(Minghui.org) Falun Dafa (známy aj ako Falun Gong) praktizujem už viac ako 20 rokov a riadim sa princípmi Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť. Odkedy Čínska komunistická strana (ČKS) začala prenasledovať Falun Dafa, spolu s ostatnými praktizujúcimi držíme krok s postupom nápravy Fa tým, že robíme tri veci, ktoré majú praktizujúci robiť, a pomáhame Majstrovi zachraňovať ľudí.
Hoci sa navonok zdalo, že som v stabilnom kultivačnom stave, bez toho, aby som si to uvedomovala, som vo svojej kultivácii poľavila. V skutočnosti som sa už sústredila viac na dokončovanie úloh než na kultiváciu. Pred niekoľkými rokmi som v kultivácii uviazla a premrhala som mnoho drahocenného času. Dnes by som sa chcela zamyslieť nad tým, čo sa vtedy vlastne stalo, a nad svojím novým odhodlaním dobre prejsť posledný úsek svojej kultivačnej cesty.
Všetko to začalo jednou praktizujúcou, ktorá kedysi bývala mojou dobrou priateľkou. Navzájom sme sa o seba starali. Keď ju však v dôsledku prenasledovania Falun Gongu umiestnili do tábora nútených prác a potom ju prepustili, začala sa ku mne správať nepriateľsky. Bola na mňa zlá a využívala každú príležitosť, aby mi sťažila kultiváciu a prácu súvisiacu s objasňovaním faktov o Falun Dafa.
Napríklad prerušila moje kontakty s ostatnými praktizujúcimi, vyvolávala medzi nami konflikty a snažila sa ma vylúčiť z projektov Dafa zameraných na objasňovanie pravdy, aby ma izolovala. Ostatní praktizujúci si mysleli, že mi ubližuje, ale nikto sa s ňou o tom nechcel porozprávať.
Keď ju znova zatkli, sprevádzala som jej rodinu na oddelenie domácej bezpečnosti, kde sme žiadali o jej prepustenie. Keď sa však vrátila, pokračovala v tom, čo predtým, len menej nápadne. Niekoľkokrát som sa s ňou o tom pokúsila porozprávať, ale zakaždým sa debate vyhla. Jej ľstivé správanie sa mi protivilo. Koncom roka 2019, keď ma vylúčila z ďalšieho projektu na objasňovanie pravdy, som s ňou už nechcela mať nič spoločné.
V skutočnosti sa už predtým v mojom xinxingu objavil vážny problém. Svoje kultivačné prostredie som považovala za príliš zložité a vzťahy medzi praktizujúcimi ma vyčerpávali. Správanie mnohých praktizujúcich som považovala za neprijateľné a mala som podozrenie, že nie sú v dobrom kultivačnom stave. Často som sa samej seba pýtala: „Je to naozaj praktizujúci? Je toto skupina praktizujúcich?“
Hoci som nič nepovedala, myseľ som mala plnú negatívnych myšlienok o druhých. Bola som hlboko sklamaná zo svojich spolupraktizujúcich a začala som strácať odhodlanie.
Môj stav bol mimoriadne nebezpečný, pretože v konečnom dôsledku mohol otriasť spravodlivou vierou praktizujúceho v Majstra a vo Fa. Keď teda tá praktizujúca urobila veci, ktoré mi ublížili, bola to posledná kvapka. Moje srdce to už nedokázalo zniesť a bola som na pokraji zrútenia. Toto obdobie bolo najnižším bodom mojej kultivácie.
Ani keď som bola nezákonne zadržiavaná, nestrácala som odvahu až takýmto spôsobom. Dokonca ani keď ma prenasledovala polícia, neprechovávala som voči nikomu z nich nevôľu. No v tomto období ma trápili zlé myšlienky, najmä zášť a závisť, a nedokázala som sa ich zbaviť.
Natrafila som na Majstrove články o tom, ako by sa mal človek pozerať dovnútra, keď sa s ním zaobchádza nespravodlivo a neubránila som sa sťažnosti: „Majster, mám sa pozerať dovnútra pred človekom, ktorý sa ma snaží priviesť k pádu v kultivácii a zahnať ma do slepej uličky?“ Vedela som, že takáto myšlienka je voči Majstrovi mimoriadne neúctivá a uvedomila som si, že v mojej kultivácii je niečo zásadne nesprávne.
Majster mi pomohol obnoviť súcit
Sklamala som Majstra a spôsobila som mu mnoho starostí. Majster vo svojom nesmiernom milosrdenstve obnovil moje súcitné myšlienky, pomohol mi dostať sa z nebezpečenstva a umožnil mi vrátiť sa do správneho stavu kultivujúcej.
