(Minghui.sk) Raz sa mi snívalo o pripútanosti k závisti prejavujúcej sa v mojej práci, na čo som sa náhle zobudil. Sadol som si a uvedomil si, že závisť vo mne sídli už dlhý čas. Viem, že ako kultivujúci sa tejto pripútanosti musím zbaviť a keď sa objavila v mojom sne vedel som, že som ju doteraz ešte neodstránil. Bol som so sebou nespokojný. Musím ju odstrániť, ale ako? Kde mám medzeru?
V práci som bol vždy ochotný niečomu sa priučiť. Viem, že učenie a osvojovanie si schopností je proces. V novej práci som rešpektoval kolegov, ktorí sú tam dlhšie a rozumel som, že prejavujú viac nadriadenosti. Avšak s postupom času som sa stal úspešnejším a vytvoril som si pocity hrdosti a dokonca arogancie. Pred inými som sa nevychvaľoval, ale vo vnútri som sa stále porovnával s ostatnými. Všímam si, že niektorí robia svoju prácu dobre a iní horšie. S každým zlepšením v práci rástla aj moja pýcha a arogancia. Začal som sa na iných dívať zhora a nepočúvať ich návrhy. Keď stretnem niekoho, kto je schopnejší ako ja, som skeptický a nemôžem to prijať. Uvedomil som si, že som extrémne závistlivý. Je ťažké si to priznať, ale je to tak a v minulosti som s odstraňovaním závisti mal vždy problémy. Necítim sa dobre, keď to vidím. Voči tejto pripútanosti pociťujem trpkosť.
Keď sa obzriem späť na svoje minulé zamestnania, uvedomujem si, že spočiatku som bol pokorný a až neskôr som začal pociťovať pýchu, aroganciu a závisť. V tomto začarovanom kruhu som sa pohyboval aj vo vzťahu k spolupraktizujúcim. Myslím si, že sa kultivujem už dlhý čas a že moje pochopenia musia byť lepšie než iných. Tým, čo hovorím a dokonca akým tónom hovorím, im chcem dať na vedomie, že som lepší ako oni. Niekedy, keď si všimnem zlepšenie správania u niekoho na základe osvietenia sa z Fa, prechovávam k tejto osobe negatívny postoj. To je presne prejavom závisti. Postupne sa tomu človeku začínam vyhýbať. Svoju kultivačnú úroveň nedokážem zvýšiť, avšak aj tak sa presviedčam, že sa kultivujem dobre. Tento jav je na povrchu pripútanosťou k závisti. Ak sa pozerám hlbšie, je prejavom „démonického zasahovania z vlastnej mysle“. Aj keď si uvedomujem závažnosť tejto pripútanosti, stále ju nemôžem opustiť. Som z toho veľmi znepokojený.
Po štúdiu Majstrovho článku „Dávajte pozor na vytváranie démonov vo vlastnej mysli“ som pochopil, že bohovia majú radi pokorné bytosti. Ježiš Kristus sa označoval za služobníka. Ctil Boha za všetkých okolností a s rešpektom nasledoval božie usporiadania. Pozrel som sa na nesprávny cyklus, do ktorého som sa dostal, nevediac, ako byť pokorným a používajúc zásady bežných ľudí ako štandard pre svoje zlepšenie, zatiaľ čo som si neuvedomoval, že „pridávam olej“ do ohňa závisti. Pozerať sa na ľudí cez prsty je nesprávnym začiatkom.
Skúmal som svoju mentalitu: keď som nič nevedel, predstieral som, že som láskavý a srdečný a bol som schopný pokorne znášať kritiku a na povrchu žiť podľa princípov Pravdivosti-Súcitu-Znášanlivosti. Keď sa prejavila moja pýcha a arogancia, súcit sa stal falošným. Moja reč nezodpovedala stavu môjho srdca. Mal som láskavé slová, ale zlobu v srdci. Keby to takto pokračovalo, vytvorila by sa závisť a súcit by zmizol. Bol by som plný pokrytectva a nedôslednosti. Nebol som ochotný zdieľať moje skutočné pochopenie Fa a to, čo som zdieľal s praktizujúcimi boli falošné skúsenosti. Keď bolo moje srdce plné závisti, nebolo tam vôbec miesto pre znášanlivosť. Postupne som sa oddeľoval od Pravdivosti-Súcitu-Znášanlivosti. Nebola to, krok za krokom, cesta k prechovávaniu démonického zasahovania vo mne? Keď som sa oddelil od povahy vesmíru, Pravdivosti-Súcitu-Znášanlivosti, môj život prestal byť plynulý a ťažkosti v kultivácii takisto vzrástli, pretože mi v tom čase už nepomohli žiadni bohovia. Bol som ovládaný karmou.
Ako sa mám z tohto kruhu vymaniť? Myslím, že by som si mal vždy udržiavať pokorné správanie. V „Ako poskytovať podporu“ [Čuan Falun (II)], Majster povedal: „...iba ak ste čestný, môžete robiť veci dobre.“
Po prvé, bytie skromným ma prenieslo do sféry božských bytostí, pretože bohovia preferujú pokorných ľudí. Osvietil som sa k tomu, že pokora je prejavom znášanlivosti. Či máš dobrý alebo zlý život, či máš vysoké alebo nízke postavenie v spoločnosti, či máš alebo nemáš schopnosti, pokora nás nikdy neodkloní od znášanlivosti. Po druhé, byť skromným nás udrží v dobrom stave mysle a ušetrí nás od súťaženia s inými. Majster povedal v Čuan Falun: „...keďže vzájomná neúcta a neodstránenie súťaživého zmýšľania môžu ľahko viesť k závisti.“ (Siedma lekcia, Závisť). Nepochádza pripútanosť k súťaživosti z pripútanosti k sláve, sebazáujmu a sentimentality? Či je to sláva, sebazáujem alebo dokonca sentimentalita, ak s ostatnými bojujeme, je to diabolské. Nie je to kultúrou diabolskej Strany - „bojovať s nebom aj zemou“, pričom na nič nedbajú a nerešpektujú bohov? Keď sme však schopní brať všetkých s rešpektom, bez pýchy a arogancie, naša dobrosrdečnosť prirodzene vystúpi. Ako praktizujúci, nie je spokojnosť so sebou niečo, čo nechceme? Keď praktizujúci dosiahne určitú úroveň kultivácie, musí rozšíriť svoju kapacitu, aby sa posunul ešte vyššie. Hneď ako si vyvinieme spokojnosť s naším stavom, náš xinxing začne stagnovať a naša kultivačná úroveň sa nepozdvihne, pretože v tom stave neuvidíme naše nedostatky. Ak si osvojíme pokorný, skromný postoj, budeme pristupovať k ľuďom so srdečnosťou a úprimnosťou, náš potenciál sa prirodzene zväčší.
Toto je iba moje súčasné pochopenie.
