(Minghui.org) Falun Dafa som začala praktizovať v Čchang-čchune v Číne v roku 1993. Neskôr som sa presťahovala do Kanady, kde sa teraz venujem trom veciam, ktoré sa vyžadujú od praktizujúcich Dafa. Spísala som niektoré svoje skúsenosti z čias, keď som začala praktizovať, aby som vyjadrila svoju nekonečnú vďačnosť Majstrovi Li.
V októbri 1992 sa moja staršia sestra vďaka praktizovaniu Falun Dafa stala zdravou a vyzerala mladšie. Keď som mala 32 rokov, diagnostikovali mi reumatické ochorenie srdca, reumatickú artritídu, vysokú hladinu lipidov v krvi a arteriosklerózu, ktoré mi bránili pracovať. Musela som ísť na nemocenskú dovolenku a navštívila som prakticky všetky veľké nemocnice v meste Jilin, ale môj stav sa nezlepšil. Keď mi staršia sestra povedala, že Falun Dafa vďačí za svoje pozitívne zmeny, rozhodla som sa začať praktizovať.
Na jar 1993 som sa šla do parku Shengli naučiť cvičenia. Majster opravil moje pohyby. Potom, ako sme dokončili praktizovanie cvičení, som Majstrovi povedala o svojom stave. Upravil moje telo na energetickej úrovni a povedal: „Všetko je pripravené!“ Praktizujúci mi povedal: „Musíš mať vieru!“ Ďalší praktizujúci povedal: „Musíš sa osvietiť!“ Nerozumela som, prečo si praktizovanie Falun Dafa vyžaduje vieru a osvietenie, ale keďže to všetci hovorili, musel na to existovať dôvod.
Na druhý deň som opäť šla na cvičebné miesto a po cvičení mi Majster upravil telo. Tentoraz som povedala: „Všetko je pripravené!“ V ten večer, keď som cvičila doma, som sa tak potila, že aj podlaha bola mokrá. Potila som sa aj počas spánku a moja posteľná bielizeň bola premočená. Nechápala som, čo sa deje. Môj manžel povedal: „Mala by si sa spýtať Majstra, čo sa deje.“
Na tretí deň, keď som šla do parku, som sa cítila veľmi ľahko a mala som pocit, že sa vznášam. Príznaky choroby, ktoré som zvyčajne mala, boli preč. Keď som o tom povedala Majstrovi, povedal: „Si uzdravená!“
Po tom, čo som roky trpela chorobami a navštívila mnoho nemocníc bez toho, aby som videla zlepšenie, som bola po troch dňoch praktizovania Falun Dafa uzdravená. Bola som taká nadšená, že som chcela o Dafa povedať každému, koho som poznala. Bolo to pred viac ako 30 rokmi. Odvtedy som veľmi zdravá a nikdy som už neužila jedinú tabletku, ani nedostala injekciu. Už som nič z toho nepotrebovala.
Keď Majster začal vyučovať Fa, každé ráno chodil do parku opravovať pohyby praktizujúcich. V prvý deň, keď som prišla, Majster vedel, že som nová.
V roku 1993 Majster vyučoval na Jilinskej univerzite. Boli to tri po sebe idúce prednášky a ja a jeden môj príbuzný sme boli v rôznych triedach. Bolo veľmi horúco. Keď som si šla kúpiť lístky, uvidela som Majstra veselo stáť vonku. Povedal mi, kde je okienko s lístkami, a že dvaja praktizujúci predávajú lístky vo vnútri.
Pred začiatkom prednášky sa Majster postavil ku dverám a všetkých pozdravil. Ľudia vtedy veľa nerozumeli, ale hovorili, že Majster vyzeral veľmi milo a bol vždy veselý. Vo vnútri sály sa ľudia rozprávali, deti pobehovali okolo a niektorí sa ovievali s vejármi.
Majster sa chystal začať vyučovať Fa, ale poslucháči nevedeli, že majú byť ticho. Majster sa usmial a povedal: „Dnes je naozaj horúco. Odložte vejáre a upokojte sa; pocítite jemný vánok.“ Niektorí ľudia mu uverili a skutočne pocítili jemný vánok. Tí, ktorí neverili, pociťovali ešte väčšiu horúčavu, hoci sa naďalej ovievali vejármi. Neskôr to ale všetci pochopili a horúčava už nebola problémom.
V roku 1994 sa moja rodina presťahovala do novej obytnej štvrte, ktorá bola príliš ďaleko od parku Shengli. Chcela som založiť cvičebné miesto v malej záhrade. Zhodou okolností mal rovnaký nápad aj praktizujúci Yu a jeho rodina. Cvičili sme každý deň, od piatej do šiestej ráno a od štvrtej do piatej večer. Spočiatku sme boli štyria, ale pridali sa ďalší ľudia a naučili sme ich praktizovať.
Mnohí ľudia nevedeli sedieť v plnej lotosovej pozícii (položenie oboch chodidiel na stehná počas meditácie), preto niektorí prišli na miesto o niekoľko hodín skôr, aby si precvičili správne sedenie. Nikto nechcel zaostávať a čoskoro všetci dokázali sedieť v plnej lotosovej pozícii. Potom sme vytvorili skupinu štúdia Fa a začali sme študovať o pol ôsmej večer.
Organizovali sme aj skupinové diskusie a Yu ma požiadal, aby som ich viedla. Pred praktizovaním Dafa som sa vždy vyhýbala tomu, keď sa na stretnutí vyžadovalo, aby som hovorila, pretože som nevedela písať. Toto bola prvá skupinová diskusia na našom cvičebnom mieste a nemohla som ustúpiť. Keď som videla miestnosť plnú ľudí, povedala som si, aby som sa nebála.
