(Minghui.org) Keď som raz kráčala po ulici, niekoľkí policajti ma začali sledovať a kričať na mňa. Pokojne som kráčala ďalej, až kým ku mne neprišli a nezastavili ma. Obkľúčilo ma viac ako desať policajtov a vzali ma na policajnú stanicu.
V januári 2018 som šla do jednej hraničnej oblasti Číny rozprávať ľuďom o Falun Dafa. Čínska komunistická strana (ČKS) zakázala a ohovárala túto prax od roku 1999, čím o nej mnohým ľuďom vytvorila zlý dojem.
Keď sa rozchýrilo, že bola zatknutá praktizujúca Falun Dafa, bežní policajti aj ozbrojení policajti (ktorí sú zodpovední za stráženie hraníc) sa prihrnuli do vestibulu. Niektorí ma natáčali a kládli mi otázky. Všetci sa zdali akosi nervózni.
Pokojne som im povedala: „Nechcem odpovedať na vaše otázky. Ak by som odpovedala, bol by to ilegálny výsluch a to nie je niečo, čo by ste chceli mať na svojom zázname. Je to dobré, že ste ma sem 'pozvali'. Ak budete milí k praktizujúcim Falun Dafa, je šanca, že vás nebesia odmenia.“
„Ešte niečo. Dokonca napriek tomu, že Jiang Zemin (bývalý vodca ČKS) vydal rozkazy na prenasledovanie Falun Dafa, Falun Dafa sa praktizuje vo viac ako sto krajinách. Mnohí ľudia mimo Číny zažalovali Jianga. Len v samotnej Číne viac ako 200 000 praktizujúcich použilo svoje vlastné mená a identifikačné údaje, keď naňho podali žalobu. Takže vám radím, aby ste nenasledovali jeho príkazy na prenasledovanie praktizujúcich.“
„Pokiaľ ide o záznamy, ak si len vypočujete, čo vám chcem povedať alebo to budete zdieľať so svojimi známymi, je to v poriadku. Lenže ak to použijete na hlásenie pre vašich nadriadených, keď jedného dňa bude Falun Dafa prinavrátené dobré meno, poslúži to ako dôkaz, že ste prenasledovali Falun Dafa.“
„Nevolajte na hlavnú stanicu,“ povedal jeden policajt svojim podriadeným.
Väčšina z nich odišla, no niektorí ostali so mnou vo vestibule, aby na mňa dozreli. Rozprávali sa so mnou jeden po druhom.
Keď sa jeden z nich chcel pozrieť do mojej tašky, pevne som mu povedala: „Nedovolila som ti to. Ak ju prehľadáš, porušíš zákon.“
„Dokonca aj keď to urobím v tvojej prítomnosti?“
„Ak ti na to nedám oprávnenie a prehľadáš ju predo mnou, je to krádež. Ak ju prehľadáš za mojím chrbtom, je to odcudzenie.“
„Potom sa do nej nemôžeme pozrieť. Prečo nás len nenecháš pozrieť sa?“
„Ak vás to nechám urobiť, pomohla by som vám urobiť niečo zlé a to by vám ublížilo.“
„Tetuška, musíš mať okolo 80 rokov, no vieš tak mnoho vecí a si taká ostrá. Ty sa veru môžeš dožiť niekoľko sto rokov!“
„Praktizujem Falun Dafa,“ odpovedala som. „Všetko som dostala z Dafa. Všetci by ste si mali vyhľadať knihu Dafa a prečítať si ju. Ak si knihu nezoženiete, úprimne si hovorte 'Falun Dafa je dobrý. Pravdivosť – Súcit – Znášanlivosť sú dobré.' A vystúpením z ČKS pretrhnite svoje spojenie s tou organizáciou. Potom budete mať tiež jasnejšiu myseľ. No dôležitejšie je, že budete v bezpečí, keď sa strana zrúti.“
„Tetuška, prosím, rozprávajte tichšie. Ostatní ľudia tu pracujú.“
„Rozprávam nahlas, pretože chcem, aby ma počuli. Vidím na vašej stanici mnohých dobrých ľudí, takže im musím umožniť, aby počuli pravdu.“
Keď som požiadala o vodu, priniesli mi ju a povedali mi: „Prosím, napi sa!“ Niekto priniesol hárok papiera a pero a požiadal ma, aby som naň napísala svoje meno.
„Najprv musíte napísať 'ilegálny výsluch' a 'ľudia majú právo slobodne si zvoliť svoju vieru a prenasledovanie ľudí pre ich vieru je zločin'.“
Keď nenapísali to, čo som im hovorila, povedala som im: „Nestrácajte svoj čas. Nepodpíšem to. Som tu len preto, aby som vám povedala pravdu. Som tu dve hodiny. Musím už ísť domov.“
Jeden policajt mi ponúkol, že ma odvezie v policajnom aute.
„Pýtam sa, prečo by si to robil. Ak je to pre moju bezpečnosť, potom je to v poriadku. Ak ma však chceš vystrašiť, potom si privoláš odplatu.“ Rozhodol sa, že namiesto neho ma odvezie niekto iný.
„Isteže, sľubujem ti, že mu na ceste poviem viac faktov o Dafa, aby sa prebudil k pravde.“
„Prosím, už sa nevráť do tejto oblasti,“ povedal.
„Nie, to ti nemôžem sľúbiť. Sú tu ľudia, ktorým chcem vysvetliť fakty o Falun Dafa. Úprimne si želám, aby ste tu všetci mali dobrú budúcnosť.“
Policajt ma nechal odísť. Nikto za mnou nešiel.
Keď som bola vo vestibule policajnej stanice, vždy tam bolo nablízku zopár ľudí, okrem dvoch chvíľ, keď tam bol iba jeden človek. V priebehu pár sekúnd som sa každého opýtala, ku ktorej komunistickej organizácii patrí a navrhla som mu, aby z nej vystúpil. Všetci povedali, že vystupujú.
