(Minghui.org) 27. apríla 2018 bol na najväčšom festivale dokumentárnych filmov v Severnej Amerike „25th Hot Docs Festival“ premietaný film List z tábora Masanjia o tábore nútených prác v Číne. Film si vyslúžil veľa pozitívnych reakcií od obecenstva.
Festival sa konal v období od 26. apríla do 6. mája. Porota spomedzi vyše 3 000 prihlásených vybrala 246 dokumentárnych filmov. List z tábora Masanjia bol premietaný 27. a 29. apríla ako aj 4. mája.
List, ktorý precestoval oceán
List začína slovami:
„Pane, ak ste si náhodou kúpili tento produkt, pekne vás prosím, aby ste tento list preposlali Medzinárodnej organizácii pre ľudské práva. Tisíce ľudí, ktoré sú tu prenasledované vládou čínskej komunistickej strany vám budú vďačné a budú si vás navždy pamätať.“
Tento list sa objavil, keď obyvateľka Oregonu Julie Keith otvorila halloweensku hračku, ktorú kúpila v októbri 2012. Potom čo to zverejnila na sociálnych médiách, sa tomu začali venovať miestne noviny, CNN, New York Times a ďalšie spravodajské média. Vyšetrovanie zahájil aj policajný orgán pre imigráciu a colné záležitosti Spojených štátov, ktorý spadá pod oddelenie domácej bezpečnosti.
Autorom listu bol Sun Yi, praktizujúci Falun Gongu, ktorý bol zadržiavaný v 8. skupine 2. divízie tábora nútených prác Masanjia. Okrem znášania tvrdého a dlhodobého mučenia bol prinútený pracovať ako otrok zhruba 20 hodín denne. Počas vyrábania halloweenskych hračiek, riskujúc svoj život, umiestnil vyše 20 takýchto listov dovnútra tovaru vyrábaného väzňami. Hračky boli dovezené do Spojených štátov a jednu z nich si kúpila Keith.
Leon Lee, filmový režisér a producent, ktorý v minulosti získal prestížnu cenu Peabody Award, dokázal nájsť pána Suna a spýtať sa ho na jeho skúsenosť z pracovného tábora. Po dopočutí sa, že pán Sun je inžinier a že bol zavretý v tábore nútených prác pre svoju vieru vo Falun Gong, sa pán Lee rozhodol vytvoriť dokumentárny film na túto tému.
Zábery boli tajne natočené v Číne, kde sa pánovi Sunovi podarilo zmapovať svoj život pod prísnym dohľadom polície. Navštívil tiež ľudí, ktorí boli zadržiavaní v tábore nútených prác Masanjia pred ním. Na základe informácií a kresieb poskytnutých pánom Sunom obsahuje film aj animácie, ktoré zobrazujú brutálne zaobchádzanie, akým si pán Sun prešiel v pracovnom tábore.
Dielo tela a duše
„Sun nie je profesionálny filmár. Ostatní tvoria filmy pomocou techník, zatiaľ čo Sun to spravil svojím srdcom a dušou,“ vysvetlil Lee. On a jeho tím nedostali od pána Suna iba zdrojové materiály a informácie, ale dostalo sa im aj neustáleho povzbudzovania a motivovania. „Občas sme mali pochybnosti a nevedeli sme, čo spraviť ďalej. Sun bol vždy optimistický a hovoril nám, že to bude v poriadku. Potom zvyčajne prišiel s nápadom a pustil sa do práce. Sme mu zaviazaní za jeho odvahu, vytrvalosť a optimizmus.“
Na zobrazenie mučenia, ktoré pán Sun znášal v pracovnom tábore, bolo vynaložené veľké množstvo úsilia. „Vložili sme nejaké animácie, ktoré znázorňujú metódy mučenia. Všetky vzory a náčrty pochádzali od Suna. Videli sme, že jeho myseľ je pokojná, pretože nechcel ukazovať hrozivé obrázky. Namiesto toho sa len snažil ukázať, čo sa stalo. My sme potom z jeho náčrtov spravili animácie, aby to bolo realistickejšie a živšie.“
Pán Sun tiež zaznamenal rozhovory s ľuďmi, ktorí boli zapojení do prenasledovania. „Hoci pretrpel ohromné veci, dokázal tieto zážitky opisovať pokojne a bez hnevu. Vďaka pokoju, ktorý z neho vyžaroval, sme mohli pocítiť jeho znášanlivosť,“ dodal Lee. Povedal, že pán Sun odpustil tým, ktorí s ním zle zaobchádzali a mučili ho. Týchto ľudí to dojalo a dvaja z nich prehovorili vo filme.
