(Minghui.sk) Pravidelne som sa zúčastňoval stretnutí praktizujúcich z rôznych krajín, kvôli zdieľaniu o postupe predstavení Shen Yun. V mojej vlastnej krajine, Izraeli, sa nám Shen Yun nepodarilo usporiadať. Počul som, že niektoré miesta stále majú ťažkosti, pokiaľ išlo o predaj lístkov, a tak v mojom srdci vyvstalo želanie nájsť spôsob, ako im pomôcť. Posilnil som svoje spravodlivé myšlienky a vysielal som častejšie mocné spravodlivé myšlienky najlepšie ako som vedel. Raz, po takomto stretnutí, mi napadla myšlienka. Možno by som mal ísť pomôcť do Londýna. Príliš som o tom nepremýšľal. Začal som zisťovať, čo bolo potrebné, kontaktoval som miestnych koordinátorov a snažil som sa uvoľniť si plán na dva týždne. Všetko prebehlo hladko. Pri pohľade späť si myslím, že moje srdce bolo čisté a oddané, čo uľahčilo Majstrovi pomoc so všetkým potrebným.
Počas prípravy na cestu som sa poobzeral, či žijú v Londýne nejakí ľudia, ktorých poznám. Bol som prekvapený, že som tam poznal pomerne dosť ľudí, niektorých z nich som dokonca nevidel viac ako desať rokov. Začal som ich kontaktovať ešte pred odchodom, aby som im povedal, že prídem, a že by som bol veľmi rád, keby sme sa stretli. Tiež som spomenul úžasné predstavenie – Shen Yun – ktoré prichádza do mesta. Väčšina reakcií bola veľmi dobrá, chceli sa stretnúť a boli nadšení ohľadom predstavenia. Bol som naozaj príjemne prekvapený z ich reakcií, ktoré mi pre zmenu ukázali moje vlastné opomenutie v nedostatočnej viere v schopnosti Fa a Pravdy, ktorá otvára ľuďom srdcia. Zdalo sa, akoby som si v posledných rokoch bez povšimnutia osvojil príliš pesimistický uhol pohľadu.
Spolupráca a výsledky
Do Londýna som pricestoval niečo viac ako týždeň pred prvým vystúpením. Britskí praktizujúci boli dobre zorganizovaní a pracovali tvrdo, každý tím spolupracoval s vedúcim tímu a všetci z nich spolupracovali s hlavným koordinátorom.
Keď som dorazil, šiel som na stretnutie s miestnymi praktizujúcimi a pridelili mi rôzne úlohy. Boli sme rozdávať letáky, šli sme na stretnutie s firmami a navrhli sme im, že môžu odporučiť predstavenie svojim zamestnancom, a iné aktivity. Začal som spolupracovať s miestnym praktizujúcim, ktorého som nikdy nestretol. V priebehu dlhého dňa sme sa navzájom spoznali a naučili sme sa bez problémov vzájomne dopĺňať. Bola to dobrá skúsenosť vidieť, ako dobromyseľnosť a ochota k spolupráci môžu vo veľmi krátkom čase prispieť k efektívnej tímovej práci. Keď sa deň začal, obával som sa, že bude veľmi dlhý, ale keď som začal pracovať, čas ubehol a dokonca aj ľudia, ktorých sme stretli a ktorí nám nemohli pomôcť, nás ešte povzbudzovali a chceli sa dozvedieť o Shen Yune. Počasie pre toto ročné obdobie bolo veľmi príjemné, takmer vôbec nepršalo.
Predaj lístkov stále nebol práve najlepší, ale miestni praktizujúci mi povedali, že tímová spolupráca bola omnoho lepšia, ako v predošlých rokoch. Všimol som si, že väčšinu času praktizujúci spolupracovali celkom dobre, ale niekedy sme pod povrchom stále boli nespokojní s ostanými. Vrátane mňa.
Myslel som na to, čo hovorí Majster v 3. lekcii v Čuan Falune:
„Keď vyliečil pacientovu chorobu, pacient to nemusel oceniť. Keď liečil pacienta, mohol z pacientovho tela odstrániť množstvo zlých vecí. Hoci vyliečil pacienta do takejto miery, nemuseli tam byť v tom čase žiadne očividné zmeny. Pacient teda nebol šťastný a namiesto vyjadrenia vďaky ho mohol obviniť z podvádzania.“
Nemôžem súdiť iba na základe vonkajšieho vzhľadu, pretože tam možno bol významný pokrok, no stále nebol dosiahnutý štandard. Napríklad ako osoba zlepšujúca svoju známku zo skúšky zo 40 na 70. Je to takmer 100% nárast, ale stále je to ešte ďaleko od stanoveného cieľa. Samozrejme, úlohou je dosiahnutie stanoveného cieľa, takže zlepšenie nie je dôvodom na prehnanú spokojnosť. Ale čiastočné zlepšenie by nemalo byť ani považované za bezvýznamné.
