(Minghui.org) Poznámka vydavateľov: Aby poskytol inštrukcie univerzite Fei Tian, napísal 5. júla Majster Li Hongzhi nasledujúci článok nazvaný „Čo je klasický čínsky tanec?“, ktorý tu publikujeme v úplnom znení.
Klasický čínsky tanec bol ustanovený na základni 5000-rokov starej, rozsiahlej čínskej kultúry a je jedným z odvetví umenia, ktoré používa telo ako umelecký vyjadrovací prostriedok.
I. Charakteristiky klasického čínskeho tanca
A. Pohyby klasického čínskeho tanca sú bohaté vo svojej schopnosti vyjadriť širokú paletu pocitov, či je to šťastie, žiaľ, radosť, hnev, zármutok, potešenie, city sprevádzajúce rozchod a opätovné stretnutie, šialenstvo, pobláznenie, chorobu, podnapitosť, vážnosť, nepoctivosť a vznešenosť, ako aj civilné, vojenské a ďalšie osobnosti a príbehy.
B. V klasickom čínskom tanci je to zmysel, čo uvádza telo do pohybu. Inými slovami, iba keď v tejto tanečnej forme vnútorné pocity vedú telo, dosiahne sa plné vyjadrenie.
C. Klasický čínsky tanec používa prirodzené schopnosti ľudského tela; nevyžaduje špecifický tréning jednotlivých svalových partií. To jest, sila svalov, získaná prirodzene pomocou chodenia, behania, skákania, chodenia po schodoch, bicyklovania atď., ako aj sila hornej časti tela prirodzene budovaná fyzickou prácou sa počas tréningu ďalej zosilňuje.
D. Tréning klasického čínskeho tanca má štyri zložky:
1. „Forma“ (tanečné kombinácie a základné cvičenia pri tyči)
2. „Výraz tela“ („shen yun“, technika na vyjadrenie špecifických vnútorných pocitov pomocou „formy“)
3. Tanečná technika (tréning náročných tanečných pohybov)
4. Technika skokov (najmä tréning rôznych druhov premetov a základných zručností)
E. Pri divadelnom tanci zahŕňa klasický čínsky tanec prvky tanečného herectva. Herectvo v tanci ma odlišnú formu od herectva vo filme, divadelnej hre, opere, tradičnom čínskom divadle alebo muzikáli v štýle Broadway. Herectvo v čínskom klasickom tanci zahŕňa koordináciu výrazu tváre s fyzickým pohybom, ktoré pri vzájomnom spojení majú za výsledok zosilnenú formu výrazu.
II. Pôvod a historické šírenie klasického čínskeho tanca
Pred niekoľko tisíc rokmi sa v Číne objavili bojové umenia (wushu). V tom čase pohyby, techniky a premety v bojových umeniach ovplyvnili mnoho druhov scénických umení. Pôvodné formy mnohých pohybov klasického čínskeho tanca boli veľmi podobné formám bojových umení; išlo len o to, že sa odlišne vykonávali a odlišné boli aj ich požiadavky. Neskôr, počas piatich tisícok rokov, keď sa ustanovovala čínska kultúra, sa klasický čínsky tanec neustále obohacoval, a toto prinieslo do klasického čínskeho tanca aspekt „výrazu tela“. Toto je aj zdrojom štýlu, ktorý prevzal čínsky klasický tanec počas toho, ako sa odovzdával. Spôsob, akým sa človek určitej etnickej skupiny pohybuje, obsahuje vlastné jedinečné vlastnosti tej skupiny, takže pohyby Číňanov majú prirodzene čínsky štýl. Avšak štúdium a prax ukázali, že špecifickým tréningom „výrazu tela“ a „formy“ môžu aj ľudia iných etník získať tento štýl.
Klasický čínsky tanec sa odovzdával rôznymi spôsobmi, pričom hlavnú úlohu predstavovali divadelné hry. Počas histórie, tance predvádzané v rozličných dynastiách na cisárskych dvoroch používali rôzne techniky a mali rôzne charakteristiky. Medzi ľuďmi sa tanec šíril hlavne napodobňovaním, pričom pouliční herci ho šírili hlavne skrz techniky bojových umení. Pred dynastiami Qin a Han (221 pr.n.l. – 220 n.l.) existovali zabávači, ktorí predvádzali zostavy bojových umení. Akrobati používali hlavne premety. Počas dynastií Tang a Song (618 n.l. – 1279 n.l.) väčšina tanečných a pouličných predstavení obsahovala prvotné formy a techniky klasického čínskeho tanca. Najmä premety používali prakticky všetci pouliční herci. Toto je jeden z ďalších príkladov, ako sa v čínskej kultúre všeobecne vzájomne ovplyvňovali techniky rôznych umeleckých foriem.