Jedného dňa som cestovala autom so svojou rodinou. Moja neter sa pozerala do mobilu a chichotala sa. Spýtala som sa jej: „Zlatíčko, na čo sa pozeráš, že je to také smiešne?“
Povedala mi, že je to muzikál s názvom „Čajový večierok macoch“. V Disneyho animovaných príbehoch, ako sú Snehulienka či Na vlásku, mala každá princezná macochu, ktorá jej ubližovala. V tomto muzikáli sa všetky macochy zišli a vyhlasovali, ako láskavo princezné vychovávali a ako dobre sa k nim správali. Ich neúprimné správanie jej pripadalo smiešne.
Moja neter povedala: „Tie princezné sú také dobré. Aj ja chcem byť princeznou!“ Spýtala som sa jej prečo a ona odpovedala: „Pretože sú dobrosrdečné, odvážne a súcitné.“
Spýtala som sa jej: „Nie je dobrosrdečnosť a súcit jedno a to isté?“
Povedala, že nie a dodala: „Každá princezná mala macochu, ktorá jej ubližovala, ale jej to neprekážalo. Nehnevala sa a necítila nenávisť.“
Slová dieťaťa sa ma hlboko dotkli a prinútili ma zamyslieť sa.
Potom sa ma spýtala: „Teta, chcela by si byť princeznou?“
Na chvíľu som sa odmlčala a potom som s úsmevom odpovedala: „K tomu mám ešte veľmi ďaleko.“
Výraz netere zrazu veľmi zvážnel. Pozrela sa pred seba a pevne povedala: „Princezné sú princezné. Majú výnimočný charakter.“
Keď som jasne počula slová „výnimočný charakter“, rozplakala som sa. Veľmi dobre som vedela, že Majster prostredníctvom dieťaťa poukazuje na môj problém. Majster dúfal, že budem mať „výnimočný charakter“.
Pre nahromadenú zášť som ju nedokázala odstrániť hneď, ani keď som si ju uvedomila. Keď iní praktizujúci spomenuli praktizujúcu, ktorá sa ku mne správala zle, neubránila som sa negatívnym poznámkam. Vedela som, že by som o nikom nemala hovoriť zle, ale moje srdce bolo plné negativity, aj keď som nič nepovedala. Našťastie pre mňa náš milosrdný Majster pripravil ďalšie usporiadania.
Počas niekoľkých rokov pandémie COVID-u miestne úrady spustili niekoľko rozsiahlych vĺn prenasledovania. Zatkli a odsúdili mnohých praktizujúcich Falun Gongu. Nemálo praktizujúcich zomrelo, čo viedlo k rozpadu niektorých skupín na štúdium Fa. Okrem pandemických obmedzení sa výrazne znížili aj vzájomné kontakty a komunikácia medzi praktizujúcimi.
Koncom roka 2020, keď sa práve skončila jedna vlna obmedzení, som si na Minghui prečítala správu o miestnej praktizujúcej odsúdenej do väzenia a rozhodla som sa navštíviť jej 90-ročnú matku, ktorá bola väčšinu času pripútaná na lôžko. Na moje milé prekvapenie mi otvorila príbuzná, tiež praktizujúca, ktorú som kedysi poznala.
Matka vyzerala veľmi smutne. Hoci sa v minulosti učila Falun Gong, po prenasledovaní svojej dcéry prestala praktizovať a jej zdravotný stav sa vážne zhoršil. Príbuzná, ktorá mala vyše 70 rokov, nedávno prekonala chorobovú karmu a po prepustení z nemocnice mala problém zrozumiteľne hovoriť. Zabudla takmer všetky slová z Zhuan Falunu, takže štúdium Fa bolo pre ňu nemožné.
Keď som videla, v akej bezvýchodiskovej situácii sa nachádzajú, uvedomila som si, že ma potrebujú. Pochopila som, prečo Majster usporiadal túto návštevu. Navrhla som, aby sme spolu študovali Fa a obe boli nadšené. Dohodli sme si rozvrh a dodržiavali sme ho. Nebolo ťažké predstaviť si, aké náročné bude študovať Fa s dvoma praktizujúcimi, ktoré vedeli čítať len s ťažkosťami, no vytrvali sme, až kým dcéru neprepustili z väzenia a nevrátila sa domov.
Na jar roku 2023 som sa skontaktovala s ďalšou praktizujúcou, ktorú práve prepustili z väzenia. Kedysi sme spolu pracovali na projektoch Dafa a obdivovala som ju. Navštívila som ju a zistila som, že trpí vážnou chorobovou karmou. Jej rodina ju zároveň veľmi pozorne sledovala a nemohla slobodne praktizovať. Cítila som, že jej musím pomôcť.