Jedna vec, ktorú som si uvedomil ešte hlbšie je, že spolupracovať navzájom dobre je to, čo po nás Majster chce, a pokiaľ to robíme dobre, nech robíme čokoľvek, účinok sa mnohonásobne zväčšuje prispením všetkých pozitívnych faktorov vo vesmíre.
Deň pred premiérou väčšina propagačných aktivít dospela ku koncu, hoci niektoré propagačné programy počas predstavení šli ďalej naplno. Tiež sme dúfali, že po každom úspešnom predstavení rozprávanie druhých môže priviesť ďalších ľudí.
Všimol som si ešte dve veci:
Nadbytočné myšlienky. Tento proces sa stal niekoľko krát. Zakaždým, keď som bol požiadaný urobiť niečo nové, v čom som nemal žiadne skúsenosti alebo naopak, keď som si myslel, že to dokážem urobiť nanajvýš dobre, objavilo sa mnoho myšlienok. Buď som si predstavil, čo by sa mohlo stať zle a ako sa s tým vysporiadať, alebo som si predstavoval ako budem robiť všetko dokonale. Ako sa približoval čas vykonania úlohy, tieto myšlienky postupne zmizli. Keď prišiel čas urobiť to, šiel som na to krok za krokom, čo dokazuje, že všetky nadbytočné myšlienky neboli vlastne potrebné a výsledky boli zvyčajne lepšie, než tie, ktoré som v mojich myšlienkach predvídal.
Tiež som si všimol, koľko sebectva sa nám stavia do cesty. Možno ani nie tak pri výbere, kde ísť na obed, ale v zásadných otázkach - v objasňovaní pravdy. Zakaždým som mal problém objasniť pravdu, posilniť si vôľu alebo sa nebáť - videl som, že to je sebectvo, ktoré to pre mňa robilo ťažkým. Už ho viac nechcem, vôbec.
Poznanie a spravodlivá viera
Odo dňa premiéry až po posledné vystúpenie bola obloha modrá a jasná, a počasie teplé a príjemné. Bežní ľudia si kládli otázku, ako je to v túto ročnú dobu možné. My praktizujúci sme to vedeli. Mal som tú česť vidieť predstavenie Shen Yun šesť po sebe nasledujúcich nocí. Videl som, ako sa ľudia zmenili potom, čo videli predstavenie, ich úprimné reakcie - aj cudzí a aj tí, ktorí si to prišli pozrieť so mnou. Zakaždým, keď som videl predstavenie, bola tam časť, ktorá sa mi najviac zapáčila – a zakaždým iná. Neskôr som zistil, že každá z nich poukazovala na niečo v mojej kultivácii.
Boli tam tri veci, ktoré sa počas tohto obdobia stále objavovali:
Potvrdzovanie seba verzus potvrdzovanie Fa. Ešte pred príchodom do Londýna som sa psychicky pripravil. Bol som ochotný pracovať tvrdo od rána do večera každý deň. Urobil by som čokoľvek, čo bolo potrebné, bez ohľadu na to, o čo som bol požiadaný. Ale stále tu boli veci, na ktoré som bol viac kvalifikovaný alebo som v nich mal lepšie zručnosti. Zo začiatku som šiel kamkoľvek a urobil som hocakú prácu. Ale keď mi hlavný koordinátor povedal, že na efektívne využitie pracovnej sily chce využiť moje silné stránky naplno, začal som objavovať pripútanosť. Vzhľadom na to, že veci, ktoré robím dobre sú tie, ktoré ľudsky chcem robiť, bolo to potvrdzovanie seba samého, predvádzanie sa. Vyzeralo to, že som sa im spočiatku snažil zámerne vyhnúť, aby nedošlo ku konfrontácii s mojou pripútanosťou. Ale to vonkoncom nie je cesta kultivácie. Povedal som, že urobím, o čo budem požiadaný, a tak som šiel a urobil som, o čo ma žiadal. Ale aj tak som stále čelil svojej sebeckej stránke, ktorá sa chcela predvádzať alebo som sa obával, že stratím tvár.
Vedenie a nasledovanie, ale ešte nie zladenie: Keď som začal robiť rôzne úlohy, mal som návrhy na zlepšenie, práve tak ako kritiku a nové nápady. Zo začiatku som si myslel, že všetky boli veľmi dobré a predkladal som ich. Ale potom som si uvedomil, keď zostáva len pár dní do predstavenia a že najlepšie by bolo iba jednoducho nasledovať terajšie inštrukcie, a tak som do toho prestal hovoriť. Neskôr som videl, že keby som spomenul niektoré z mojich postrehov, dalo sa vyhnúť niektorým problémom. Nebol som si istý, čo robiť, oba spôsoby sa mi nezdali dostatočne dobré.
