vždy keď ma mama a staršia sestra vzali medzi ľudí, ľudia mi často pohladkali líce a volali: „San Jun’er, San Jun’er.“ Odpovedala som nadšeným smiechom. V škole som bola výbornou študentkou; bola som predsedníčkou triedy a študijnou zástupkyňou a učitelia aj spolužiaci ma veľmi mali radi.
Raz, keď som mala asi deväť rokov, sa začala moja živá nočná mora. V to popoludnie sme po škole s kamarátmi kosili na poli trávu pre naše kravy, keď som si zrazu všimla, že cez novo vykopaný zavlažovací kanál hlučne hučí voda. Bola som bojazlivá a keď som videla, že moji priatelia už prešli na druhú stranu priekopy, šokovalo ma to a mala som pocit, akoby sa ma niečo zmocnilo. Od tej chvíle už môj život nebol rovnaký.
Každé druhé či tretie ráno, skoro nad ránom, keď som ešte napoly spala, cítila som, ako mi niečo lezie od chodidiel nahor. Potom som nevedela rozoznať, či mi to zviera hrdlo alebo mi to dusí ústa, len som vedela, že nemôžem dýchať a snažila som sa zakričať na mamu.
Nech vtedy robila čokoľvek, okamžite ku mne pribehla a silno zatlačila na akupunktúrny bod medzi nosom a perou, záchranný bod. Vždy nasledoval zúfalý, chaotický zápas, ktorý trval dve až tri minúty a úplne ma vyčerpával.
Rodičia ma vodili po lekároch aj liečiteľoch, pálili vonné tyčinky a klaňali sa až po zem, a modlili sa o božiu pomoc. Brala som nespočetné množstvo liekov, ale nič nepomáhalo. Tá veselá krásna dievčina sa pomaly vytratila. Trýznená chorobou som často potajme plakala, cítila som sa deprimovaná a bez života, a nevládala som ani chodiť na ranné hodiny.
Tvár sa mi pokryla vrstvami a vrstvami vyrážok. Keďže svrbeli a boleli, stále som ich stláčala a často som vytláčala malé biele hlavičky. Čoskoro som si všimla, že na ich miestach vznikli drobné jamky.
Okrem oblastí okolo horných a dolných viečok som inde nenašla ani kúsok hladkej pokožky. Otec blízkej spolužiačky, ktorý ma istý čas nevidel, povedal: „Čo je s touto peknou dievčinou? Ako to, že skončila s hrboľatým nosom a opuchnutými očami?!“
Až keď som nastúpila na strednú školu, tento stav konečne ustúpil, ale moja tvár už vyzerala úplne príšerne. V nádeji, že si vyhladím pleť, som ju silno drhla a nechtami som zoškrabovala jamky, snažiac sa ich zarovnať. Natierala som si na tvár hrubú vrstvu krému, aby som zakryla jamkovité jazvičky. Nič však nepomáhalo a naozaj som sa z jednej z najkrajších dievčat zmenila na najškaredšiu.
V prvom roku v práci si jeden mladý kolega zažartoval: „Tvoja tvár vyzerá, akoby ju doďobalo vtáča.“ Veľmi som sa hanbila a v tej chvíli som sa najradšej prepadla pod zem. Istý čas som mu to zazlievala, pretože ma pred ostatnými priviedol do rozpakov.
Zdravie zhoršené emocionálnou traumou
Po svadbe sa mi pleť nielenže nezlepšila, ale začalo sa zhoršovať aj moje zdravie a postupne sa pridávali problémy s vnútornými orgánmi. Nevyznala som sa v povahe svokrovcov a nevedela som, ako sa pohybovať v dynamike inej rodiny a navyše svokra sa ku mne správala tvrdo. Okrem toho, že nás zaťažili značnými dlhmi, ma svokrovci všemožne očierňovali, ako v rodine, tak aj navonok.
