(Minghui.org) Spozoroval som niekoľko bežných problémov medzi praktizujúcimi a rád by som tu na ne poukázal.
Prvý problém: čelenie kritike, buď ohľadom kultivácie alebo bežných vecí. Zvykneme sa jej vyhnúť tak, že rýchle zmeníme tému. Ešte horšie býva, že keď nás niekto kritizuje, ihneď obrátime kritiku späť na osobu, ktorá nám na niečo poukazuje. Na povrchu to vyzerá ako útek, no v skutočnosti to naznačuje, že sa z toho snažíme dostať s určitým stupňom prešibanosti. Majster povedal:
„Už som vám minule hovoril, aký je nedobrý človek: je to niekto, kto je prešibaný.“ (Vyučovanie Fa na Fa konferencii v New Yorku 2010)
Ja som to tiež tak robil. Počas štúdia Fa, keď som čítal časti, ktoré poukazovali na moje nedostatky, chcel som čítať rýchlejšie, aby som tým odsekom rýchle prešiel. Keď čítam o veciach, ktoré nás Majster žiada, aby sme robili, no považujem ich za ťažko dosiahnuteľné, často v sebe prechovávam negatívne zmýšľanie. Napríklad, Majster povedal:
„Často som hovoril toto: Ak to úprimne robíš kvôli druhému človeku a nie je tam nič egoistického na tvojej strane, tvoje slová dokážu pohnúť druhého k slzám. Vyskúšaj to!“ (Vyučovanie Fa na Medzinárodnom dni Falun Dafa)
Keď som to čítal, dokonca som mal takúto myšlienku: „To je pre mňa nemožné!“ Zdieľal som o tom s iným praktizujúcim, ktorý mi vážne povedal: „Keď študujeme Fa, musíme čo najlepšie snažiť zmeniť naše názory a to môže výrazne prospieť našej kultivácii.“ Dotklo sa ma to. Keď som znova študoval túto časť, vyslal som silné spravodlivé myšlienky z hĺbky svojho srdca: „Majster, môžem to dosiahnuť!“
Druhý problém: často rozprávame o „sebe“, no takmer nikdy nehľadíme dovnútra. Niekedy, dokonca aj keď to robíme, pozeráme sa len povrchne a zdráhame sa vykopať korene.
Tretí problém: praktizujúci sa zvyknú dostať do konfliktu, keď debatujú o nejakej záležitosti. Každá strana trvá na tom, že jej riešenie je najlepšie, a niekedy sa ich tváre zapália od hnevu. Nedokážu sa dohodnúť. Osobne si myslím, že nezáleží na tom, aké dobré je niekoho riešenie, nekonečné zdôrazňovanie je nesprávne. Ak sa aj pri najsprávnejšej veci zájde do extrému, nakoniec sa stane nesprávnou.
Nemali by sme sa hádať. Namiesto toho by sme sa mali navzájom povzbudzovať a pomáhať si. Iba týmto spôsobom bude konečné riešenie fungovať a bude najlepšie.
Ďalší problém: pripútanosť k qingu.
Mnohí starší praktizujúci sú pripútaní k svojim vnukom. Pri návšteve mojich rodičov mojej mame vždy hovorím o jej pripútanosti k vnučke. Keďže môj brat a jeho manželka pracujú celý deň, moja mama sa doma stará o vnučku. Nie je na tom nič zlé, no moja mama je ku svojej vnučke natoľko pripútaná, že dokonca aj keď môj brat alebo jeho manželka prídu večer domov, nemôže sa ubrániť tomu, aby išla do ich izby a hrala sa so svojou vnučkou.
Keď sa moja mama rozpráva s druhými, zvyčajne rozpráva o svojej vnučke. Upozornil som ju, že je to medzera, ktorú zlo môže zneužiť a po čase to môže viesť k poľaveniu v kultivácii. No zdá sa, že moja mama nechce prijať moje upozornenie a trvá na tom, že túto pripútanosť nemá. Nevzdám sa a vždy keď ju navštívim, budem jej to pripomínať.
Niektorí praktizujúci sú pripútaní k svojim deťom. Dokonca ospravedlňujú svoje správanie: starám sa o ne, aby boli usilovní v kultivácii. Áno, je správne podporovať ich v kultivácii, no ich prehnaná rodičovská starostlivosť sa stala pripútanosťou. S toľkou pozornosťou zameranou na deti sa nemôžu zamerať na svoju vlastnú kultiváciu a kvôli tejto pripútanosti nemôžu dosiahnuť pokoj. Mnoho krát sa cítia nevyrovnane, pretože ich láska nebola opätovaná. No nikdy nepremýšľajú: „Čo je skutočnou príčinou tejto nerovnováhy?“
Tento článok som nenapísal, aby som niekoho obviňoval, ale aby poslúžil ako pripomienka. Buďme všetci spoločne usilovní!