Aby som to mohla urobiť, musela by bývať u mňa, s čím súhlasila. S pomocou ďalších praktizujúcich sme sa porozprávali s jej rodinou a napokon súhlasili aj oni. Hoci táto praktizujúca nakoniec zomrela, jej rodina videla naše nezištné úsilie a zmenila svoj postoj k nám k lepšiemu. Povedali nám, že život praktizujúcej sa predĺžil takmer o rok.
V skutočnosti začala táto praktizujúca praktizovať Falun Dafa, keď bola na pokraji smrti, a Dafa jej predĺžil život o viac ako 20 rokov.
Tieto skúsenosti ma naučili vážiť si, aké ťažké je pre každú bytosť dostať sa až sem. V porovnaní s praktizujúcimi, ktorí nevedeli čítať, s tými, ktorí boli uväznení, a s tými, ktorí trpeli chorobovou karmou, som cítila, že mám obrovské šťastie. Moje takzvané ťažkosti neboli v skutočnosti ničím, no ja som ich brala zbytočne vážne, namiesto toho, aby som ich brala zľahka.
No tešilo ma, keď som pomáhala druhým a naučila som sa vážiť si život a spolupraktizujúcich.
Roky sťažovania sa na to, ako ma spolupraktizujúci vtiahli do negativity, ma uzavreli ako hrubá vrstva ľadu a oddelili od ostatných. Počas uplynulých rokov však Majstrove usporiadania tento ľad znova a znova roztápali, takže moje pravé ja mohlo rozmrznúť. Cítila som, ako zlých prvkov v mojom tele ubúda a sila súcitu postupne rastie.
Pozerať sa dovnútra a ísť do hĺbky
Odkedy ma Majster vyviedol z nebezpečenstva, premýšľala som o základnej príčine vzniku takého vážneho problému. Uvedomila som si, že som bola príliš zaneprázdnená a pri štúdiu Fa som iba mechanicky čítala. Neštudovala som Fa srdcom a nezískala som Fa. Bez Fa v srdci som nemohla používať Fa na vedenie svojej kultivácie.
Začala som posilňovať svoje hlavné vedomie, a keď som si počas štúdia Fa všimla, že mi myseľ blúdi, prečítala som si vetu znova. Povedala som si, že musím Fa študovať srdcom. Možno som nezískala žiadne nové pochopenia, ale moje spravodlivé myšlienky silneli. Okrem toho som sa znova začala Fa učiť naspamäť. Ako sa moje štúdium Fa prehlbovalo, postupne som dokázala jasne rozpoznať svoje problémy.
Narodila som sa do pomerne tradičnej rodiny. Od starších som sa naučila morálnym zásadám, ako sa správať a pracovať na sebe. Mala som niektoré dobré návyky, ale tie vyplývali z mojej výchovy a z toho, ako som sa prejavovala pred ostatnými; nebola to moja skutočná úroveň. Inými slovami, navonok som sa správala ako praktizujúca, ale hlboko vo vnútri som taká nebola. Skutočne som sa neprispôsobila princípom Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť.
Bez toho, aby som si to uvedomovala, som sa vlastne pretvarovala. V menších veciach som skúškami prešla, no svojich pripútaností som sa nezbavila. Keď ma konflikty premohli, moje nahromadené ľudské myšlienky vybuchli.
Riadila som sa tiež morálnymi zásadami na ľudskej úrovni a nie zásadami na vyšších úrovniach. Neuvedomovala som si, že princípy pre bežných ľudí a pre praktizujúcich sú úplne odlišné. Medzi ľudské cnosti patrí napríklad čestnosť, láskavosť a schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom. Úroveň praktizujúceho však siaha omnoho ďalej.
Bola som človek, ktorý mal jasne vyhranené sympatie a antipatie. Až po začatí kultivácie som si uvedomila, že je to typický prejav otravou kultúrou komunistickej strany.
Existujú rôzni ľudia – dobrí aj zlí, láskaví aj krutí. Ako praktizujúci ich nemusíme zámerne rozlišovať, ani sa k nim správať odlišne. Ku každému sme láskaví, bez toho, aby sme niekoho uprednostňovali alebo nemali radi. Taká by mala byť úroveň praktizujúceho.
Okrem toho vo mne ľudské princípy vytvorili tvrdohlavé predstavy, pre ktoré som bola hrdá na to, že „som dobrý človek“, a mala som o sebe vysokú mienku. Správala som sa povýšenecky, pripisovala som si príliš veľkú dôležitosť, bola som tvrdohlavá a príliš mi záležalo na tom, aby som mala pravdu. Pozerala som sa na druhých zvrchu. Len čo som videla prejavy ich zlých stránok, snažila som sa potlačiť svoj hnev. V skutočnosti išlo o hlbokú nenávisť voči zlu a o silnú závisť.
