Pani z Liaoning žaluje bývalého čínskeho vodcu za 13 rokov väznenia

(Minghui.org) „13 rokov som bola nespravodlivo väznená za svoju vieru. Trinásť rokov nie je krátky čas – na začiatku väznenia som mala 29 rokov a teraz som sivovlasá žena v strednom veku. Moja dcéra, ktorá mala vtedy tri roky, strávila 13 rokov zo svojho 16 ročného života bez svojej matky.“

„Stratila som väčšinu svojej rodiny – jeden rodič zomrel v roku 2008 a druhý v roku 2011. Môj manžel sa so mnou rozviedol a znova sa oženil. Stratila som tiež svoj byt a prácu. Moja dcéra je všetko, čo mi ostalo.“

Pani Fu Yan má oči plné sĺz pri spomienke na to, ako sa cítila, keď získala slobodu po viac ako desiatich rokoch väzenia.

Pani Fu sa narodila v meste Dashiqiao v provincii Liaoning v roku 1972. Falun Gong začala praktizovať v roku 1998, potom čo videla, ako sa jej matka zázračne vyliečila praktizovaním Falun Gongu.

Keď Jiang Zemin, vtedajší vodca Čínskej komunistickej strany, spustil prenasledovanie tejto duchovnej praxe, miestne úrady sa zamerali na pani Fu, čo viedlo k jej zatknutiu v auguste 2001 a nakoniec k 13 rokom väzenia.

„Falun Gong som začala praktizovať v decembri 1998. Prenasledovanie sa začalo o menej ako rok neskôr. Neuvedomila som si, aký je Falun Gong v skutočnosti hlboký, lenže počas 13 rokoch vo väzení som pochopila, aký je komunistický režim skazený a stala som sa čoraz viac presvedčenejšou, že Falun Dafa je dobrý.“

Pani Fu podala žalobu na Jiang Zemina v júni 2015. V žalobe sa uvádza, že je zodpovedný za začatie prenasledovania a za všetko čo si musela ona a jej rodina vytrpieť.“

Zatknutie v auguste 2001 v Pekingu

V auguste 2011 sme s mojím manželom boli v Pekingu, aby sme rozbehli naše podnikanie. Policajti z policajnej stanice Gangdu z nášho mesta spolu s policajtmi z Ministerstva štátnej bezpečnosti ma 21. augusta zastavili na ulici.

Viac ako 10 policajtov ma zbilo za bieleho dňa. Potom mi zaviazali oči a vzali ma do záchytného centra v Pekingu. Znova ma zmlátilo osem policajtov a dali mi injekciu s neznámou látkou.

V záchytnom centre mi dvaja policajti držali ruky a ďalší ma schmatol za vlasy, kým ma odfotili. Potom mi policajt dal na hlavu čiernu tašku a udrel ma tak silno, až sa mi ústa naplnili krvou. Za každú noc mi tam účtovali 250 yuanov – bolo to tam omnoho drahšie ako v hoteli.

Nasledujúci deň ma vzali späť do Dashiqiao. Policajti ma chceli prinútiť k spolupráci, a tak zatkli moju matku Tong Shuping, ktorá bola tiež praktizujúca a môjho nepraktizujúceho manžela Zhang Chonghua. Boli väznení niekoľko mesiacov v záchytnom centre Dashiqiao. Moja trojročná dcéra musela ostať u mojej svokry, keďže jej oboch rodičov uväznili.

Moje sestry Fu Ying a Fu Qiang boli v tej dobe tiež ilegálne zadržané za praktizovanie Falun Gongu. Pre môjho otca to bola nočná mora.

Násilné kŕmenie v tábore nútených prác Masanjia

Keď web stránka Minghui publikovala v októbri 2001 správy o smrti praktizujúcej Li Yanhua, obvinili ma, že som poskytla podrobnosti o jej smrti. Na základe tohto obvinenia ma poslali do nechvalne známeho tábora nútených prác Masanjia.

Image
Ilustrácia mučenia: Násilné kŕmenie

Na protest k ilegálnemu zadržiavaniu v tábore nútených prác som začala držať hladovku. Dva týždne ma každý deň násilne kŕmili a liali do mňa tekutiny cez hadičky. Zúčastňovalo sa toho viac ako desať ľudí. Držali ma dole, vložili mi hrubú hadicu cez ústa dole hrdlom a kŕmili ma jedlom a vodou.

Bolo to extrémne bolestivé a hadica bola vždy pokrytá krvou, keď ju zo mňa vytiahli. Pracovný tábor mi za to dokonca zaúčtoval 700 yuanov, čo sa podľa nich nazývalo „lekárske ošetrenie“.

Cez deň som v tábore musela vykonávať ťažkú prácu. V noci mi nedovolili spať a nútili ma pozerať propagačné videá, ktoré očierňovali Falun Gong.

