(Minghui.org) Dobrý deň, súcitný Majster! Dobrý deň, spolupraktizujúci!
Keď sa kultivujeme v bežnej spoločnosti, niekedy zabúdame, aké vzácne je, že sme mohli získať Fa a kultivovať sa. My praktizujúci, ktorým sa v minulosti nedarilo dosť dobre, by sme si mali skutočne vážiť každú zostávajúcu chvíľu na kultiváciu.
Počas uplynulého roka som dostala príležitosť vzdať sa tvrdohlavých pripútaností, na ktorých som lipla príliš dlho. Myslím si, že pre mňa to bola posledná príležitosť. Majster je veľmi trpezlivý a chápavý. Povedal nám, že kultivácia je postupný proces, a prostredníctvom ťažkostí nám dáva príležitosti na zlepšenie. Keď zlyháme alebo sa zlepšíme len nepatrne, znova a znova nám dáva ďalšie príležitosti a nikdy sa nás nevzdáva. Zároveň nám však povedal, že na seba musíme byť prísni.
Majster povedal: „Kultivácia zaberie čas, ale nemali by ste poľaviť. Mohli by ste povedať: ‚Učiteľ povedal, že kultivácia zaberie čas – robme ju teda pomaly.‘ Tak to nepôjde! Musíte byť na seba prísny. V kultivácii Budhovho Fa musíte napredovať pevne a energicky.“ („Deviata lekcia“, Zhuan Falun)
V priebehu rokov som zažila mnoho trápení, no nevnímala som ich ako príležitosti na kultiváciu. Keď som premárnila toľko príležitostí, uvedomila som si, že času už veľa nezostáva. Zdá sa, akoby nám Majster mohol poskytnúť určitý čas navyše, no ak sa počas neho nezlepšíme, naša situácia sa môže stať veľmi vážnou. Trápenia, ktorými som prešla za uplynulý rok, boli pre mňa varovným signálom a skutočne mi pomohli pozdvihnúť sa.
Utrpenie, ktorým som prešla za uplynulý rok, bolo ako záchranné lano, vďaka ktorému som sa mohla prebudiť a pokračovať v kultivácii. Tá bolesť bola skutočne tým najvzácnejším darom. Z celého srdca ďakujem súcitnému Majstrovi za to, že nás ochraňuje a dáva nám všetkým príležitosť kultivovať sa.
Keď nahromadená karma dosiahne krajný bod
Niekoľko rokov som prechádzala dlhodobými trápeniami v podobe chorobovej karmy, no len som ich mlčky znášala namiesto toho, aby som ich vnímala ako príležitosť na vlastné zlepšenie. Aj moje hlavné vedomie prestávalo byť jasné. Hoci som ako praktizujúca mala počas kultivácie neustále odstraňovať karmu, v skutočnosti som si ju pre svoju pripútanosť k pohodliu a navyknuté správanie, ktoré z nej pramenilo, naopak zvyšovala.
O karme nás Majster učil: „Táto čierna látka je teda oddelená od vlastností nášho vesmíru. Keď sa tejto čiernej látky nazhromaždí veľké množstvo, vytvorí pole obklopujúce telo človeka a obalí ho.“ („Deviata lekcia“, Zhuan Falun)
Cítila som, akoby ma obklopovala hustá hmla. Hoci som mala jasno v princípoch Fa a vedela som, čo mám a čo nemám robiť, moje hlavné vedomie bolo veľmi slabé. Pole karmy ma oddeľovalo od Fa a moje konanie ovládali pripútanosti.
V tomto stave, akoby zahalenom hmlou, som sa v skutočnosti nepozrela do svojho vnútra, aby som sa zamyslela nad tým, kde je koreň chorobovej karmy. Nahovárala som si, že to beriem s nadhľadom a myslela som si, že znášať bolesť, aby som odstránila karmu, je dobrá vec. Považovala som to aj za skúšku v kultivácii, ktorá mi mala pomôcť zbaviť sa strachu zo smrti. V skutočnosti som však nedokázala potlačiť strach z telesných príznakov a práve zo strachu som sa týmto problémom snažila vyhýbať a ignorovať ich. Ani som to nebrala skutočne s nadhľadom, ani som sa ničoho nevzdala.