Zároveň mohlo toto moje presvedčenie o vlastnej pravde a nedostatok pokory ľahko vyvolať negatívne reakcie u druhých a viesť k súpereniu a sporom medzi praktizujúcimi, ktorí sa ešte nevzdali ľudských pripútaností.
Hlavnou príčinou vzniku mojej zášti bolo, že som mala príliš silné ego. Svoje sympatie a antipatie som považovala za meradlo, a keď veci nezodpovedali mojim predstavám, nahnevalo ma to.
Nebola som dosť otvorená, aby som počas konfliktov vyjadrila svoje myšlienky. Keď ma v detstve šikanovali, jednoducho som to prehltla a neodvážila som sa ohradiť ani sa brániť, takže sa u mňa vyvinula bojazlivá povaha. Aj keď som vyrástla, bála som sa konfliktov a zranenia, hoci som cítila krivdu a nespravodlivé zaobchádzanie.
Veľmi mi tiež záležalo na tom, aby som nestratila tvár a obávala som sa konfrontácie s ostatnými, pretože som si myslela, že konflikty by mohli poškodiť môj obraz. Takto sa prejavovala moja pripútanosť k povesti.
Vnímala som tiež, že za rokmi sporov medzi touto praktizujúcou a mnou bol hlbší vzťah príčiny a následku, ktorý staré sily usporiadali a zneužili.
Pred viac ako 10 rokmi som náhodou zazrela, ako sa na mňa táto praktizujúca pozerá. Nenávisť v jej očiach mi pripadala zvláštne povedomá. Zachvela som sa po celom tele a nedokázala som potlačiť triašku. Hlboko vo vnútri som silno cítila, že v minulom živote sa ku mne správala rovnako a zničila ma.
Odvtedy som si dávala veľký pozor, aby som si od nej udržiavala odstup. Navonok som sa k nej správala zdvorilo, ale bála som sa jej a nemala som ju rada. Neodvážila som sa jej otvoriť svoje srdce a podeliť sa s ňou o svoje pochopenia, pretože som sa bála, že mi ublíži. Vedela som, že som si voči nej nevykultivovala skutočný súcit. Ako praktizujúca som mala prekročiť vzťah príčiny a následku a zachovať si spravodlivé myšlienky.
V skutočnosti by som sa jej mala poďakovať. Proces kultivácie môjho xinxingu mi veľmi pomohol dozrieť a bol vzácny.
Po niekoľkých premrhaných rokoch som sa s Majstrovou pomocou konečne dostala z močiara. Jedného dňa mi Majster vo sne ukázal, ako ma zachraňoval: Stála som na prove člna, ktorý sa plavil v tme. Zrazu sa cezo mňa prevalila obrovská vlna. Ocitla som sa na dne hlbokého, úplne temného oceánu a nevedela som, ktorým smerom ísť.
Zrazu zhora zasvietil priamo nadol lúč svetla a otvoril mi svetelnú cestu. Plávala som po nej stále vyššie k svetlu, až kým som sa nevynorila na hladinu. Keď sa mi hlava dostala nad vodu, uvidela som Majstra! Majster stál na vode a čakal na mňa. Z celého jeho tela vyžarovalo jemné svetlo. Za Majstrom bolo biele schodisko vedúce priamo do nebies.
Majster sa zohol, vytiahol ma z vody a povedal: „Dieťa moje, čakal som na teba už príliš dlho!“
Prebudila som sa zo sna a plakala. Bola som hlboko vďačná za Majstrovu milosrdnú spásu! Majster sa nevzdal učeníčky, ktorá ho sklamala, a ani ja sa nemôžem vzdať samej seba.
Začala som opúšťať ľudské princípy, ktoré ma kedysi ovládali, a začala som sa kultivovať s úprimným srdcom. Postupne som menila svoje ľudské predstavy a pozerala sa na veci z pohľadu praktizujúcej. Zároveň som sa prestala považovať za takú dôležitú a učila som sa nechať veci plynúť prirodzene. Snažila som sa nenechať sa citovo ovplyvňovať vonkajšími prejavmi a vytrvalo si udržiavať spravodlivé myšlienky.
Znova som našla skutočný zmysel kultivácie, ktorý som vnímala, keď som začínala a opäť som pocítila radosť a naplnenie z toho obdobia. Odteraz budem spolupracovať so spolupraktizujúcimi, navzájom sa budeme povzbudzovať, dobre robiť tri veci a spoločne usilovne napredovať!
