(Minghui.org) Niektorí ľudia si zamieňajú zbavovanie sa pripútanosti k strachu s nedbaním na bezpečnosť. To nie je správne. „Dbať na bezpečnosť“ je prejavom rozumu a múdrosti na našej ceste kultivácie, zatiaľ čo „zbavovať sa pripútanosti k strachu“ znamená odstrániť pripútanosť, nie pristupovať ku kultivácii nerozumne. Keď nemáme pripútanosť k strachu, môžeme účinnejšie odstrašovať zlo a lepšie zachraňovať vnímajúce bytosti. Tieto dva pojmy si nijako neodporujú.
Niektorých praktizujúcich zastavil na ceste kultivácie strach a nedokážu napredovať. Zo strachu si neplnia svoje povinnosti a nerobia dobre to, čo treba na záchranu ľudí, takže je pre nich ťažké pozdvihnúť sa v kultivácii. Najmä rozsiahle prípady prenasledovania, ku ktorým naďalej dochádza v poslednom roku či dvoch, prehĺbili strach niektorých spolupraktizujúcich. Strach je pre praktizujúceho kritickou skúškou života a smrti. Nielenže bráni praktizujúcim v zlepšovaní, ale čo je ešte dôležitejšie, bráni ľuďom vo svete, aby boli zachránení.
Čo sa týka odstránenia strachu, rád by som sa o tom zdieľal so spolupraktizujúcimi z iného uhla pohľadu a vymenil si s vami názory na niekoľko otázok.
Kam sa podelo naše pôvodné ja?
Od „20. júla“ 1999, keď ČKS naplno vystupňovala prenasledovanie Falun Gongu, sa zlo šírilo zo všetkých strán a dosiahlo desivé rozmery. Dokonca to vyzeralo, akoby nás chcelo zhltnúť na jeden raz. Aj heslo, ktoré zlo vtedy vyhlasovalo, ukazovalo, aké bolo spupné: „Zlikvidovať Falun Gong do troch mesiacov.“ Uplynuli tri mesiace, potom tridsať mesiacov a napokon aj tristo mesiacov. Falun Gong však stále pevne stojí a rozšíril sa do viac než sto krajín po celom svete. Vývoj nápravy Fa nikto nedokáže zvrátiť ani ním otriasť – to je fakt. Keď ČKS hovorí o „boji človeka s Nebesami“, je to na smiech.
Aj keď boli všade tiene démonov a zlo akoby číhalo za každým stromom i steblom trávy, hoci nás zlo znova a znova rušilo a obťažovalo, strieľalo na nás pri domoch a sledovalo nás, odpočúvalo a monitorovalo, zneužívalo našich rodinných príslušníkov i ľudí, ktorí nepoznali pravdu, a vyčerpalo všetky podlé triky aj metódy mučenia a prenasledovania, predsa nás nezastrašilo. Jedna skupina učeníkov Dafa za druhou chodila do Pekingu potvrdzovať Fa a domáhať sa spravodlivosti pre Dafa. Trvalo to niekoľko rokov. Báli sme sa? Nie. Keby sme sa báli, nešli by sme. Niektorí so spravodlivými myšlienkami a spravodlivým konaním jednoducho nastúpili na vlak a odišli. Iní, keď ich miestne zlo obkľúčilo a snažilo sa im zabrániť v ceste, múdro zmenili trasu a bezpečne dorazili. Niektorí šli do Pekingu pešo a zodrali pritom niekoľko párov topánok. Ďalší dokonca zanechali listy na rozlúčku, aby dali najavo svoje odhodlanie a naplnili ho skutkami, pripravení brániť Fa aj za cenu života.
Uplynulo už viac ako dvadsať rokov. Ako proces nápravy Fa napreduje, zlé faktory sú čoraz viac odstraňované, priestor zla sa čoraz viac zmenšuje a zlých bytostí je stále menej. Niektoré naše prejavy však idú opačným smerom a sú sklamaním. Najvýraznejším z nich je strach. Nech sa každý z nás sám seba spýta: Čo je toho príčinou?
Je zlo naozaj také mocné?
Oni nás môžu od začiatku do konca prenasledovať, a my to máme len tak nechať? Nikdy neprestali páchať zlo, akoby sme teda mohli nečinne sedieť a čakať? Nie sú to prehnané slová, ale varovanie, pretože niektorí ľudia sa tak boja, že sa neodvážia ani vyjsť z domu, a iní sa zľaknú až na smrť. Tu sa potichu opýtam: Je zlo naozaj také mocné, ako si predstavujeme? Nech je akokoľvek veľké, môže byť väčšie než Fa? Nech je akokoľvek zlé, nezabúdajme, že spravodlivosť dokáže premôcť zlo.