Moje myšlienky často blúdili a premýšľala som, čo by som urobila, keby som sa musela rozhodnúť, či ísť do nemocnice. Keď som nedokázala tieto myšlienky zastaviť, začala som sa obávať, že si týmito nesprávnymi myšlienkami privolám situáciu, v ktorej budem musieť ísť do nemocnice liečiť sa.
Moje vnútro bolo plné strachu a pocitov viny. Myslela som si, že za všetky tieto utrpenia môžem ja, že ich spôsobili moje nedostatky a to, že som neobstála v skúškach. Majster nám však povedal, že aj toto je určitý druh pripútanosti:
Majster nám povedal: „Keď ste neprešli skúškou v kultivácii dobre, potom jednoducho riešte dobre veci, ktoré ležia pred vami a čiňte sa dobre nabudúce, keď sa stretnete s tou skúškou, a to je všetko.“ („Medzinárodná Fa konferencia v hlavnom meste USA 2012“, Vyučovanie Fa na konferenciách - XII. časť)
Hoci som si pamätala Majstrovo učenie o tejto otázke, kvôli pocitom viny a ľútosti som stále nič neurobila. Môj zdravotný stav sa čoraz viac zhoršoval.
Pod týmto tlakom som navonok začala byť v kultivácii usilovnejšia. Nebolo však moje úsilie motivované strachom? Kultivovala som sa vari len preto, aby som odstránila ilúziu choroby, a zo strachu zo smrti? Dokonca aj môj manžel, ktorý nie je praktizujúcim, si všimol, že som čoraz usilovnejšia. Jemne mi vyčítal, že by som mala robiť cvičenia každý deň, a nie iba vtedy, keď som chorá.
Pocit viny mi bránil komunikovať s ostatnými praktizujúcimi a neodvážila som sa ani požiadať Majstra o pomoc. Majster pre mňa už urobil tak veľa, no ja som si počínala tak zle. Staré sily využili túto pripútanosť, aby ma prenasledovali, a takmer ma presvedčili, že majú právo vziať mi život. Začala som pochybovať o schopnostiach, ktoré som si kultiváciou vypestovala, aj o svojich spravodlivých myšlienkach.
Viem, že praktizujúci by nemal byť chorý, a že ak sa dokážem pozdvihnúť, tento klamný prejav okamžite zmizne. Viem, že nespočetní praktizujúci prekonali takéto skúšky práve vďaka pevnej viere v Dafa a v Majstra. Mňa však trápila myšlienka: „Možno ma už nemožno považovať za praktizujúcu.“ Nebola som si istá, či som hodná Majstrovej ochrany.
Majster nás už mnohokrát upozornil na vážnosť kultivácie.
V roku 2012 som sa po prvý raz zúčastnila na konferencii Fa, ktorá sa konala v New Yorku a vypočula som si Majstrovo vyučovanie Fa. Majster vtedy povedal: „ak ste vy sami nerobili veci správne avšak Majster aj tak odstráni tie bytosti [starých síl], mohlo by to byť prijateľné? Ak ste sa nečinili dobre a vždy, keď máte trápenia, my tie bytosti pre vás odstránime, koho potom budeme zachraňovať? To by nešlo.“ („Vyučovanie Fa k 20. výročiu“, Vyučovanie Fa na konferenciách - XI. časť)
Na jednej strane je kultivácia veľmi vážna vec a človek môže klesnúť až do bodu, keď ho už nemožno považovať za praktizujúceho. Na druhej strane, niesť si priveľkú psychickú záťaž kvôli minulým zlyhaniam je samo osebe pripútanosťou. Vtedy som mala zahmlenú myseľ a srdce plné strachu. Bolo pre mňa veľmi ťažké nájsť východisko.
Keď prišiel december, už som takmer nedokázala chodiť. Len čo som prehovorila, začala som kašľať. Ovplyvnilo to moju schopnosť študovať Fa, objasňovať pravdu a vykonávať každodennú prácu. Už samotná cesta do práce ma úplne vyčerpala a hneď po príchode domov som si ľahla do postele. Svoj stav som nedokázala tajiť a moja rodina aj kolegovia si o mňa robili veľké starosti.
