(Minghui.org) Minulý rok mi náhle zomrel otec pre komplikácie po operácii. Moja rodina v Amerike ma spolu s manželkou zavolala na pohreb.
Všetci členovia mojej rodiny v Amerike sú oddaní kresťania. Po celé roky nás povzbudzovali a presviedčali, aby sme konvertovali. Moja mama dokonca do svojho závetu napísala, že jej posledným želaním je, aby sme sa stali kresťanmi. Mojich súrodencov, staršieho brata a mladšiu sestru, som nevidel už dlhší čas. Niekoľko rokov žili s našimi rodičmi.
Po našom príchode sme sa cítili trocha nesvoji. Smútočný obrad a pohreb bol cirkevný. Priatelia a známi z kostola prichádzali každý deň vzdať úctu. Moja mama bola v hlbokom zármutku, plakala a často si čítala otcov denník. Nemala chuť jesť ani energiu pripojiť sa k ostatným.
Moja žena a ja sme uvažovali, ako pri tejto príležitosti prebudiť vnímajúce bytosti a ako sa držať spravodlivých myšlienok a činov. Verili sme, že pokiaľ sa budeme tesne držať Majstra a Fa, príležitostí sa objavia.
Majster nás učil:
„Nemáte robiť žiadne kroky zamerané na náboženstvá, pretože my sa zameriavame len na to, čo je v mysliach ľudí. Ak sa človek chce kultivovať, potom mu povedzte o Dafa; ak chce počúvať fakty, potom mu ich vysvetlite a bude to v poriadku. Nie je nič zvláštne, čo by bolo treba spraviť, a nemusíte túto skupinu vyhľadávať. Počkajte, kým oni prídu ku vám.“ (Vyučovanie Fa na Fa konferencii v New Yorku 2007)
Pastor nám dal program smútočného obradu. Môj brat mal viesť pohreb, pastor mal dať kázeň pre priateľov, ktorí sa prišli zúčastniť poslednej rozlúčky. Pre mňa, ako druhého syna, nebolo naplánované, aby som prehovoril.
Spomenul som si na otcov život. Prešiel cez množstvo ťažkostí, okúsil veľa silnej propagandy a opakovane bol prenasledovaný. Na jeho tele i duši to zanechalo mnoho jaziev.
V staršom veku emigroval do USA, aby unikol zo svojho rodiska, ktoré mu spôsobilo tak veľa fyzickej a mentálnej bolesti. Bol som odhodlaný utešiť otcovu dušu a zároveň informovať a prebudiť ľudí vo svete.
Keďže som nebol nablízku, keď môj otec ochorel a zomrel, navrhol som, že prednesiem rozlúčku. Nikto nenamietal.
Niektorí z mojich príbuzných nechceli, aby som predniesol smútočnú reč. Vraveli, že kresťanská rozlúčka so zosnulým má byť veselá a jeho život má byť oslavovaný, keďže je požehnaný a ide do neba. Nikto by nemal smútiť.
Ukázal som svoju smútočnú reč mame a moje slová ňou hlboko pohli. Súhlasila, že by som ich mal predniesť.
Obradu sa zúčastnili stovky ľudí. Mnohí boli kresťania a priatelia môjho otca prišli tiež, takže kostol bol plný.
Začal som slovami: „Odchádzaš na nádherné miesto, kde nebude žiadna „kampaň proti pravičiarom“, ktorá ťa ponižuje a prenasleduje. Nebudú tam žiadne ďalšie domové razie ani strašné mítingy, ktoré ťa osočujú, kritizujú, alebo urážajú. Nebudú tam žiadne ďalšie tábory nútenej práce, ani žiadne obavy, či tvoje deti nebudú vylúčené zo školy a ani obavy o ich budúcnosť. Nikto sa ti nebude vyhýbať...“
Bolo vidieť, že všetci v kostole boli pohnutí. Celý čas bolo počuť vzlykanie. Vedeli sme, že všetkým prítomným bolo teraz jasné, čo je Čínska komunistická strana zač a čo musel môj otec znášať celý svoj život.
U mojej sestry a jej manžela sme zostali vyše mesiaca. Moja manželka nakupovala, varila a upratovala pre celú rodinu. Môj brat sa dal pokrstiť, ale moja mama nás už nenútila, aby sme to tiež spravili. Potichu nás sledovala a pozorne počúvala.
Niekto nám vyčítal, že sa zapletáme do politiky, na čo som povedal: „Čínska komunistická strana zneužila politiku, aby sa dostala k moci a potláčala občanov. Keď sa ostatní pokúšajú využívať svoje práva, vyčítajú im, že sa „zapletajú do politiky“. Ako praktizujúci, my sa nestaráme o moc a politické záležitosti, sme len proti prenasledovaniu.“
„Viera je základom ľudskej duše. Ak by kresťania opäť prechádzali stovkami rokov teroru a prenasledovania, čo by ste robili? Praktizujúci Falun Gongu v Číne čelia bezprecedentnému teroru a brutalite. Mnoho praktizujúcich stratilo svoje životy, režim im odoberá orgány kvôli zisku, no my pevne a isto pokračujeme po svojej ceste.“ Mama začala plakať, keď to počula.
Mamu sme vzali naspäť do Číny, aby zmenila prostredie a aby sa jej uľavilo od smútku. Chcela ísť do miestnej kresťanskej komunity a navštíviť etnické menšiny, aby im dala Biblie a my sme súhlasili.
Hneď ako sme prišli domov, našli sme blízky kostol a predstavili tam moju mamu. Naše slová a skutky prebudili jej vedomú stranu. Začala uvažovať: Čo je Dafa? Prečo sú praktizujúci Dafa takí tolerantní, veľkodušní, pokojní a ohľaduplní?
Jedného dňa sa mama zrazu spýtala mojej manželky: „Ukázala by si mi vaše Dafa knihy, DVD a ostatné materiály?“ Jej hlas bol pokojný a istý. Vedeli sme, že to bolo povzbudenie od Majstra. Boli sme pohnutí súcitným Majstrom.
Moja mama sa odvtedy dala na cestu praktizujúcej Dafa. S vážnosťou číta učenia Dafa, pozerá Fa prednášky a cvičenia. Jej zdravie sa zlepšilo a pokoj a vyrovnanosť nahradili jej zármutok a žiaľ. 88-ročná, predtým oddaná kresťanka, sa stala pevnou praktizujúcou Dafa!
Po návrate do Ameriky sa spojila s miestnou skupinou. Zúčastnila sa dvoch Fa konferencií a videla Majstra! Pridala sa tiež k skupinovým cvičeniam, sprievodom a protestom a má energiu a ducha mladej osoby!
Ďakujeme za Majstrovu zachraňujúcu milosť! Za jeho súcitnú spásu!