„Sun má jemnú povahu, ktorá je podporovaná veľmi silnou duchovnou vierou,“ povedal Lee. „Myslím si, že tieto dve veci sú spojené. Ako sám vysvetlil vo filme, pre svoju vieru je ochotný obetovať veľa. Povedal to a aj to dokázal.“
Pán Sun bol opäť zatknutý počas nakrúcania filmu v Číne. Podarilo sa mu utiecť do Indonézie, kde sa stretol s pánom Lee a pani Keith. Hoci bol veľmi chudobný, kúpil kvetinu pani Keith, keďže si uvedomoval, že precestovala veľkú vzdialenosť, aby sa s ním stretla.
Sila súcitu
Najväčší festival dokumentárnych filmov v Severnej Amerike the Hot Docs Festival bol založený v roku 1993 a každý rok priláka vyše 200 000 divákov a kritikov.
Shane Smith, riaditeľ programu festivalu, bol filmom dojatý. Povedal, že List z tábora Masanjia naozaj ukázal silu súcitu.
Mariam Zaidi, ktorá sa starala o program festivalu, povedala, že pozerala film od začiatku do konca úplne pohltená. Šokovalo ju, keď videla, čo sa deje väzňom svedomia v Číne.
Reakcie publika
Mnohí členovia publika povedali, že boli filmom dojatí a nielen preto, čo si vytrpel pán Sun pre svoju vieru, ale tiež kvôli jeho odvahe nafilmovať to a ukázať to verejnosti. Povedali, že pokoj, ktorý z neho vyžaruje, a jeho schopnosť odpustiť, nimi skutočne pohli. Mnohí vyjadrili svoju nádej, že pán Sun a ďalší budú v bezpečí a že útlak v Číne sa čoskoro skončí.
Des Maynard, stavebný podnikateľ, sa vyjadril k dôležitosti filmu. „Malo by si to pozrieť viac ľudí. Očakávam aj väčšie pokrytie v médiách,“ poznamenal. Povedal, že obchodoval s Čínou, ale nebol si vedomý toho, aké vážne problémy tam sú. Zistil, že skutočná situácia je oveľa horšia než si myslel. „Rozmýšľam o tom, čo môžeme spraviť, aby sme pomohli,“ povedal. „Falun Gong prináša zdravie a pokoj. Prenasledovanie je úplne zlé.“
Filmárka Erin Kökdil videla úvod k filmu a následne si pozrela film. „Z úvodu som mala pocit, že film bude mať šťastný koniec, teda, že Sun sa pripojí ku svojej rodine. Komunistická strana však zjavne všetko zmenila,“ povedala.
Brian, výskumník so zameraním na rakovinu z Toronta, povedal, že film mu ponúkol nový pohľad na Čínu. „Mám pocit, že naše porozumenie Číny sú ako dojmy slepca, ktorý ohmatáva slona – je ťažké vidieť celý obraz.“ Povedal, že tento dokumentárny film nemá páru a že je veľmi silný. Zaujalo ho, že list mal taký veľký dopad a ako katalyzátor pomohol zrušiť systém pracovných táborov v Číne.
Jeho priateľka Ha-Doan, manažérka, čítala o tomto liste nájdenom v halloweenskej ozdobe pred niekoľkými rokmi. Vďaka filmu videla, aké mučenie znášal pán Sun v tábore nútených prác Masanjia a predsa si dokázal udržať pozitívny postoj.
Povedala, že slová v liste sa jej dotkli. „[Pán Sun] je čestný a milý a zdá sa, že neprechováva žiadne negatívne myšlienky.“
