(Minghui.sk) Niektorí ľudia, ktorí si nie sú vedomí faktov o Falun Gongu, boli oklamaní propagandou ČKS. Myslia si, že priveľa jeho nasledovníkov sa odvážilo vyjadriť svoj názor na najvyššie vedenie, čo nahnevalo ČKS a vyústilo do ich potlačenia. Chcel by som povedať niekoľko osobných zážitkov z cvičebných miest a z miest pred budovou provinčného úradu pred a po 20.júli 1999. Bude zjavné, že potlačenie Falun Gongu bolo plánované už dlho. Začiatkom roka 1996 začala ČKS otvorene i skryto vyšetrovať Falun Gong a pokúšala sa nájsť na Falun Gongu chybu. Keď sa jej nič nepodarilo nájsť, pokúsila sa zorganizovať určité udalosti, aby to vyzeralo, že praktizujúci Falun Gongu spôsobujú problémy, a aby zaviedla verejnosť, vymýšľala si klamstvá aby zastrela nemilosrdné, násilné prenasledovanie. Počas posledných 100 rokov čínskej histórie šírili komunisti vždy nepravdivé chýry, používali vymyslené dôkazy a uchyľovali sa k násiliu. Boli tak zbehlí v používaní tých trikov, že ľudia otupeli a prestali spochybňovať legitimitu režimu, ktorý im neustále vymýval mozog.
Keďže sa blíži jedenáste výročie prenasledovania Falun Gongu, porozprávam tu niektoré udalosti, ktorými som osobne prešla, aby som odhalila klamstvá ČKS a pomohla vidieť ľuďom fakty o Falun Gongu a odstránila zlo, aby sa tak ľudia s milosrdným srdcom mohli dozvedieť pravdu.
Nepozvaní hostia, ktorí stále prichádzali
V lete 1998 som sa pripojila k skupine cvičebného miesta Falun Gongu pred budovou Liberálnych umení na Ťilinskej univerzite, ktorá bola najbližšie k môjmu domu. Ako sa Falun Gong šíril ďalej, prichádzalo čoraz viac ľudí. Takmer sa tam všetci praktizujúci nezmestili. Niektorí dlhoroční praktizujúci založili dve nové miesta vedľa svojich domov.
Zvyčajne som došla na cvičebné miesto o 4:30. Niektorí praktizujúci veteráni už začínali cvičiť a sedeli v tichosti v lotosových sedoch. Sadla som si a vtedy bolo celkom jednoduché dostať sa do stavu pokoja. Dalo mi to pocit ľakhosti a krásy. Väčšina ľudí prišla okolo 5:30 ráno. Začali sme cvičiť päť cvičení podľa našej hudby. Potom, čo sme ich dokončili, šli ľudia do práce alebo späť domov, naplnení mierom a harmóniou.
V júni 1999 prišiel na toto miesto muž v stredných rokoch. Postavil sa priamo predo mňa. Neskôr som sa dozvedela, že to bol policajt v civile. Nebol tam, aby sa naučil cvičenia, ale bol v službe. Praktizujúci mu nevenovali špeciálnu pozornosť a asistenti ho učili rovnako trpezlivo ako ostatných nováčikov. Nikdy neprišiel načas a väčšinou sa objavil neskoro. Často odišiel bez ukončenia druhého cvičenia – držania kolesa. Keď som otvorila na konci tejto pozície v stoji oči, často bol už preč. Neskôr sa ukázali dvaja alebo traja ďalší policajti v civile. Fotili si nás a nahrávali si nás na video.
Koncom júna prišla aj tajomníčka strany z mojej pracovnej skupiny. Dobrovoľná asistentka vyučujúca cvičenia Falun Gongu na našom cvičebnom mieste bola mojou kolegyňou. Jedného dňa sme spolu s ňou a tajomníčkou strany po cvičení odchádzali. Bola som celkom potešená, a myslela som si, že tajomníčka strany prišla, aby sa naučila Falun Gong, ale dobrovoľná asistentka mala vážny výraz tváre. Tajomníčka strany jej musela niečo povedať, keďže s nami mala dobré vzťahy. Vždy, keď prišla na naše miesto, povedala: „Prišla som sa na vás pozrieť.“ Zdalo sa, že zamlčovala niečo, čo nám nemohla povedať priamo.