Diskusia prebehla dobre. Yuov syn udalosť natočil. Keď sme si pozreli video, videli sme na stene Majstrov portrét, ako rukami vykonáva mudry, a všetkých to povzbudilo. Vedeli sme, že sa musíme činiť dobre. Neskôr vzniklo mnoho cvičebných miest.
Majster dvakrát navštívil naše cvičebné miesto. Aby sme nerušili ostatných pri cvičení, Majster povedal, že by sme mali zavolať len jedného asistenta. Keď sme dokončili cvičenia, asistent nám povedal, že prišiel Majster. Cítili sme sa veľmi povzbudení. Z toho sme pochopili, že by sme nemali rušiť ostatných, keď cvičia, ale po skončení by sme mali prediskutovať všetky problémy, ktoré sme mali.
Keď Majster začal predstavovať Falun Dafa, veci boli veľmi jednoduché. Neexistovala žiadna kancelária; ak sme potrebovali hovoriť s asistentom, išli sme k praktizujúcemu domov. Majster bol vždy dochvíľny a nikdy neprišiel ani o sekundu neskôr.
Majster povedal asistentom, že praktizujúci Falun Dafa v Čchang-čchune by sa mali ujať vedenia v učení sa Fa naspamäť. Keď sme sa vrátili domov a podelili sa o to so všetkými, Yu navrhol, aby sme vytvorili malé skupiny, pričom každá skupina by si mala zapamätať jednu časť Fa.
Keď bola každá skupina blízko k tomu, aby si zapamätala svoju časť, zhromaždili sme sa na cvičebnom mieste a spoločne sme recitovali. Asistenti chodili ku každej skupine kontrolovať ich pokrok. Cestou k skupinám som počula cvičebnú hudbu a vedela som, že ma Majster povzbudzuje. Vynaložila som mimoriadne úsilie a zdalo sa, že som sa učila Fa aj keď som jedla alebo spala. Entuziazmus bol taký, že nikto nechcel zaostávať.
Upratovací tím sa chcel naučiť Falun Dafa, a tak sme im pustili videozáznamy Majstrovej deväťdňovej série prednášok a naučili ich cvičenia. Na štvrtý deň som ráno ako zvyčajne praktizovala cvičenia a potom som o druhej zišla dole, aby som sa stretla s ostatnými praktizujúcimi. Keďže na schodisku bola tma, spadla som z posledných schodov a dopadla som na ľavú nohu. Niektorí praktizujúci počuli hluk a spýtali sa, či som v poriadku. Cítila som bolesť v členku, ale keďže bola príliš veľká tma, aby som videla, povedala som, že som v poriadku.
Keď som pomáhala robotníkom, bolesť v členku mi nedovoľovala držať krok, a tak som si recitovala Majstrov Fa: „Keď je to ťažké vydržať, môžeš to vydržať. Keď je to nemožné spraviť, môžeš to spraviť.“ (Deviata lekcia, Zhuan Falun)
Keď som prišla na svetlo, uvidela som, že mám poriadne opuchnutý členok. Všetci mi radili, aby som si oddýchla. Pri chôdzi som si pomáhala s metlou a všimla som si, že na druhej strane ulice sedí starý muž s bielou bradou, podopiera sa o palicu a usmieva sa na mňa. Keď som sa znova pozrela, bol preč. Pomyslela som si, že by to mohlo byť Majstrovo povzbudenie, pokračovala som v práci a učila som cvičenia ako zvyčajne. Do konca deväťdňových prednášok sa mi členok zahojil.
Jedného dňa v roku 1998 všetci povedali, že majú pocit, že sa Majster vrátil do Číny. Keď za mnou prišli niektorí praktizujúci, povedala som, že neviem. Tiež som to cítila, ale neprišlo žiadne oznámenie. O 17:30 som dostala správu, že o 19:30 bude stretnutie v hoteli Shangri-La.
Keď som prišla, bolo ešte skoro, tak som si sadla dopredu a čakala. Počula som, ako niekto povedal, že je 7:30, a potom niekto iný povedal, že prišiel Majster. Nevedeli sme, že Majster príde. Kým sme si to uvedomili, už kráčal do stredu sály.
Majster hovoril viac ako päť hodín bez toho, aby sa napil vody. Neskôr vydal učenie Fa: „Vyučovanie Fa na Fa konferencii asistentov v Čchang-čchune“. Keď Majster skončil, bolo už veľmi neskoro, ale keď vychádzal zo sály, podal všetkým ruky.
V tej chvíli som tlieskala a bola som ako omámená. Keď Majster natiahol ruku, konečne som sa spamätala a podala som mu ruku. Všetci sledovali, ako Majster ide výťahom nahor. Po Jeho odchode sme sa dlho zdráhali odísť.
Toto sú moje osobné skúsenosti. V súčasnosti mám 74 rokov a po 31 rokoch praktizovania Falun Dafa sa cítim ako nevinné dieťa. Majster ma naučil, ako byť dobrým človekom, čo je kultivácia, ako sa zlepšovať a ako spĺňať štandardy Fa. Musíme usilovne študovať Fa a skutočne sa kultivovať – potom sa okolo nás prejavia zázračné udalosti. Odkedy som začala praktizovať Fa, zažila som nespočetné množstvo zázrakov a žiaden jazyk nedokáže vyjadriť moju vďačnosť Majstrovi.