Ak je zlomyseľná strana naozaj taká mocná, prečo sa Falun Gongu čoraz viac darí, zatiaľ čo ona smeruje k pádu a zániku? Ak je naozaj taká mocná, prečo sa jej ľudia pri stretnutí s nami musia zhromažďovať po troch, piatich, siedmich či ôsmich a vytvárať okolo seba veľký rozruch, len aby si dodali odvahu? Prečo policajti pri pohľade na to, ako sa vzdávame vlastných záujmov v záujme spravodlivosti, pociťujú úctu a ukazujú nám palec hore? Prečo pri našich spravodlivých slovách koktajú, vyhýbajú sa odpovedi a dochádzajú im argumenty? Prečo nás po zaradení na čiernu listinu Minghui sami žiadajú, aby sme ich z nej potichu odstránili? Prečo nedokážu odpovedať ani na rady svojich rodín, príbuzných a priateľov?
Odpradávna platí, že ľudia by mali mať pred bohmi úctu a bázeň. Kultivujúcich chránia božské bytosti, takže nie my by sme sa mali báť – boja sa oni. Nemajú pravdu na svojej strane. Keďže nemajú pravdu, neobstoja ani ich slová a skutky. Kto nemá pravdu na svojej strane, má nečisté svedomie; a človek s nečistým svedomím potrebuje pri svojom konaní niečo navonok, o čo by sa mohol oprieť. Takže sa boja oni.
Dokážeme s našou súčasnou vôľou ešte obstáť v tvrdom boji?
Po desaťročiach utrpenia a skúšok sa mnohí praktizujúci skutočne do rôznej miery zlepšili. Tí, ktorí sa usilovne kultivovali, sa naďalej usilovne kultivujú, no tí, ktorí sa oddávali pohodliu, v ňom zostávajú a tí, ktorí mali silný strach, ho stále majú. Obzvlášť výrazné je, že u niektorých praktizujúcich slabne vôľa a vytrvalosť. Niektorí majú myslenie bežných ľudí: „Čím menej starostí, tým lepšie; najlepšie je nemať žiadne.“ Úplne zabudli, že pomáhame Majstrovi zachraňovať ľudí, a že na našich pleciach spočíva veľká zodpovednosť. Niektorí sa problémom vyhýbajú a prenechávajú úlohy iným, aby riziko niesli oni; tým sa odhaľuje ich sebectvo. Niektorým chýba iniciatíva: ak ich nikto nevyzve, nič neurobia, a ak ich niekto vyzve, urobia len niečo, aby to mali za sebou. Niektorí konajú bez elánu a nedokážu účinne uskutočniť, čo treba: to, čo môžu urobiť dnes, odkladajú na zajtra a zajtrajšie úlohy na pozajtra. Niektorí dokonca pracujú na projektoch, v ktorých sú najzručnejší, len keď majú náladu, alebo ich úplne zanechajú. Niektorí kladú prehnaný dôraz na bezpečnosť. Ako sa hovorí, všetkého veľa škodí; v skutočnosti tým zakrývajú svoj strach. U niektorých sa štúdium Fa stalo iba formalitou: nedokážu sa sústrediť a po štúdiu si namiesto zdieľania skúseností v kultivácii, vymieňajú klebety o druhých. Niektorí si dokonca nosia mobilné telefóny na miesta štúdia Fa a ochotne sa stávajú „očami a ušami“ zla. Niektorí neprikladajú dôležitosť vysielaniu spravodlivých myšlienok. V čase celosvetového spoločného vysielania spravodlivých myšlienok často odchádzajú vybavovať veci alebo vyhľadávať spolupraktizujúcich. Nielenže tak sami nemôžu vysielať spravodlivé myšlienky, ale vyrušujú pri tom aj ostatných.
Zmena sily vôle prináša jeden hrozivý dôsledok: človek sa postupne stáva lenivým a vyhľadáva pohodlie. Lenivosť živí démonickú povahu a z pohodlnosti vzniká strach.
