(Minghui.org) Falun Dafa som začala praktizovať v roku 1997. Chcela by som sa s vami podeliť o to, ako som sa prostredníctvom kultivácie zbavila svojej hlboko zakorenenej pripútanosti k nenávisti.
Matka mala vážne srdcové problémy. Starší brat a sestra žili u našich starých rodičov. Keď som vyrastala, dávala som si pozor, aby som rodičom nespôsobovala žiadne starosti – bála som sa, že matka zomrie.
Matka zomrela, keď som mala 15 rokov, a vtedy sa začalo moje veľké trápenie. Otec bol štátny zamestnanec a počas Kultúrnej revolúcie ho poslali na prevýchovu na vidiecke farmy. Mnoho rokov nebol doma.
Nasťahovali sa k nám starí rodičia. V tom čase som rástla a potrebovala som viac jesť. Kým bola matka nažive, jedli sme celkom dobre. Keď sa však sestra vydala, stará mama jej dala všetky naše zásoby obilia. Ak som zjedla trochu viac, pokarhala ma. Suseda jej povedala: „Všetci sú tvoje vnúčatá. Nie si k nim nespravodlivá?“
Stará mama sa tvárila nahnevane vždy, keď som ju požiadala o peniaze na kúpu zošitov do školy. Zo všetkých síl som sa snažila využívať obe strany papiera. Náš učiteľ matematiky sa sťažoval, bez toho, aby spomenul moje meno, že je ťažké opravovať domáce úlohy, ak sú obe strany popísané atramentom.
Dospievanie v takomto prostredí sa podpísalo na mojej fyzickej aj psychickej stránke. Bola som príliš chudá a stala som sa plachou a naučila som sa odhadovať nálady druhých. Pretože som sa bála, že zjem viac, než mi bolo dovolené, rýchlo som zjedla len trochu a potom som odišla od stola. Situácia sa ešte zhoršila po tom, čo sa otec znova oženil. Keď sa občas vrátil domov a potajomky mi povedal: „Neboj sa jesť,“ po tvári mi stekali slzy. V tých rokoch som veľa plakala.
Manželský život
Keď som dosiahla vek na vydaj, naplnila ma nádej, že budem mať vlastný domov a už sa nebudem musieť starať o iných ľudí, s výnimkou svokry, s ktorou som sa plánovala dobre vychádzať a správať sa k nej ako k vlastnej matke.
Veci sa však nevyvinuli tak, ako som dúfala. Svokra mala prchkú povahu. S manželom sme mali pred svadbou menšiu hádku a jeden z mojich kolegov sa nám snažil pomôcť to vyriešiť. Rozumný človek by sa k hosťovi správal priateľsky, ale svokra povedala kolegovi, aby odišiel.
Mnohokrát som plakala. Keďže som už ako dieťa trpela tým, že som nemala matku, mojou najväčšou obavou bolo, že sa vydám do nesprávnej rodiny. Ak bola moja budúca rodina takáto ešte predtým, než sme sa vôbec vzali, nedokázala som si predstaviť, čo sa stane, keď sa stanem manželkou a nevestou. Chcela som zrušiť zasnúbenie, ale manžel ma prosil, aby som zostala, a sľúbil mi, že sa nestane nič nepríjemné.
Možno to bol proste môj osud, lebo som chcela opustiť svoj rodný dom, kde som nezažila lásku. Namiesto toho som sa z nešťastného domova dostala do nového, ktorý nebol o nič lepší. Vždy keď sme sa s manželom dostali do menšieho sporu, svokra ma vyhodila z domu.
Dúfala som, že manželova sestra to pochopí a zastane sa ma, aby sme si to mohli vyjasniť, keď sa všetci upokoja. Ona však povedala: „Mne je to jedno. Len nerob nič, čo by nahnevalo matku.“ Potom povedala niekoľko nepravdivých vecí, aby ma vyprovokovala. Konflikty sa vystupňovali do takej miery, že ma švagriná so svokrou zbili. Som introvertka a môj potláčaný hnev ma takmer priviedol k psychickému zrúteniu.
Jedného rána, keď som ešte ležala v posteli, začala svokra hystericky búchať na dvere. Ten hluk spôsobil, že moje ročné dieťa začalo od strachu kričať. Potom ma vyhodila z domu a kričala: „Keď budeš preč, syn si nájde niekoho lepšieho!“ Nemala som kam ísť, tak som sa nasťahovala do pracovnej ubytovne pre slobodných zamestnancov.
Kamarátka z detstva mi raz povedala: „Mnohých ľudí si volala mama, ale nikto z nich sa k tebe nesprával ako k dcére.“
Všetky spomienky na život pod cudzou strechou a na to, že ma nikto nemiloval, vo mne zanechali bolestivú stopu a v srdci som živila nenávisť voči tým, ktorí mi ublížili. Keď som v noci kráčala sama po ulici a videla všetky tie osvetlené domy, nariekala som, že tento obrovský svet je plný domovov, a ja predsa nemám kam ísť. Dúfala som, že ak ma nebesá sledujú, zľutujú sa nado mnou.
Na ubytovni som žila vyše šesť mesiacov a prerušila som všetok kontakt so svokrovcami. Hoci mi svokra po manželovi poslala ich zlatý prsteň po predkoch ako ospravedlnenie, moja zášť ešte viac zosilnela. Môj otec sa pokúsil veci vyriešiť, ale moja nenávisť voči nim nepoľavila.
Navštevovala som chrámy, pálila kadidlo a hľadala veštcov v nádeji, že stretnem múdreho človeka, ktorý mi pomôže nájsť spravodlivosť.