Začiatkom júla mi dobrovľná asistentka vravela, že ku nej domov prišla polícia. Povedali jej, že nemôžeme cvičiť na pôvodnom mieste. Ak chceme naďalej cvičiť, máme prejsť cez cestu, aby sme boli mimo ich rajónu. Nasledujúci deň vzala asistentka niektorých praktizujúcich cez cestu, aby cvičili tam. Hŕstka ostatných praktizujúcich a ja sme boli zvyknutí cvičiť tam, kde sme boli, takže sme ostali tam a cvičebnú hudbu sme počúvali z walkmanov. To trvalo asi 12 dní. Stále sme sa dozvedali o prípadoch, keď polícia narušila cvičebné miesta Falun Gongu v provincii Ťilin a iných miestach po celej krajine.
Polícia odváža praktizujúcich z ich cvičebného miesta
V júli 1999 prišiel každý na cvičebné miesto ako zvyčajne. Okolo 6:00 ráno prišlo okolo desať policajných dôstojníkov v uniformách z miestnej policajnej stanice. Počula som, ako hovoria asistentke: „Choď a povedz im, aby necvičili.“ Asistentka odpovedala: „Prišli sem dobrovoľne. Necvičia kvôli mne. Nezáleží na tom, či im poviem, aby cvičili alebo nie.“ Dôstojníci sa potom rozhodli odviesť praktizujúcich po jednom. Odišla som s ostatnými, ale nešla som domov. Namiesto toho som šla do lesa a cvičila som tam. Dôstojníci tam stáli a rozprávali s asistentkou. Keď som už končila, jeden dôstojník si ma všimol. Povedal: „Stále cvičíš. Je čas ísť domov.“ Bola som posledná, kto ostal.
Keď som sa vrátila domov, bolo tam pár praktizujúcich. Zistili, že som neodišla s nimi. Báli sa o mňa a rozhodli sa čakať ma v mojom dome. Rozprávali sme sa a cítili sme, že by sme mali povedať príslušnému vládnemu oddeleniu o psychických a fyzických účinkoch cvičenia Falun Gong vo viere, že pochopia fakty a prestanú nám brániť v praktizovaní. V roku 1998 štátne ministerstvo kultúry a športu bol vykonalo prieskum. Došlo sa k záveru, že Falun Gong má len pozitívne účinky a nemá žiadne nežiadúce vplyvy. Prečo by mala ČKS podnikať teraz takéto opatrenia? Rozhodli sme sa pozrieť sa na to, čo sa bude diať nasledujúci deň a potom uvidíme, čo robiť.
Sledovanie políciou, štátnou bezpečnosťou a policajtami v civile
21.júla som vstala ako zvyčajne okolo 4:00 ráno a mierila som k cvičebnému miestu. Potom čo sa stalo deň predtým som nešla na cvičebné miesto priamo, ale pozrela som sa naň z diaľky. Neboli tam žiadni praktizujúci. Namiesto toho si tam muž v stredných rokoch naťahoval ruky a nohy. Vyzeral, že robí rannú rozcvičku. Nikdy tu nikto takto skoro rannú rozcvičku nerobil. Mala som podozrenie, že to bol policajt v civile. Vzala som to okľukou a prešla som okolo cvičebného miesta. Videla som čierne auto zaparkované pri ceste. To potvrdilo moje podozrenie.
Pokračovaal som v kráčaní a priblížila som sa k druhému cvičebnému miestu. Predtým, ako som sa tam dostalo zbadala som na ceste zaparkovalo čierne auto s otvorenými dverami a dvaja muži driemali na jeho sedadlách. Vyzeralo to, že tam boli už dosť dlho. Ďalšie auto s policajnou značkou bolo zaparkované vedľa. Keď som prechádzala okolo policajného auta, štyria dôstojníci v uniforme vystrčili hlavy z okna a vyzerali napäto.