V jednu noc v marci 2002 prišiel vedúci oddelenia Qiu. Zapol televízor a zmenil kanál na program s rozhovorom. Týkal sa smrti pani Li Yanhua. Prekvapilo ma, že som v záberoch uvidela svoju fotku, pretože nikdy so mnou neurobili rozhovor. Potom som si uvedomila čo sa stalo – použili niekoľko snímok zo záberov bezpečnostnej kamery v pracovnom tábore. Celý rozhovor bol sfalšovaný.

Ilegálne odsúdená

V auguste 2002 ma presunuli naspäť do záchytného centra Dashiqiao. 17. februára 2003 ma odsúdili na osem rokov väzenia za poskytnutie faktov ohľadom smrti pani Li Yanhua. Na súde neboli žiadne dôkazy ani svedectvo o tom, či s týmto prípadom mám vôbec niečo dočinenia. Bola som úplne na dne.

21. marca som dostala infarkt a bola som vo vážnom stave. Vzali ma do hlavnej nemocnice v Dashiqiao, z ktorej som o šesť dní neskôr utiekla.

Znova zatknutá a poslaná do väzenia

Po úteku som dočasne ostala v dome praktizujúceho v meste Anshan. Lenže 24. mája 2003 ma znova zatkli spolu s desiatimi miestnymi praktizujúcimi. Prítomní policajti boli z policajnej stanice Jianyi policajného oddelenia mesta Dashiqiao a z oddelenia domácej bezpečnosti mesta Anshan. 

Počas zatknutia ma dvaja policajti zbili a nohami mi dupali po hlave. Moje celé telo bolo pokryté ranami a pomliaždeninami. V tú noc ma vzali späť do záchytného centra Dashiqiao.

Moje ruky mi spútali tak silno, že som v nich stratila cit na takmer jeden rok. Dodnes nemôžem napnúť prstenník na pravej ruke.

Keď som protestovala proti týraniu a začala som držať hladovku, mužskí spoluväzni ma držali pri zemi a násilne ma kŕmili. Lekár mi do nosa vložil hadicu a otáčal ju oboma smermi, čo mi spôsobovalo neznesiteľnú bolesť.

Nasledujúci deň ma štyria ľudia sprevádzali do ženskej väznice Liaoning v Shenyang. V tej dobe vypukol vírus SARS, takže mi dali injekciu na zníženie horúčky predtým, ako sme tam dorazili.

Po príchode mi urobili kompletnú fyzickú prehliadku. Dvaja mužskí väzni ma držali, zatiaľ čo mi lekár prehliadal moje intímne miesta. Výsledky testov zmenili tak, aby ma mohli prijať do väzenia.

Nútené kŕmenie v ženskej väznici Liaoning

Väzenie neprijímalo nové väzenkyne kvôli strachu z vírusu SARS. No ja som bola jediná výnimka, ktorú odsúhlasil Politický a právny výbor Liaoning.

Uväznili ma do malej cely a sledovali ma štyri tímy a štyri spoluväzenkyne. Jedna z nich ma zbila.

Pokračovala som v držaní hladovky a zažila som najneľudskejšiu metódu násilného kŕmenia.

Vzali ma do izby s mnohými posteľami. Moje ruky a nohy mi pripútali k štyrom rohom postele na celé dva týždne, ktoré som tam bola a hadicu na násilné kŕmenie mi nikdy nedali preč. Kŕmili ma kukuričnou zmesou každých pár hodín.

Boli tam tiež iní praktizujúci, ktorí držali hladovku dlhšie ako tri mesiace a boli vychudnutí na kosť. Pochybovala som, že sa niekedy vôbec zotavia, potom čo sú pripútaní k posteli v tejto pozícii tak dlho.

Image
Znázornenie mučenia: Násilné kŕmenie

4. augusta 2003 predĺžili môj rozsudok na 13 rokov a 6 mesiacov. Po takmer dvoch rokoch, ktoré som už strávila v záchytnom centre a v tábore nútených prác, som čelila ďalším 11 rokom väzenia.

Tvrdá práca bez oddychu

Vo väzení ma nútili vykonávať ťažkú prácu každý deň od 10 do 20 hodín. Nútili ma vstávať medzi štvrtou a piatou ráno. Niekedy mi dovolili na chvíľu si oddýchnuť, no na ďalší deň som sa musela hneď vrátiť naspäť do práce.

Keď nás s ostatnými praktizujúcimi koncom roka 2003 premiestnili  do nového zariadenia, pracovali sme 20 hodín denne 40 dní za sebou. Toaletu nám dovolili použiť trikrát za deň. 

V rokoch 2004 a 2005 sme pracovali každý deň bez jediného dňa voľna. Po 15 až 16 hodinách v dielni sme si museli niekedy brať prácu do ciel. Táto situácia sa zmenila až v roku 2009, kedy nám občas v nedeľu dali voľno. Keď ma prepustili v novembri 2014, pracovali sme 12 hodín denne a mali sme voľné len nedele.