Až keď som sa napokon zdôverila spolupraktizujúcim s tým, čo sa deje, moja situácia sa začala zlepšovať. V tom čase som sa zapojila do krátkodobého, intenzívneho projektu, na ktorom som spolupracovala s praktizujúcimi, s ktorými som pracovala už mnoho rokov. Počas projektu sme často museli prekonávať zasahovanie v podobe ilúzie choroby. Keď som sa napriek už veľmi zlému fyzickému stavu snažila v projekte pokračovať, utrpenie vyvrcholilo. Od chladu som sa triasla na celom tele a nedokázala som sa zohriať. Jednej noci medzi dvoma najdôležitejšími dňami projektu som takmer nemohla dýchať a myslela som si, že zomriem. Požiadala som dcéru, aby mi priniesla svoj inhalátor, no pripomenula mi, že ho v skutočnosti nechcem. Zaťala som zuby, vydržala aj druhý deň projektu a počas následného telefonického zdieľania som napokon všetkým otvorene povedala, čím som si prešla.
Vďaka dôkladnému štúdiu Fa a mimoriadnej podpore spolupraktizujúcich som začala nachádzať cestu z hmly.
Čeliť smrti bez hotového vzoru v kultivácii
Dva mesiace som váhala, či mám vyhľadať lekársku pomoc. Niektorí spolupraktizujúci mi povedali, že situácia je veľmi vážna a musím ju odstrániť pevnými spravodlivými myšlienkami – čo je, samozrejme, pravda –, no ak moje spravodlivé myšlienky nie sú dosť silné, možno budem musieť ísť k lekárovi. Iný spolupraktizujúci to však bral veľmi pokojne. Spýtal sa ma, či chcem praktizovať kultiváciu a či sa bojím smrti. Zdalo sa, že pokojne prijíma možnosť, že zomriem, no aj keby som zomrela, Majster by pre mňa vytvoril tú najlepšiu budúcnosť.
Veľmi som sa bála a mala som obavy, že ak pôjdem do nemocnice, zomriem. V minulosti som v nemocnici navštívila viacerých spolupraktizujúcich, ktorí prechádzali chorobovou karmou. Okrem jedného všetci zomreli. Keď na mňa manžel naliehal, aby som išla k lekárovi, dokonca som mu povedala, že ak pôjdem, bude ešte pravdepodobnejšie, že zomriem! Myslela som si, že jediný spôsob, ako prekonať toto trápenie, je byť ešte usilovnejšia v kultivácii, vysielať silné spravodlivé myšlienky, mať pevnú vieru v moc Majstra a Fa, znášať bolesť a vzdať sa strachu zo smrti.
Neustále som sa nabádala k usilovnému napredovaniu, no hnacou silou zostával strach zo smrti. Kultivovala som sa, aby som unikla smrti. Hoci som vedela, že praktizujúci by nemal mať chorobu, stále bolo pre mňa ťažké uveriť, že som hodná Majstrovej ochrany. Bol to neustály vnútorný zápas: Mám veriť, že mám kung? Mám veriť, že ma Majster chráni? Mám veriť, že moje spravodlivé myšlienky sú dostatočne silné?
To všetko sa mi zdalo veľmi zložité. Ocitla som sa v dileme – ak nepôjdem do nemocnice, možno zomriem; ak tam pôjdem, možno zomriem aj tak. Nech by som sa rozhodla akokoľvek, hnal ma strach. Túžila som byť praktizujúcou, ktorá dokáže spravodlivými myšlienkami prekonať ťažkosti, ako som o tom čítala v článkoch o zdieľaní skúseností. V kultivácii však neexistuje hotový vzor. Musela som k tomu dospieť vlastným pochopením. Majster vo štvrtej lekcii knihy Zhuan Falun hovorí: „Ihneď pochopil: „Bol to Učiteľ, kto ma ochránil.““
Mojou najsilnejšou vnútornou túžbou bolo kultivovať sa. Stať sa praktizujúcou bolo pre mňa to jediné dôležité, dokonca dôležitejšie než život a smrť. Nevedela som, či mám pravdu, alebo sa mýlim, no napokon som sa prestala zmietať v tomto vnútornom váhaní. S túžbou kultivovať sa a s vierou, že nech sa stane čokoľvek, bude to pre mňa to najlepšie, čo mi Majster usporiadal, som išla do nemocnice.