Šla som cvičiť domov, dala som si raňajky a šla som do práce. Keď som v práci skončila, dozvedela som sa, že väčšina ostatných praktizujúcich zistili podobnú situáciu na rôznych cvičebných miestach. Rozhodli sme sa ísť na mestský úrad nahlásiť to a poprosiť o obnovenie cvičebných miest, aby sme mohli praktizovať kultiváciu v legálnom prostredí. Nikto sa nechcel vzdať takej vzácnej a úžasnej praxe.
Pokojný apel pred mestským úradom
22. Júla 1999 okolo šiestej hodiny ráno prišlo pár praktizujúcich, ktorí neboli z nášho mesta. Povedali, že mnoho iných praktizujúcich mierilo do Čchang-čchunu, aby povedali o svojej situácii mestskému a provinčnému úradu. Všetkých sa dotklo narušenie našej praxe. Napriek svojim obavám si o situácii rozprávali prívetivo a pokojne vo viere, že to skončí uspokojivým vyriešením problému.
Ďalší praktizujúci a ja sme išli do mestského úradu autobusom. Zistili sme, že takmer všetci cestujúci v autobuse boli praktizujúci Falun Gongu. Mali vážne, no pokojné výrazy v tvárach a niesli si jedlo a vodu. Šofér povedal, že cesta do mesta a budov provinčného úradu je zablokovaná a musel ísť okľukou. Vystúpili sme a mierili sme k mestskému úradu. Križovatky do mesta boli zablokované veľkým množstvom plne vyzbrojených vojakov. Cesty k provinčnému úradu boli úplne blokované. Bolo zjavné, že títo vojaci tam boli ešte pred svitaním.
Nasledovali sme dav smerujúci k mestskému úradu. Narazili sme na dobrovoľnú asistentku nášho cvičebného miesta. Ostala pokojná a racionálna. Pripomenula nám, aby sme sa držali pohromade a neoddelili sa. Niektorí nám vraveli, akou cestou ísť, keďže na niektorých križovatkách nebola žiadna polícia. Keď ich naša asistentka poznala, jednoducho im len prikývla. Keď nie, spýtala sa pár ďalších otázok, aby sa uistila, či to nie sú policajti v civile. Po niekoľkých zákrutách a odbočkách sme prišli na Ulicu Renmin. Zistili sme, že praktizujúci boli nasmerovaní na časť Renminskej ulice, ktorá bola južne od Cesty Xinfa a severne od Námestia ľudu. Ozbrojená polícia obsadila miesta v každom smere. Na Renminskej ulici bolo pár veľkých autobusov.
Bolo dosť jasné, že polícia zanechala pár križovatiek nezablokovaných, aby mohli byť všetci praktizujúci nasmerovaní na Renminskú ulicu, odkiaľ by ich vzali autobusmi preč. Vláda to dobre naplánovala. Zhromaždenie praktizujúcich pred mestským úradom neboli pre vládu žiadnym prekvapením. Avšak predstavitelia ČKS nepreukázali vôbec ochotu komunikovať. Riadili situáciu tak, aby mohli označiť praktizujúcich za „útočiacich na úrad“. Niektorí ľudia sú dokonca do dnes skutočne pobláznení podvodnými trikmi ČKS.