Problémy rovnováhy a priorít: Chcel som stretnúť všetkých svojich známych v Londýne a pozvať ich na predstavenie Shen Yun. Ale taktiež tu boli aktivity organizované miestnymi praktizujúcimi. Spočiatku som sa aktivít zúčastňoval. Ale potom som cítil, že čas ubieha veľmi rýchlo, a že ak nezačnem s návštevami priateľov a príbuzných, nezvýši na ne už čas. Rozhodol som sa urobiť spraviť z nich svoju prioritu, dohodol som si s nimi stretnutia a až potom som sa zúčastňoval aktivít. To nefungovalo tiež a začalo byť ťažké zastihnúť niektorých z nich čo i len telefonicky. Cítil som sa stratený - nedostal som sa k ľuďom, o ktorých som si myslel, že za nich mám priamu zodpovednosť, ale taktiež som nerobil dosť bežnej práce.
Tieto tri dilemy mi spôsobili napätie a tlak, nevedel som, čo ďalej. Samozrejme, že väčšinu času som bol celkom veselý, ale v tomto bode som sa cítil zaseknutý. Prečo bolo také ťažké urobiť „správnu vec“? Skutočne som sa snažil dobre plánovať, vyvažovať veci, nechodiť do extrémov a venovať sa tomu naplno. Potom som si niečo uvedomil. Ak by som viac dôveroval Učiteľovi, veci by fungovali. Mohol som robiť aktivity a súčasne stretnúť svojich známych, a kúsky skladačky by do seba zapadli. Skutočne, toto sa začalo diať, a väčšina ľudí, ktorých som nebol schopný zastihnúť alebo sa s nimi stretnúť, mi volali späť a s jedným z nich som sa dokonca stretol na poslednú chvíľu, v posledný deň môjho pobytu.
Keď som sa skutočne staral iba o úspech projektu a potvrdzovanie Fa, nebolo to tak, že by sa objavilo riešenie týchto dilem - bolo to tak, že dilemy už viac neexistovali, keď som prekročil úroveň, kde mali dovolené existovať. Robil som veci, v ktorých som bol dobrý, a to bolo presne to, čo bolo potrebné. Spozoroval som, že keď som dynamicky kráčal daným smerom, potichu dopĺňajúc prípadné medzery alebo láskavo navrhujúc svoje pochopenia, potom boli výsledky úplne najlepšie. Nebol som jediným vodcom, ale tiež som nebol pasívny a otáľajúci pešiak - snažil som sa aktívne prispievať svojím dielom a zosúladiť sa s celkovým plánom.
Pracovať úprimne
Každú noc sme roznášali letáky. Vždy to bolo dosť neskoro. Bez ohľadu na to, čo som robil cez deň, táto činnosť tam stále čakala, predtým, než som mohol ísť späť do ubytovne. Po väčšinu môjho pobytu som k večeru mal myšlienky pohodlia. „Dnes som toho urobil dosť“ alebo „Ak pôjdem spať skoro, budem môcť ísť zajtra do mesta skôr.“ Takže keď prišiel čas na rozdávanie letákov, šiel som to urobiť, a pritom som sa sám sebe sťažoval. Samozrejme, po dvoch minútach robenia úloh všetky takéto myšlienky zmizli a na mojej tvári sa objavil veľký úsmev. Neskôr, keď som šiel domov, som nadával sám na seba „Prečo si sa opäť sťažoval? Už vieš, že to nie je žiaden problém.“
Počas jedného z posledných dní tejto nočnej činnosti, keď už bol čas vyraziť, nemal som žiadne sťažnosti ani myšlienky, iba som rýchlo šiel a začal som rozdávať letáky na určenom mieste. Aký rozdiel - cítil som veľmi mocné spravodlivé myšlienky. Namiesto dúfania v to, že si ľudia zoberú letáky, som jednoducho vedel, že každý z nich si ho zoberie - a každý jeden si ho vzal. Niektorí sa dokonca vrátili, aby mi poďakovali. Uvedomil som si, že tento malý rozdiel v jedinej myšlienke - robiť to úprimne – mal obrovský vplyv.
Tiež som si neskôr uvedomil, že cítiť toto mocné pole je samozrejme dobré, ale keď sa božská bytosť rozhodne niečo urobiť, proste ide a urobí to do konca. Racionálne pochopenie Fa prekonáva obyčajné ľudské motivácie pre robenie vecí alebo vyhýbanie sa ich robeniu. Hoci božská bytosť nevyhľadáva zámerne ťažkosti, ak nastanú útrapy, ani v najmenšom neustúpi, má vôľu ako diamant a srdce oddané záchrane vnímajúcich bytostí.
Britskí praktizujúci odviedli dobrú prácu v mnohých veciach a boli otvorení veciam, ktorým sa nedarilo. Diskutovali o tom, čo sa nepodarilo a ako sa zlepšiť, bez toho aby tým poškodili spoluprácu a vzájomnú podporu. Nie všetko vytvorilo ideálny obraz, ale každý naozaj cítil zmysel spolupráce pre túto veľkú príležitosť záchrany vnímajúcich bytostí. Vytvárali mocné telo a ustanovili si mocnú cnosť. Majster mi dal možnosť byť súčasťou tejto úžasnej snahy.
Ďakujem, Majster,
Ďakujem vám, spolupraktizujúci Dafa.
