(Minghui.org) 26. augusta 2026 zasiahla údolie Gyirong - nachádzajúce sa na hranici medzi Čínou a Nepálom v Himalájach - bez takmer akéhokoľvek varovania mohutná ľadová lavína a zosuv bahna. Obrovské masy ľadu, skál a bahna sa rútili dolu rýchlosťou takmer 50 metrov za sekundu. Most Resuo bol zničený a spoločná kontrolná budova prístavu Gyirong bola okamžite zavalená. Zúriaci prúd bahna tiež strhol desiatky turistických autobusov a nákladných vozidiel.
Ničenie spôsobené prúdom bahna sa tým neskončilo. Prúd zablokoval riečne koryto a vytvoril prehradené jazero. Povodňová voda potom prúdila na juh pozdĺž údolia, prenikla do Nepálu a zaplavila niekoľko dedín ležiacich po prúde.
Zraniteľnosť modelového projektu ČKS
V deň katastrofy neboli žiadne varovné príznaky; miestne počasie bolo jasné až polooblačné, bez nezvyčajných zrážok. Od počiatočnej ľadovej lavíny až po okamih, keď pohltila hraničný priechod Gyirong, uplynulo len šesť alebo sedem minút. Táto náhla a zdrvujúca pohroma sa vymykala ľudským predpovediam. Tvárou v tvár takýmto silám sa jednotlivci i celé systémy javia ako bezmocné a krehké.
Spoločná kontrolná budova prístavu Gyirong stojí na dôležitom, no povodniam náchylnom úseku rieky. Akýkoľvek abnormálny príval vody z horného toku hrozí, že ju odplaví, s možnými stratami na životoch. Táto zdanlivo obyčajná budova má hlbokú symboliku - je jedným z modelových projektov Čínskej komunistickej strany (ČKS), určeným na prezentáciu jej „infraštruktúrnej zdatnosti“.
ČKS dlhodobo hlása, že pokiaľ existuje Strana, neexistujú neprekonateľné ťažkosti a pokiaľ má systém prevahu, možno prekonať všetky prekážky.
Táto modelová budova, na ktorú je Strana hrdá ako na súčasť „nadradeného“ komunistického autoritárskeho systému, však bola náhlou katastrofou vytrhnutá zo základov len za niekoľko minút. Spolu s 27 okolitými budovami bola úplne zničená.
Odmietnutie medzinárodnej pomoci
Po katastrofe ČKS ako zvyčajne oblasť uzavrela a zakázala do nej vstup zahraničným novinárom aj pracovníkom medzinárodných humanitárnych organizácií. V súlade s oficiálnou propagandou niektoré médiá pripísali tragédiu „globálnemu otepľovaniu“ a následnej reťazovej reakcii, ktorú mala vyvolať „nevyhnutná“ vysokohorská ľadová lavína.
Ak boli nebezpečenstvá také zjavné, prečo vôbec podnikali také rozsiahle stavebné projekty? Vzhľadom na hroziacu katastrofu je tiež nepochopiteľné, že ČKS odmietla všetku medzinárodnú pomoc. Zahraničným záchranným tímom a nezávislým médiám bol prísne zakázaný vstup do oblasti katastrofy.
Informačná blokáda a dezinformačné kampane sú bežnými praktikami ČKS. Pri bližšom pohľade však nie je ťažké pochopiť niektoré dôvody, ktoré stoja za touto človekom spôsobenou katastrofou vedúcou k prírodnej pohrome.
Iniciatíva Pásmo a cesta je prostriedkom, ktorým ČKS vytvára po celom svete „spojenectvá“. Z iného uhla pohľadu takéto „spojenectvo“ s ČKS, známou porušovaním ľudských práv a ničením prírodných zdrojov, nemôže byť z dlhodobého hľadiska udržateľné.
Okrem toho ku katastrofe došlo na mimoriadne citlivej tibetskej hranici, kde sú zapojené vojenské zariadenia, cezhraničné vodohospodárske projekty a strategické uzly iniciatívy Pásmo a cesta. Prístav Gyirong je dôležitým vojenským aj civilným priechodom a zároveň kľúčovou trasou, ktorú Tibetská vojenská oblasť ČKS využíva na presun vojakov a vojenského vybavenia smerom do južnej Ázie. Jeho strategická poloha je mimoriadne citlivá, čo môže vysvetľovať rozsiahle investície ČKS do tejto oblasti.
Dlhodobé vykorisťovanie
V posledných rokoch ČKS v tomto regióne neustále presadzuje cezhraničné vodné elektrárne, vysokonapäťové prenosové vedenia a prístavnú infraštruktúru. Výstavba však prebieha v jadrovej oblasti tektonického zlomu na rozhraní zrážajúcich sa tektonických dosiek, kde je geologické podložie mimoriadne nestabilné. Dlhodobé odstreľovanie a hĺbkové výkopy postupne narušili stabilitu horského masívu, od ktorej záviseli aj vysokohorské ľadovce.
