(Minghui.sk) Ľutujem, že som premeškala príležitosť pomôcť ľuďom, aby vystúpili z Čínskej komunistickej strany (ČKS) a z jej pridružených organizácií. Vždy, keď si na to spomeniem, nemôžem si odpustiť. Je veľmi ťažké nahradiť stratenú príležitosť. Podelím sa tu o niektoré lekcie, z ktorých som sa ponaučila.
V jeden deň som šla do základnej školy, keď mali študenti prestávku. Dve dievčatá sedeli na schodoch a rozprávali sa. Cez školský plot som sa s nimi porozprávala a pomohla som im vystúpiť z organizácie mladých pionierov. Neskôr zavolali ďalších dvoch chlapcov a povedali mi: „Teta, prosím, povedzte im“. Títo dvaja chlapci taktiež vystúpili z mladých pionierov. Neskôr sa ku mne priblížil viac ako tucet študentov, všetci túžili poznať pravdu. Nevedela som čo mám robiť. Myslela som si, že nie je bezpečné mať okolo seba toľko mladých študentov, čo bola v skutočnosti moja pripútanosť k strachu, ktorá sa ukázala. Povedala som im: „Neskôr sa s vami porozprávam“ a odišla som.
Keď som odchádzala počula som, ako niektorí z nich na mňa volajú: „Teta, chceme vás počúvať! Chceme vedieť!“. Ich hlasy sa ešte ozývajú v mojej hlave. Nedosiahla som úroveň praktizujúcej v spasení tých detí. Je toľko bytostí, ktoré súrne čakajú na spásu, lenže ja som v tom kritickom momente myslela len na seba. Aká sebecká som bola! Ako Dafa praktizujúca by som mala k vnímajúcim bytostiam cítiť iba súcit. Namiesto toho som odišla napriek ich volaniam! Vždy keď som nad tým premýšľala, cítila som sa zahanbene. Majster ku mne priviedol všetky tie deti s predurčenými vzťahmi ku mne, lenže ja som ich odstrčila. Neskôr som šla do školy po skončení vyučovania, aby som im pomohla vystúpiť z mladých pionierov. Avšak, stále nemôžem zabudnúť, ako na mňa v ten deň deti volali.
Majster povedal:
„Nikto z vás si neuvedomuje, čo kedysi ľudia v dnešnom svete zaplatili kvôli tejto udalosti. Ani ste si neuvedomili, akými veľkolepými bytosťami kedysi boli, keď sa vrhli strmhlav nadol do takéhoto nebezpečného miesta, riskujúc obrovské nebezpečenstvo. Tento samotný fakt ich robí hodnými, aby ste ich zachránili a vytiahli ich von.“ („Vyučovanie Fa na stretnutí NTDTV“,2009)
Poučila som sa, že nemôžem poľaviť a teraz si uvedomujem, že keď sa obdobie nápravy Fa skončí, učeníci Dafa budú mať skutočnú radosť z toho, keď budeme cítiť, že sme boli zodpovední k vnímajúcim bytostiam, k naším misiám a že sme naplnili naše sľuby.
Nemôžem zabudnúť na ďalšiu skúsenosť, v ktorej som cítila túžbu vnímajúcich bytostí po spáse. V jeden deň snežilo a fúkal silný vietor. Teplota klesla pod 20 stupňov a ľudia sa ponáhľali domov. Skončila som s objasňovaním pravdy ľuďom a šla som rýchle domov, aby som pripravila manželovi večeru. Kvôli padajúcemu snehu bola viditeľnosť dosť zlá. Odrazu som začula hlas malého chlapca: „Dovidenia!“ Nevenovala som tomu pozornosť a kráčala som ďalej. Napokon bol hlas hlasnejší: „Dovidenia!“. Zastavila som sa. Pri pohľade naspäť som zbadala päťročného chlapca uprostred snehu, ktorý ma zdravil „dovidenia“. Mal červenú tvár od zimy. Jeho stará mama sa ho snažila potiahnuť ďalej, lenže chlapec sa nehýbal. Naďalej na mňa hľadel a zdravil ma „dovidenia“.
Myslela som si, že je to čudné. Nezvykneme sa všetci zdraviť, takže prečo mi vravel: „dovidenia“? Čoskoro som pochopila. Žiadal ma, aby som spasila jeho starú mamu! Pribehla som k nim a jeho starej mame som povedala: „Tento chlapec má so mnou predurčený vzťah. Je veľmi inteligentný. Žiada ma, aby som vás zachránila! Tento deň je taký chladný a sneží, takže budem stručná. Počuli ste niekedy výraz „vystúpiť z ČKS pre spásu svojho života?“ „Nie“, odpovedala jeho stará mama. „Ste spojená s ČKS?“, opýtala som sa jej.
„Nie.“
„A čo Mladá liga?“
„Áno.“
„Dovolíte mi pomôcť vám vystúpiť z Mladej ligy? Nebesia odstránia ČKS...“
Kým som rozprávala, stará mama sa naďalej pokúšala s chlapcom pohnúť, lenže on sa vôbec nepohol. Nakoniec súhlasila s vystúpením z Mladej ligy a napokon som chlapcovi povedala: „Je to v poriadku, už môžeš ísť domov. Tak ako ty, aj tvoja stará mama je spasená! Neboj sa!“ Potom chlapec šťastne odišiel so svojou starou mamou.
Zatiaľ čo som hľadela na tieto dva spasené životy ako miznú uprostred padajúceho snehu, skutočne som pocítila, aká posvätná je zodpovednosť učeníkov Dafa. Ak sa nebudeme činiť dobre, nebude to len ľútosť, ale hriech! Toľko veľkolepých životov na nás čaká, aby sme im pomohli uniknúť nebezpečenstvu! Nech máme akékoľvek pripútanosti či túžby, sú skutočne bezvýznamné v porovnaní s našou misiou spásy vnímajúcich bytostí!