Len čo sa niečo pohne, ľudské srdce sa rozkolíše; len čo zlo zaklope na dvere, vynorí sa strach; len čo je prenasledovaný spolupraktizujúci, prichádza nervozita a zmätok; len čo dorazí zlá správa, neodvažujeme sa vyjsť z domu ani stretnúť sa so spolupraktizujúcimi, nechceme, aby prišli za nami, a dokonca sa skrývame či utekáme. Dokážeme v takomto stave a s takýmto zmýšľaním ešte obstáť v ťažkom boji? Všetci vieme, že rozšírenie prenasledovania do zahraničia je ťažký boj, a že nedávny útok zlých hackerov na e-mailové schránky stránky Minghui je tiež ťažký boj. Koľko učeníkov Dafa v pevninskej Číne ešte vytrvalo vysiela spravodlivé myšlienky kvôli týmto bojom? Učeníci Dafa v pevninskej Číne sú pritom v brlohu démonov a musia čeliť zlu priamo. Ťažký boj ich čaká na každom kroku. Ako v ňom môžete obstáť, ak sami nie ste pevní?
Je lepšie zbaviť sa strachu skôr alebo neskôr?
Odpoveď je zrejmá. V skutočnosti nejde len o strach; pripútaností, ktoré stoja pred praktizujúcim, je, samozrejme, najlepšie sa zbaviť čo najskôr.
Prečo vôbec klásť otázku, ktorá sa zdá taká jednoduchá a ľahko zodpovedateľná? Pri kontakte so spolupraktizujúcimi som si totiž všimol, že niektorí stále hovoria o odstraňovaní pripútanosti k strachu. Hovoria o tom už viac ako dvadsať rokov a stále ju odstraňujú. V skutočnosti správne nerozumejú strachu. Keď zlo niečo vyvolá, ich srdce zahalí strach: sú zmätení a znepokojení. Je to úplne stav bežného človeka. Bežný človek si nedokáže poradiť s iným človekom, za ktorým stoja démoni; už svojím vystupovaním prehral. My však máme pravdu na svojej strane, a to nebeský princíp. Nemáme dôvod báť sa. Neurobili sme nič, za čo by sme sa museli hanbiť, ani nič proti svojmu svedomiu. Prečo sa potom správame, akoby sme urobili niečo zlé? Nie je to zvláštne?
Keď hovorím o vyššie uvedenom probléme, len naň poukazujem, nikoho neobviňujem. Či už ide o prenasledovanie zlom vo veľkom rozsahu, alebo o to, že polícia zaklope na dvere, je to len vonkajší prejav mechanizmu vytvoreného starými silami, ktorý je v činnosti. Ak prídu zaklopať, nech zaklopú. Čoho sa báť? Prečo mať zlé svedomie? V podvedomí však predsa len pôsobí akýsi tieň strachu. Nemal by sa tento stav zmeniť? Chcem pripomenúť: aj obava, že sa nedokážeme zbaviť pripútanosti k strachu, je ľudskou pripútanosťou.
Len keď sa vrátime k Fa, dokážeme jasne uvidieť tento „strach“. Najprv si položme otázku, potom študujme Fa a hľadajme v ňom odpoveď. Majster nám v mnohých svojich prednáškach Fa jasne a zrozumiteľne povedal, že staré sily nie sú uznané, že to, čo chce zlo urobiť, má svoje obmedzenia, a že je obrovský rozdiel medzi tým, či je naša jediná myšlienka založená na Fa, alebo vychádza z ľudského uvažovania. Zamyslime sa nad Majstrovým Fa, opýtajme sa svojho srdca a pozrime sa na svoju cestu. Dokážeme nájsť odpoveď?
Záver
Hoci sa zlo v súčasnosti ešte stále zmieta, navonok pôsobí silno, no vnútri je slabé a jeho sila sa vyčerpáva. „Utíšte vonkajšie kultiváciou vnútorného“ („Základy pre ďalší pokrok“, „Utíšte vonkajšie kultiváciou vnútorného“). Keď máme v sebe spravodlivú silu a v srdci spravodlivé myšlienky, spravodlivé srdce premôže všetko zlo. Zároveň si musíme uvedomiť jedno: nejde nám len o víťazstvo v jednej či dvoch bitkách, ani o víťazstvo v miestnych bitkách. Táto záverečná bitka medzi spravodlivým a zlým vyžaduje, aby sme v sebe prebudili odhodlanie bojovať. Tento boj však nie je zápasením, ale prejavom múdrosti, odvahy a schopností, ktoré sme si vypestovali kultiváciou. Je prejavom zodpovednosti, poslania a odhodlania, ktoré nesieme na pleciach. Nechceme totiž zlyhať – chceme dosiahnuť toto konečné víťazstvo.
Toto sú len moje povrchné pochopenia na mojej súčasnej úrovni. Ak je v nich niečo nedostatočné, prosím, súcitne ma opravte.