Na hlbšej úrovni sa ČKS od samotnej Číny líši. Po desaťročiach prenasledovania rôznych skupín -vrátane Falun Gongu - sa konečný zánik režimu zdá nevyhnutný. ČKS často propaguje svoju nadradenosť a, že „ľudská vôľa zvíťazí nad prírodou“. Zrútenie ľadu a lavíny by mohli byť veľmi symbolické pre osud ČKS - nevyhnutnú cenu za vzdorovanie nebesiam a zemi.
Od staroveku si Číňania vždy vážili harmóniu medzi nebom, zemou a ľudstvom. Vzťah medzi ľuďmi a prostredím nie je o dobývaní, ale o vzájomnej úcte. Len zachovávaním cnosti môžu ľudia nájsť v tomto svete skutočný mier a dlhovekosť.
ČKS odmieta vieru v božské a namiesto nej sa hlási k marxizmu. „Európou obchádza strašidlo – strašidlo komunizmu,“ uvádza sa v Manifeste Komunistickej strany. Po prenesení tejto ideológie do Číny sa jej rétorika ešte vyostrila a začala zdôrazňovať „boj proti nebu, boj proti zemi a boj proti ľuďom“.
Tibeťania považujú hory za posvätné, ČKS ich však bezohľadne odstreľuje, ničí a rozkopáva. Nedávny prúd bahna v Gyirongu je ďalšou epizódou v sérii početných povodní spôsobených vypúšťaním nádrží po celej Číne, ktoré zaplavili poľnohospodársku pôdu, dediny a mestá a vzali životy nevinným ľuďom. Konanie ČKS nielenže vyvolalo opakované katastrofy, ale je tiež zodpovedné za morálny úpadok v celej čínskej spoločnosti. Jednoducho povedané, môže ísť o nevyhnutnú cenu za nerešpektovanie prirodzeného poriadku zo strany ČKS – cenu, ktorú neplatí len samotný režim, ale aj všetci, ktorí ho nasledujú.
Ponaučenia z Nepálu
Nepál v tejto katastrofe utrpel obrovskú stratu. Podľa najnovších údajov nepálskych predstaviteľov počet obetí výrazne presahuje tisíc – je tak niekoľkonásobne vyšší než počet uvádzaný ČKS, ktorej oficiálne údaje nemusia byť spoľahlivé.
Nepálska vláda už roky aktívne spolupracuje s ČKS – podpisuje dohody, schvaľuje prideľovanie pozemkov a podporuje prílev čínskych investícií do výstavby ciest, vodných elektrární a cezhraničných elektrických sietí. Aj preto čelí opakovanej kritike pre svoju rastúcu dlhovú závislosť od ČKS. Táto závislosť zároveň umožnila realizáciu rozsiahlych infraštruktúrnych projektov vrátane elektrických prenosových vedení a hraničných priechodov.
Teraz však táto závislosť priniesla mnohým dedinám skazu a ich obyvateľom nesmierne utrpenie. Niektorí poukazujú na to, že Nepál nie je jedinou krajinou na svete s úzkymi väzbami na režim ČKS. Skutočne by stálo za preskúmanie, či sa v krajinách, ktoré aktívne nasledujú ČKS, nevyskytuje viac katastrof či božských varovaní. Ich počet je totiž oveľa vyšší než inde vo svete.
Šťastlivci v čase krízy
Podľa BBC miestnemu riaditeľovi Rajendra Dawadi v to ráno v priebehu len niekoľkých minút telefonovali štyria ľudia, z ktorých každý ho varoval, že sa blíži veľká povodeň. Jeden rodič dokonca prišiel do školy skôr, aby si osobne vyzdvihol svoju dcéru. Tieto náhle varovania mu pomohli uvedomiť si naliehavosť situácie.
Bez váhania Dawadi okamžite nariadil núdzovú evakuáciu všetkých 900 učiteľov a žiakov a prikázal deťom utekať na vyššie položené miesto. Zastavil tiež školské autobusy, ktoré sa práve chystali odísť vyzdvihnúť žiakov, a nariadil im otočiť sa a vzdialiť sa z nebezpečnej zóny. O desať minút neskôr boli školské budovy a internáty takmer okamžite úplne pohltené zúriacimi povodňovými vodami a troskami.
To je v ostrom kontraste s požiarom v Karamay v roku 1994 v čínskom Xinjiangu, pri ktorom bolo žiakom údajne nariadené čakať a „nechať vedúcich odísť ako prvých“. Pri požiari zahynulo 325 ľudí vrátane 288 školákov. V Nepále však nebolo miesto na byrokratické vyhýbanie sa zodpovednosti ani na heslá typu „nechať vedúcich odísť ako prvých“ – konanie riaditeľa a rodičov odrážalo predovšetkým úctu k ľudskému životu.
Nebesá vo svojej dobrotivosti vždy ponúkajú cestu k záchrane tým, ktorí konajú láskavo. Nespočetné príklady z histórie aj zo súčasnosti potvrdzujú túto pravdu. Preto je nevyhnutné vážiť si cnosť a udržiavať si odstup od totalitných režimov, akým je ČKS.