Úbohé životné a pracovné podmienky

Pracovali sme dlhé hodiny so slabou stravou. Od roku 2004 do roku 2006 sme mávali ryžu trikrát do týždňa a zvyšok jedla sa skladal z bochníkov zložených zo šupiek a otrúb. Takto to bývalo po celý rok.

Sprchovali sme sa so studenou vodou dokonca aj v zime, keď teplota klesla pod nulu. Pred rokom 2008 sme v dielni na pitie nemali žiadnu teplú vodu. Šesť väzenkýň zdieľalo jednu termosku teplej vody na deň.

Kým ma prepustili v roku 2014, štyri spoluväzenkyne zdieľali jednu fľašu teplej vody v jednej cele a viac ako desať ľudí zdieľalo jednu fľašu v dielni. Ohrievač vody bol často krát pokazený, kvôli čomu sme niekedy teplú vodu nemali vôbec.

Toalety boli často upchaté a trvalo to veľmi dlho, kým ich opravili. Raz ich bolo pokazených sedem zo šestnástich a 150 väzenkýň sa muselo na jednom poschodí podeliť o deväť záchodov. Toalety boli zamknuté do určitej hodiny ráno a všetci boli nútení čakať v rade, aby použili toalety, ktoré fungovali.

Kriminálne spoluväzenkyne, ktoré mali na starosti dielne, bili a slovne napádali tých, ktorí pracovali pomaly. Často brávali ľudí do kancelárie a dávali im šoky elektrickými obuškami. Všetci sme počuli krik. Fyzické a slovné týranie poľavilo po roku 2008, lenže aj tak naďalej pokračovalo.

Za množstvo vykonanej práce nám neposkytli ani základné potreby. Naši príbuzní nám nosili štetce na lepidlo alebo pracovné rukavice.

Po viac ako desať rokov vo väzení mi dávali sedem yuanov na mesiac. Museli sme si platiť za toaletný papier, ktorý stál tri a pol yuana. V niektorých mesiacoch som nedostala ani tých sedem yuanov.

Odmietnutie vykonávania tvrdej práce a uväznenie na samotke

Koncom roka 2009 som odmietla pracovať, takže ma dozorkyne dali na dva mesiace na samotku. Vyzliekli ma donaha, prehľadali, a nedali mi žiadne oblečenie na zimu. Bolo tak chladno, že som nemohla ani zaspať – chodila som hore dole, aby som sa zahriala.

Cela mala len dva metre štvorcové s dvoma dverami. Cez dvere prenikal ľadový vzduch. Okrem tenkého oblečenia som v cele mala len toaletný papier. Naplnila som si ním nohavice, aby som udržala teplo a prilepila som ho lepkavým kukuričným chlebom. V rohu cely som si urobila „jaskyňu“ a schúlila som sa do nej počas chladných zimných nocí.

Na jedlo som dostávala každý deň zakaždým kúsok kukuričného chleba, na raňajky s nakladanou zeleninou a k ďalším dvom jedlám s vývarom. Pila som vodu z vodovodu a zakázali mi čistiť si zuby.   

O dva mesiace neskôr ma zo samotky premiestnili do špeciálneho oddelenia, ktoré bolo zriadené pre „transformáciu“ praktizujúcich Falun Gongu. Bola som tam viac ako jeden rok. V decembri 2010 ma znova dali na samotku a v marci 2011 ma poslali späť do špeciálneho oddelenia na štyri mesiace.

Počas týchto viac ako desiatich rokov v ženskom väzení Liaoning mi často nedovolili prijať návštevy. Najdlhšie to bol rok a pol. Moja sestra Fu Ying bola zadržiavaná v rovnakom väzení deväť rokov, no nikdy sme sa nevideli.

Pozadie žaloby

V roku 1999 Jiang Zemin ako vodca ČKS spustil násilné prenasledovanie Falun Gongu, ktoré presadil aj navzdory ostatným členom stáleho výboru politbyra.

Za posledných 16 rokov prenasledovanie viedlo k smrti mnohých praktizujúcich Falun Gongu. Mnohí boli mučení za svoju vieru a dokonca zabití kvôli svojim orgánom. Jiang Zemin je priamo zodpovedný za začiatok a pokračovanie brutálneho prenasledovania.

10. júna 1999 založila Čínska komunistická strana pod jeho osobným vedením ilegálny bezpečnostný úrad, „Úrad 610“. Organizácia prekračuje právomoci policajného a súdneho systému pri uskutočňovaní Jiangového príkazu o Falun Gongu: „Zničte ich povesť, zruinujte ich finančne a odstráňte ich fyzicky.“

Čínsky zákon teraz dovoľuje občanom stať sa žalobcami pri kriminálnych prípadoch a mnohí praktizujúci uplatňujú toto právo podávaním žalôb na bývalého diktátora.