Lekári boli šokovaní, že som v takom stave ešte nažive. Uvedomila som si, že ma Majster po celý čas chráni, predlžuje mi život a dáva mi viac času, aby som sa prebudila. V duchu som si stále opakovala: „Bol to Učiteľ, kto ma ochránil.“ („Tretia lekcia“, Zhuan Falun)
Lekári zvažovali operáciu, ale neboli si istí, či ju moje telo zvládne. Všetku svoju dôveru som vložila do Majstra a začala som sa zbavovať strachu. Verila som, že všetko je v Majstrových rukách, vrátane konečného rozhodnutia lekárov a toho, či operáciu prežijem. Chápala som, že aj úroveň mojej kultivácie ovplyvňuje, do akej miery mi Majster môže pomôcť. Preto som počas pobytu v nemocnici neustále čítala Fa a hľadala v sebe.
V každej fáze sa zdalo, akoby sa čas predlžoval. Krok za krokom prichádzali ďalšie zdržania: len čo sa vyriešil jeden problém, nasledovalo ďalšie zdržanie. Myslím si, že Majster mi dával viac času, aby som sa zbavila pripútaností. Neviem presne, prečo sa to dialo. Možno moje spravodlivé myšlienky ešte neboli dosť pevné a bez týchto zdržaní by som nedosiahla úroveň, na ktorej by mi Majster mohol pomôcť prekonať operáciu. Nie som si tým istá. Viem však jedno: Majster ma po celý čas chránil a vďaka nemu tu dnes môžem stáť.
Vzdať sa pripútanosti k pocitu viny
Počas pobytu v nemocnici mi jedna spolupraktizujúca poslala správu, v ktorej sa podelila o názor, ktorý ma prekvapil. Navrhla mi, aby som mala súcit sama so sebou. „V tejto chvíli si dôležitá len ty. Len ty, Majster a tvoja cesta. Ostatní teraz nie sú dôležití. Nechaj Majstra, aby ťa priviedol späť k tvojmu pôvodnému srdcu. V každej chvíli hľadaj to, čo chceš, a dovoľ si nasledovať usporiadania. Potom na seba ber menej úloh, neboj sa vyjadriť svoje potreby a prenechaj úlohy v projektoch iným.“
Toto všetko znelo úplne šialene a bolo to v priamom rozpore s tým, ako som vždy postupovala – neustále som sa nútila viac sa snažiť a vyčítala si, že sa nesnažím dosť. Do tohto stavu som sa dostala preto, že som poľavila v kultivácii, tak ako by odpoveďou mohlo byť trochu sa uvoľniť a správať sa k sebe láskavejšie?! Odpísala som jej: „Neviem, ako mám chápať to, čo hovoríš. Práve plačem. Budem si tvoju radu čítať znova a znova, kým ju nepochopím.“
Napokon mi jej zdieľanie pomohlo zbaviť sa pocitu viny, ktorý som v sebe dlho nosila. Vďaka štúdiu Fa som si uvedomila, že aj naše zlyhania sú dôsledkom zasahovania starých síl. To všetko sú ich usporiadania a Majster neuznáva nič z toho. Majster chce zachrániť všetkých ľudí.
Hoci som sa na svojej ceste potkýnala, stále sa chcem vymaniť z hmly, vrátiť sa k svojmu pôvodnému pravému ja a naplniť svoj sľub. Táto moja túžba kultivovať sa má nesmierny význam. Uvedomila som si, že moje pravé ja je dobrotivé a čisté. Nemalo by niesť zodpovednosť za získané predstavy, ktoré sa vo mne vytvorili v tomto svete, a už vôbec nie za to, že ich staré sily využívajú na zasahovanie. Majster neuznáva ich usporiadania a ani ja ich neuznávam. Moje spravodlivé myšlienky sa stali jasnejšími a pevnejšími.
Pevne som verila, že staré sily nemôžu uspieť a nemôžu mi vziať život. Začala som sa zbavovať ľútosti a pocitov viny a postupne som začala cítiť, že aj ja som hodná Majstrovho milosrdenstva a láskavosti. Ak chce Majster spasiť každú vnímajúcu bytosť, určite chce spasiť aj mňa.
Aj keď som si uvedomila, že som hodná Majstrovej ochrany, a prekonala som tak jednu prekážku, cítila som, že som tieto predstavy ešte úplne neodstránila, pretože som stále nedokázala nabrať odvahu požiadať Majstra o pomoc. Moje spravodlivé myšlienky na odstránenie usporiadaní starých síl však boli čoraz silnejšie a postupne sa moje myslenie začalo meniť.