Koncept čínskych dynastií sa líši od konceptu starodávnych kráľovstiev iných ľudí. Keďže každá dynastia mala svojho vlastného cisára, vlastných ľudí a vlastnú kultúru, výmena dynastie znamenala prechod na odlišný súbor kultúrnych čŕt inej dynastie. Takto sa počas historického procesu ustanovovania civilizácie klasický čínsky tanec neustále obohacoval a neustále zdokonaľoval.
Dnešné vyučovacie metódy v starobylej Číne neexistovali. V divadle staršie generácie vyučovali učeníkov, a takto sa to odovzdávalo z generácie na generáciu. Už od mladého veku si študent ustanovil formálny vzťah učeníka a majstra, a takto sa stal profesionálom. V tanci na cisárskom dvore sa umenie odovzdávalo tak, že mladé ženy sa učili jedna od druhej; mnohé z umení pouličných účinkujúcich sa odovzdávali ako rodinné tradície; a bojové umenia sa odovzdávali od predkov alebo ich vyučovali majstri. Podobne, v budhistických a taoistických náboženských praktikách, učeník dostal od majstra učenia, keď prijal mníšske rúcho. Moderné, systematické vyučovacie metódy sú niečím, čo sa začalo v prvej polovici minulého storočia.
III. Rozdiely medzi klasickým čínskym tancom a novými, modernými bojovými umeniami
Odvtedy, čo sa začali objavovať kung-fu filmy a televízne programy, mnohí ľudia prikrášlili pohyby bojových umení a spravili z nich niečo atraktívne no nepraktické, čo sa dalo použiť v zápletkách filmov a televíznych scénach. Tieto pohyby v mnohom pripomínajú tanec, avšak sú v skutočnosti úplne odlišné od klasického čínskeho tanca. V podstate povedané:
A. V klasickom čínskom tanci je na prvom mieste vyjadrovacia schopnosť tela, pričom v bojových umeniach je na prvom mieste rýchlosť a výbušné vykonanie pohybu. Čím je bojové umenie rýchlejšie, tým lepšie dosiahne svoj cieľ.
B. Klasický čínsky tanec spája pohyby tela s vnútorným výrazom tela.
C. Klasický čínsky tanec je jazykom tela. Aby telo v maximálnom rozsahu stvárnilo postavu alebo príbeh, musí sa v maximálnom rozsahu rozšíriť a roztiahnuť. Preto sú dlhé nohy najzákladnejším kritériom pri výbere tanečných študentov. Použitie takéhoto rozťahovania v zápasoch bojového umenia by človeka spravilo zraniteľným.
D. Bojové umenia nedokážu vyjadriť príbehy, rozličné postavy, nálady a emócie tak ako klasický čínsky tanec.
E. Bojové umenia nemajú „výraz tela“, tak ako sa to vyžaduje v klasickom čínskom tanci.
IV. Vplyv klasického čínskeho tanca na iné tanečné formy a fyzické zručnosti
Vďaka takzvanej „Reforme a otváraniu sa” Číny (začínajúca koncom 70-tych rokov) sa techniky a premety klasického čínskeho tanca náhle objavili na svetovej scéne. Obzvlášť v medzinárodnej tanečnej komunite spôsobili jeho techniky a premety rozruch. Balet si potom osvojil niektoré techniky klasického čínskeho tanca a moderný balet prevzal techniky klasického čínskeho tanca v ešte väčšom rozsahu. Avšak oni nerozumejú požadovaným štandardom pre tieto techniky a použili ich veľmi neštandardným spôsobom. To, čo sa nazýva pouličný tanec, má ešte plytkejšie pochopenie požiadaviek a štandardov týchto techník, takže v dôsledku toho prevzal klasický čínsky tanec a pokrivil ho.
Klasický čínsky tanec mal aj obrovský vplyv na gymnastiku. Pred rokom 1970 tréning modernej gymnastiky, kladiny a bradiel zahŕňal iba jednoduché baletné pohyby a fyzický tréning. Potom čínske gymnastické tímy prevzali techniky a premety klasického čínskeho tanca a použili ich vo veľkom na gymnastických súťažiach. Len čo sa tieto techniky v sedemdesiatych rokoch objavili na medzinárodných súťažiach, svetoví gymnasti boli ohromení. Niektorí čínski súťažiaci dokázali vyhrať päť zlatých medailí vo viacboji naraz. Gymnasti vo svete sa potom začali učiť techniky a premety klasického čínskeho tanca, a gymnastické súťaže sa náhle dostali na vyššiu úroveň technických zručností.
V skutočnosti si mnoho rôznych tanečných foriem, fyzických umení a športov vo svete osvojilo techniky a premety klasického čínskeho tanca. Niektoré ich odkopírovali o niečo lepšie, pričom iné sú dosť nedokonalé, nepresné, neštandardné alebo dokonca nepekné, a toto pokrivilo nádhernú kultúru piatich tisícov rokov.
Toto sú základné veci, ktoré treba vedieť o klasickom čínskom tanci.
Li Hongzhi, 5. júla 2013