Praktizujúci objasňujú pravdu ozbrojeným vojakom
Keďže praktizujúci neustále prichádzali na Renminskú cestu, vytlačili nás tak, že sme stáli oproti vojakom. Naša asistentka začala rozprávať vojakom o Falun Gongu. Hoci sme si vtedy neboli vedomí, že sa to volá objasňovanie pravdy. Asistentka im povedala: „Ste len deti rok či dva po dvadsiatke. Ste rovnako starí ako moja dcéra. Viete, čo je Falun Gong? Falun Gong učí Pravdivosti-Súcitu-Znášanlivosti. Premýšľajte o tom. Aké úžasné sú Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť! Nepočúvajte klamstvá a klebety. Falun Gong učí ľudí byť dobrými, zlepšovať si zdravie a prospievať našej spoločnosti. Rozšíril sa aj do iných krajín. Vyše sto miliónov ľudí malo prospech z jeho praktizovania. Praktizujúci neodpovedajú urážkou na urážku a nevracajú úder, keď sú bití. Prišli sme sem len kvôli tomu, aby sme povedali úradu tieto fakty o Falun Gongu. Všetci máme prospech z Falun Gongu. Chceme predložiť tieto pravdivé tvrdenia v prospech Falun Gongu. Preto sme tu.“
Vojaci sklopili oči a nič nepovedali. Stála som vedľa asistentky. Vyhŕkli mi slzy. Snažila som sa hovoriť k vojakom tiež, ale bola som pridusená a nebola som schopná nič povedať. Zrazu praktizujúcich naľavo odo mňa odvliekli preč. Ozbrojená polícia začala chytať praktizujúcich, aby ich prinútila nasktúpiť do autobusov zaparkovaných na ulici. Asistentka pripomenula vojakom: „Pamätajte na Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť! Nepoškodzujte Falun Gong!“ Potom ma vytiahla ponad zábradlie a pomohla mi dostať sa na chodník.
Praktizujúci v strede cesty boli nahnaní v skupinách po desiatich do autobusov a potom abutobusy odišli. Praktizujúci kričali „Falun Dafa je dobrý!“ Neskôr v strede cesty nezostali žiadni praktizujúci. Niektorí ozbrojení policajti si sadli tvárou v tvár k praktizujúcim, asi 2 metre ďaleko. Všimla som si len, že títo ozbrojení vojaci boli oblečení inak ako tí v strede cesty. Títo vojaci mali prilby a automatické zbrane. Ich uniformy boli odlišné od tých policajných ako aj od ozbrojenej polície. Praktizujúci sedeli v usporiadaných radoch. Niektorí začali recitovať Čuan Falun alebo nové články publikované zakladateľom Falun Gongu. Niektorí začali cvičiť. Bolo to tiché a pokojné.
Falun rotujúci nad zemou
Okolo poludnia sa cez inak zatiahnutú oblohu predral lúč slnka a praktizujúci sa náhle potešili. Pozreli sme sa hore a uvideli sme obrovský Falun, ktorý sa otáčal priamo nad Čchang-čchunom a menil farby. Farebné lúče svietili cez mrak až na zem. Bola to veľmi nádherná a veľkolepá scéna. Mnohým praktizujúcim vyhŕkli slzy. Vedeli sme, že Majster nás povzbudzuje. Toto bolo tiež po prvýkrát, čo som tak zblízka videla rotujúci Falun. Stála som vedľa telefónnej búdky.Okamžite som zavolala domov a prosila manžela, aby sa prišiel pozrieť na Falun na oblohe. Majiteľ búdky započul, čo som povedala. Opýtal sa ma, kde sa má pozerať a ja som ukázala na oblohu. Uvidel tiež Falun a zatlieskal.
Ozbrojená polícia bola všade
Keď sme sedeli na chodníku, asi tridsaročný muž prišiel pred nás. Povedal: „Praktizujúci Falun Gongu, nečakajme tu. Mali by sme všetci ísť na mestský úrad, keďže sme sem neprišli sedieť.“ Asistentka nám naznačila, že sa nemáme hýbať pre prípad, že by tým mužom bol policajt v civile. V skutočnosti bola ozbrojená polícia okolo celej budovy provinčného úradu. Nikto sa nemohol dostať k provinčnému úradu bez toho, aby nebol zavlečený do autobusu. Prišli sme povedať úradu o Falun Gongu a poprosiť o legálne prostredie pre praktizovanie Falun Gongu. Keď sme sa nemohli stretnúť s predstaviteľmi, nemalo zmysel ísť k mestkému úradu. Niektorí iní ľudia sa snažili zozbierať naše mená a adresy, a to boli tiež policati v civile. Praktizujúci odmietli odpovedať na ich otázky.