Vnímanie mojej pravej povahy
Počas tohto náročného obdobia som prežila pozoruhodnú skúsenosť: dokázala som vnímať svoje pôvodné pravé ja a odlíšiť svoju pravú povahu od názorov bežných ľudí hlboko zakorenených v mojom vnútri. Môj hlas je zvyčajne silný a zvučný a na ženský hlas skôr hlboký. Keď som odstraňovala karmu, pri každom pokuse prehovoriť som začala kašľať. Neskôr som zistila, že keď čítam Fa jemnejším, vyšším a ženskejším hlasom, kašlem menej než pri čítaní svojím obvyklým hlasom. Tento jemný spôsob predčítania vo mne vyvolal celkom nový pocit. Priniesol mi pokoj a hlboký súcit. Pochopila som, že táto pokojná, súcitná nežnosť je súčasťou mojej pravej povahy. Začala som si uvedomovať, ako veľmi sa moja „osobnosť“ medzi ľuďmi líši od tejto nežnej pravej povahy.
Pozrela som sa do svojho vnútra, aby som pochopila, ako sa táto moja osobnosť sformovala. Moja stará mama bola počas druhej svetovej vojny húževnatou vojenskou zdravotnou sestrou. Moja matka bola v čase feministického hnutia v 60. rokoch 20. storočia mladou ženou a voči môjmu otcovi sa správala dosť dominantne. Spomenula som si aj na chvíle, ktoré som v detstve trávila s otcom, keď sme spolu liezli na stromy a skaly. Vybavili sa mi ďalšie „chlapčenské“ činnosti, ktorým som sa venovala, aj to, že som ako dospievajúce dievča žijúce v nebezpečnej štvrti centra mesta musela byť tvrdá. Toto uvažovanie mi pomohlo rozlíšiť moju pravú povahu od toho, čo sa na mňa v tomto živote nabalilo. Uvedomila som si tiež, že tieto okolnosti neboli mojou vinou. Začala som opúšťať spôsoby správania, ktoré neboli skutočne moje a nezodpovedali ženskej povahe.
Odhaľovanie mojej základnej pripútanosti
Medzitým sa so mnou jeden praktizujúci podelil o svoj postreh, ktorý som spočiatku prijímala s nevôľou. Spýtal sa ma, či sa považujem za „supermamu“, a poukázal na to, že stotožňovanie sa s touto rolou je v skutočnosti prejavom môjho ja. Keď si na to teraz spomeniem, musím sa pousmiať – vtedy som voči jeho slovám cítila odpor a dokonca som sa trochu urazila. Jeho postreh mi však napokon pomohol rozpoznať základnú pripútanosť, pre ktorú moje hlavné vedomie nebolo silné.
Naozaj som bola veľmi hrdá na to, že som matkou. Za tri roky som porodila tri deti, pri všetkých pôrodoch mi pomáhali pôrodné asistentky. Bola som na seba veľmi hrdá, že som vydržala bolesti prirodzeného pôrodu. Mala som vďaka tomu pocit, že som veľmi silná. S tromi malými deťmi bol môj život ustavične v chaose – zarábanie na živobytie, projekty na objasňovanie pravdy, životné krízy, finančné ťažkosti, problémy v manželstve, školská dochádzka detí, zdravie členov rodiny, nečakané nehody a mnoho ďalšieho. Neustále som bola pod tlakom. To, že som dokázala všetok tento chaos „zvládať“, vo mne vytvorilo predstavu o sebe ako o „supermame“.
Bola som pripútaná k pocitu, že som silná a schopná. Rada som počúvala, keď ma druhí chválili: „Páni, ty toho naozaj veľa zvládaš. To je neuveriteľné. Ako to všetko stíhaš? Si naozaj dobrá mama. Si naozaj silná žena.“ Moja rola matky sa pre mňa stala dôležitejšou než moja identita praktizujúcej. Usilovala som sa zbaviť citovej pripútanosti k svojim deťom, no nikdy som si neuvedomila, že môj pocit, že som pod tlakom, je v skutočnosti sebecký a živí moje ego „supermamy“.
Keď som sa hlbšie pozrela na príčinu, uvedomila som si, že práve ten neustály pocit „tlaku“ vo mne vyvolával dojem, že si na konci dňa „zaslúžim“ oddych a že „mám právo“ uspokojiť svoju túžbu po pohodlí. Niekedy sa to prejavovalo jedením zo stresu, inokedy sledovaním televízie, príliš dlhým spánkom či inými činnosťami, ktoré odvádzali moju pozornosť alebo sa stali návykmi – hoci som ich ako praktizujúca mala opustiť, stále som sa im oddávala.