Keďže som prirodzene tichá, nepúšťala som sa s nimi do hádok a bála som sa, aby nevznikla hanba. A tak som všetok hnev dusila v sebe. Ako prvý sa ozval žalúdok – začal ma bolieť a lekár mi predpísal Weishuping. Niekoľko rokov som už žiadne lieky neužívala, no teraz som si ich opäť kupovala, jedno balenie za druhým.
Pretože som v sebe potláčala frustráciu, čoskoro sa pridali bolesti hlavy a nespavosť; noci som často prebdela a cez deň som bola v práci ospalá. A tak som opäť na radu lekára začala užívať aj lieky na nespavosť. Mala som aj gynekologický zápal, a nakoniec sa mi doma kopili lieky. Bola som neustále v strese a frustrácii, čo mi ničilo zdravie.
Jednej zimnej noci bola svokra po dopravnej nehode hospitalizovaná. Cestou do nemocnice som z mrazivého vzduchu prechladla, čo sa rozvinulo do takej silnej chronickej nádchy, že keď som ležala, mohla som dýchať len ústami.
Aby toho nebolo málo, lekár mal podozrenie aj na chronický zápal obličiek (pyelonefritídu). Život bol pre mňa skutočne úbohý. Hoci som len nedávno dovŕšila 30 rokov, mala som pocit, že už to nezvládam a úprimne som už nechcela ďalej žiť.
Kultivácia ma premenila
Vzácna kniha úplne zmenila môj osud. Koncom marca alebo začiatkom apríla 1999 som mala možnosť čítať posvätnú knihu Zhuan Falun. Keď som prišla z práce domov, dychtivo som knihu otvorila; v okamihu, keď som uzrela Majstrov portrét, srdcom mi prebehol teplý prúd. „Ach,“ pomyslela som si, „nie je to niekto, kto kedysi patril do mojej rodiny?“ Zmocnil sa ma hlboký cit, ktorý sa nedal vyjadriť slovami.
Začala som čítať a ani som sa nenazdala, zaspala som s knihou pri vankúši. Od tej chvíle moja nespavosť zmizla. Ako sa mi srdce začalo otvárať, začala som sa riadiť princípmi Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť a naučila som sa chápať svokrovcov z ich pohľadu. Prestala som v sebe dusiť hnev a aj ďalšie neduhy ustúpili.
Najúžasnejšie bolo, že po intenzívnom svrbení sa mi už tvár nikdy nevysypala a aj jamkovité jazvy na tvári sa mi postupne vyhladili.
Raz som stretla spolužiaka zo strednej školy, ktorý pracoval mimo mesta. Keď sa vrátil domov, povedal svojej manželke (tiež našej bývalej spolužiačke), že sa mi zlepšila pleť a že vyzerám ešte krajšie než v skorých školských časoch.
Keď som bola na miestnej slávnosti u príbuzných, začula som, ako si starší susedia pošepkávali, že som opäť pekná. Mladší kolegovia za mojím chrbtom klebetili, že som veľmi príťažlivá, a niektorí sa ma pýtali: „Ako to, že všetko, čo si oblečieš, ti tak pristane?“
Dnes ľudia často hovoria, že nosím pekné, značkové oblečenie. Pravda je taká, že sa nijako zvlášť neparádim a ani si nemyslím, že som nejako výnimočne atraktívna. Viem len to, že ako mladé dievča som bola veľmi škaredá; a teraz, keď sa blížim k päťdesiatke, pravidelne dostávam komplimenty. Naozaj som krajšia než kedysi, ale v skutočnosti je to vnútorná krása, ktorú odhalilo praktizovanie Falun Gongu.
Prostredníctvom hlbokých učení Fa mi Majster nielen zlepšil vzhľad, ale mi aj opakovane očistil telo. V období po roku 1999 mi zmizla reumatoidná artritída v kĺboch prstov a kolenách, a zmizol aj nádor v nosovej dutine.
Toto sú fyzické zmeny, o ktorých viem. V skutočnosti toho Majster dal svojim učeníkom omnoho viac. Som hlboko vďačná za Majstrovu súcitnú spásu!