Dvaja rôzni veštci mi povedali, že mám spojenie s budhizmom. Zvláštne bolo, že hoci som k nim šla so známou, ktorá bola veľmi pobožná a každý deň recitovala mantry, o nej veštci nič také nepovedali. Nepovažovala som sa za odlišnú od ostatných – jednoducho sa mi zdalo, že musím znášať viac utrpenia. Vyše desať rokov som žila život plný nenávisti.
Falun Dafa
V roku 1997 som začala praktizovať Falun Dafa a pochopila som, o čom veštci hovorili. Na Dafa som čakala mnoho životov.
Majster Li Hongzhi rozviazal uzol v mojom srdci. Bolo mi jasné, že všetko utrpenie bolo spôsobené mojou vlastnou karmou. Až po premenení celej karmy sa môžem vrátiť domov s Majstrom. Keby som nestretla týchto náročných ľudí, stretla by som namiesto nich iných, pretože moja karma musela byť odstránená. Nič sa nedeje bez dôvodu.
Učenie Falun Dafa mi pomohlo zbaviť sa nenávisti. Všetko v živote je len hra. Majster na mňa dohliada už mnoho životov. Som veľmi šťastná a každý deň ma napĺňa radosť.
Moje dieťa už mi nemuselo každý deň volať a kontrolovať, či jeho matku niekto šikanuje. Majster mi pomohol pochopiť, že ťažkosti, ktoré som znášala, mi dláždili cestu kultivácie, a pomohol mi úplne sa zbaviť všetkej zášti.
Znovu som začala komunikovať s manželovou rodinou. Priniesla som svokre darčeky, ktoré mali zvyčajne väčšiu hodnotu než tie, ktoré som dávala otcovi. Raz mi teta z manželovej rodiny povedala: „Dávaš jej darčeky a pomáhaš jej s domácimi prácami, a napriek tomu o tebe za tvojím chrbtom nepovie nič dobré.“ Moje staré ja by sa kvôli tejto poznámke nahnevalo, ale teraz som praktizujúca Dafa. Svetské záležitosti ma už netrápia – jednoducho robím to, čo mám robiť.
Jedného dňa som zavolala taxi, aby priviezlo svokru k nám domov. Vodič povedal: „Máte takú dobrú nevestu!“ Ona na to odpovedala: „Je v poriadku.“ V minulosti som si myslela, že je náročná. Teraz to však vnímam len ako skúšku, ktorá mi pomáha zbaviť sa akýchkoľvek očakávaní vďačnosti a uznania.
Keď svokrovci dovŕšili 90 rokov, dve desaťročia po tom, čo ma vyhodili z domu, som ich pozvala, aby prišli bývať k nám a prenechala som im našu spálňu. Boli už dosť starí a chcela som, aby si užili tú najlepšiu izbu v našom byte. Manžel má dvoch starších bratov a staršiu sestru, z ktorých každý mal doma ťažké okolnosti. Sme najmladší v našej generácii, tak sme sa dobrovoľne ponúkli, že sa postaráme o starých rodičov.
Svokra trpela inkontinenciou, takže som jej menila plienky a prala jej nohavice. Zápach z jej plienok bol obzvlášť silný. Raz povedala: „Vlastne nie som zlý človek.“ Pomyslela som si: „Som praktizujúca Dafa, nelipnem na minulosti.“
Svokor bol úctivý človek. Keď však starol, občas netrafil záchod a zabudol spláchnuť. S úsmevom som mu to pripomenula. Pred každým jedlom som ho veselo zavolala.
Manžel má tiež prchkú povahu a často na mňa kričal. Povedala som mu: „Nekrič pred rodičmi, inak si budú myslieť, že sa hádame, a nebudú sa tu cítiť dobre.“ Každý deň som sa na nich usmievala. Majster nás naučil brať ohľad na druhých, takže som sa stala láskavou a ochotnou osobou, ktorá myslí na ostatných.
Manželovi súrodenci boli dojatí tým, čo sme robili, keďže sme ich tým značne odbremenili. Kvôli nášmu vzťahu v minulosti sa ma najprv hanbili požiadať o pomoc so starostlivosťou o rodičov. Každý mesiac nám dávali peniaze na pokrytie výdavkov. Po smrti rodičov nám chceli dať väčší podiel z dedičstva. Povedala som manželovi: „Nevezmeme si viac, než je náš podiel. Nerobili sme to pre peniaze.“
Dokázala som sa súcitne starať o svokrovcov, pretože praktizujem Falun Dafa. Ak by som nebola kultivujúcou, nič z toho by som nespravila. Ak by som nepraktizovala Dafa, nebola by som zdravá. Manžel povedal: „Všetci členovia našej rodiny sú veľmi dojatí, lebo vedia, že ako praktizujúca Dafa si nenávisť oplácala láskavosťou.“ Celá jeho rodina pochopila pravdu o Dafa a svokrovci dokonca čítali knihy Dafa spolu so mnou. Svokra povedala: „Slová Dafa sú také správne!“
Knihy Dafa čítala aj švagriná. Jej manžel raz na rodinnom stretnutí v reštaurácii zvolal: „Falun Dafa je dobrý!“ Teraz majú takmer 80 rokov a niekedy im varím jedlo. Často ma pozývali, aby som sa k nim pripojila pri jedle, pretože ich dojali zmeny, ktoré si na mne všimli, odkedy praktizujem Falun Dafa.
Som vďačná Majstrovi za to, že mi pomohol zbaviť sa zášti a úplne ma zmenil. Budem si vážiť ten kúsok času, ktorý nám zostáva, budem dobre robiť tri veci, naplním svoje sľuby a splatím Majstrovu súcitnú spásu.