Majster povedal: „vytvorí ďalšie ‚ja‘, ktoré má presne rovnakú podobu ako vy. Avšak je zložené z tej veci a ovláda vás.“ („Vyučovanie Fa na Fa konferencii v New Yorku 2019“, Vyučovanie Fa na konferenciách - XV. časť)
Keď som si uvedomila, že tieto základné pripútanosti sú príčinou tej hrubej bariéry medzi mnou a Fa, moje hlavné vedomie zosilnelo. Hmla sa začala rozplývať a zlepšila sa aj moja schopnosť ovládať svoje konanie. Bolo pre mňa ľahšie robiť to, čo mám robiť, a nerobiť to, čo robiť nemám.
Začala som sa meniť a zbavovať sa pripútaností k „pocitu tlaku“ a k predstave, že „si zaslúžim oddych“. V poslednom čase, keď si všimnem, že som veľmi zaneprázdnená a pod veľkým tlakom, zastavím sa a poviem si: „Hej, nehovorila som si, že to už nebudem robiť? Ako sa mám napraviť?“ Niekedy je prechod do lepšieho stavu veľmi jednoduchý: napríklad počas dlhej cesty do práce počúvam hudbu Dafa a pospevujem si s ňou alebo recitujem Dafa. Bez ohľadu na to, aký rušný je deň, toto všetko dokáže zmeniť celý môj vnútorný stav.
Vážme si spolupraktizujúcich
Po všetkých ponaučeniach z tohto roka by som si veľmi priala môcť povedať, že som úplne prekonala všetky predstavy a pripútanosti, ktoré som si u seba uvedomila. Niekedy však stále zakolíšem a na ceste kultivácie opäť zakopnem o tie isté problémy. Dúfam, že napísanie tohto zdieľania skúseností mi pomôže mať tieto ponaučenia stále na pamäti a ďalej sa v týchto oblastiach zlepšovať.
Počas prekonávania skúšok v uplynulom roku som si uvedomila ešte jednu dôležitú vec: aké dôležité je vážiť si ostatných spolupraktizujúcich a akú silu má zdieľanie skúseností z kultivácie. Keď som sa pre pocit viny neodvážila podeliť sa s ostatnými o svoje skúsenosti, uzavrela som sa do seba a spolupraktizujúci mi nemohli pomôcť rozpoznať moje nesprávne predstavy. Majster zariadil, aby sme sa navzájom sprevádzali, a dal nám formu kultivácie v podobe spoločného štúdia Fa, spoločného cvičenia a zdieľania skúseností. Mali by sme si byť blízki, úprimne sa navzájom podporovať a spoliehať sa jeden na druhého, aby sme pri napĺňaní svojich sľubov vytvorili nezlomný celok.
Záver – v zostávajúcom čase sa pevne a neochvejne kultivovať
Myslím si, že ťažké skúšky, ktorými som tento rok prešla, prišli preto, lebo už nemám čas postupovať pomaly. Buď si pripútanosti odstránim hneď, alebo už nebudem mať príležitosť ich odstrániť. Neviem, či je to len moja osobná situácia, alebo či to odráža fázu nápravy Fa, ktorou práve prechádzame. Tých, ktorí sa doteraz vyhýbali odstráneniu svojich základných pripútaností, naliehavo vyzývam: využite túto chvíľu. Kultivácia je veľmi vážna vec. Nenechajte sa zväzovať minulými neúspechmi. Preberte sa a hľadajte vo svojom vnútri.
Majster povedal: „Vždy keď sa v praxi čchi-kungu vyskytne také alebo onaké zasahovanie, mali by ste hľadať príčiny v sebe a určiť, čoho ste sa stále nevzdali.“ („Šiesta lekcia“, Zhuan Falun)
Musím vám všetkým poďakovať za vašu podporu v tomto roku. Ďakujem vám, že ste so mnou po taký dlhý čas vysielali spravodlivé myšlienky, a ďakujem vám aj za vaše povzbudenia a rady.
(Príspevok na Konferenciu výmeny skúseností z kultivácie Falun Dafa vo Filadelfii v USA v roku 2026)