Ozbrojení policajti nás obliehali do poobedia. Nikdy sme sa nemohli dostať k bráne mestkého úradu. Predstavitelia ČKS sa nás nechystali počúvať. Namiesto toho ozborejná polícia naďalej nakladala praktizujúcich do autobusov a brala ich na utajené miesta. Potom, čo to videla naša asitentka, poprosila ma, aby si spolu pozreli celkovú situáciu a potom sa rozhodli, čo robiť. Prišli sme k hotelu a zjedli sme na schodoch chlieb. Niektorí sa zoskupili pri hoteli, aby videli, čo sa dialo na Renminskej ceste. Jeden muž si sadol na schody pred vchodom do hotela, akoby na niekoho čakal. Trošku sme sa rozprávali a asistentka povedala. „Poďme teraz domov. Pôjdeme zajtra do práce.“ Práve som chcela odpovedať, keď ten sediaci muž zrazu povedal: „Chodťe ihneď domov. Nestojte tu.“ Uvedomili sme si, že to bol policajt v civile. Začul našu konverzáciu. Rýchlo sme odišli.
Apel pred provinčným úradom
Ráno 23.júla 1999 sme spolu s ďalšími praktizujúcimi z nášho cvičebného miesta išli k provinčnému úradu. Bolo tam pred budovou mnoho ľudí, vrátane praktizujúcich, policajtov v civile, policajtov a ozbrojených vojakov, a chodcov. Niekoľko autobusov bolo zaparkovaných pred budovou.
Stáli sme chvíľu pred bránou. Niekto poslal kolovať papierik s textom a keď sme si ho prečítali, ukázalo sa, že to je vymyslený článok, ktorý bol klamlivo označený, že bol napísaný zakladateľom Falun Gongu. Niekto iný prišiel a povedal: „Poďme domov, keďže tu už nemá zmysel ostávať.“ Uvedomili sme si, že situácia je oveľa komplikovanejšia ako deň predtým.
Praktizujúci k nám prišiel a povedal: „Rozíďte sa rôznymi smermi. Zatýkajú praktizujúcich.“ Skutočne, policajti v civile a ozbrojení policajní vojaci z juhu, severu a východu tlačili praktizujúcich pred budovu. Ja a ďalší praktizujúci, ktorý prišiel so mnou, sme rýchlo kráčali k von. Prešli sme okolo polície prichádzajúcej z opačnej strany a v tom čase prišiel autobus. Praktizujúci obliehaní políciou boli vtlačení do autobusu a autobus odišiel. Ďalší prišiel na jeho miesto a takto to pokračovalo ďalej.
Praktizujúci boli ostražitejší a nebolo také jednoduché zatknúť ich ako deň predtým.
Policajti prišli ku mne domov
V to popoludnie dvaja policajti z miestneho policajného oddelenia prišli ku mne domov. Bolo to po prvýkrát vo svojom živote, čo ma vypočúvala polícia. Nevedela som, prečo prišli. Odpovedala som, že nič neviem, na každú otázku, ktorú mi položili. Nakoniec sa ukázalo, že nedokážu splniť svoju úlohu a povedali mi, že asistentku našej oblasti vzali na miestne policajné oddelenie. Chceli, aby som dosvedčila niektoré veci, ale neverila som im. Zavolali jej a nechali ma rozprávať sa s našou asistentkou na druhom konci linky. Povedala mi, čo mám povedať a dozvedela som sa, že bola zatknutá od 21.júla.
Dvaja policajní dôstojníci boli hrubí. Kričali na mňa, keď som odmietla odpovedať na to, čo chceli.
Krátko potom bol praktizujúci, ktorý šiel k mestkému úradu, tiež zatknutý. Odvtedy boli zatknutia a prenasledovanie bezuzdné a nekontrolované.
Článok v čínštine: http://minghui.org/mh/articles/2010/7/19/227174.html
