(Minghui.org) Mala som šťastie, že som začala praktizovať Falun Dafa v máji 1999. V roku 2014 som prišla z Číny do Spojených štátov a v roku 2016 som si otvorila obchod s oblečením vo Flushingu, New York. Pri kontakte so zákazníkmi a pri svojom vlastnom kultivačnom prostredí doma som si všimla, že keď ide o naplnenie našich rodinných povinností alebo bytie s nepraktizujúcimi, niektorí praktizujúci si myslia, že je to strata času a ovplyvní to ich robenie troch vecí. Majú tendenciu preskočiť isté zodpovednosti, aby si zachovali svoj „usilovný“ stav. Lenže v skutočnosti tento extrémny spôsob zaobchádzania s vecami môže veľmi pravdepodobne spôsobiť, že ľudia si o nás vyvinú nepochopenia. V ich očiach nemáme žiaden „zdravý rozum“ pretože praktizujeme Falun Gong.
Rada by som zdieľala dva príklady, jeden o iných praktizujúcich a druhý o sebe. Nemienim tým ukazovať prstom na druhých, no dúfam, že môžem využiť túto príležitosť, aby som pripomenula spolupraktizujúcim dôležitosť nezachádzania do extrémov. Bez ohľadu na to, čo robíme alebo kde sa nachádzame, vždy musíme v prvom rade brať ohľad na druhých a byť skutočne dobrým človekom.
Nahnevaní zákazníci v mojom obchode
Môj obchod s oblečením nie je veľký, no stal sa veľmi dobrou platformou na objasňovanie pravdy o Dafa mojim zákazníkom.
Prostredníctvom rozhovorov so svojimi zákazníkmi som zistila, že mnoho ich nepochopení o Dafa pochádzalo z ich zlých dojmov z praktizujúcich, ktorí zachádzali do extrémov.
V jeden deň som sa rozprávala so zákazníčkou a spomenula som prax Falun Dafa. Ihneď sa nahnevala a zastavila ma. Opýtala som sa jej prečo a začala sa mi sťažovať na praktizujúcich, ktorým prenajímala svoj dom, no nikdy ho neupratali. Povedala, že len chodili von rozdávať letáky alebo študovali knihy Dafa. Tiež jej boli nesympatickí kvôli tomu, že prijímali dávky sociálneho zabezpečenia a nehľadali si aktívne prácu, pričom boli stále dosť mladí a fyzicky schopní. Povedala, že ich už viac nemohla vystáť a vyhodila ich.
Povedala som jej, že naše rozdávanie letákov je úplne dobrovoľné a že niektorí praktizujúci sa v istých ohľadoch môžu činiť slabo, no nemali by sme za to viniť Falun Dafa. Uviedla som príklad, že dobrý učiteľ nemusí mať až takých dobrých študentov. Povedala som jej viac o praktizovaní Falun Dafa a ako sa snažíme nasledovať jeho princípy v našich každodenných životoch.
Zdalo sa, že to pochopila a začala sa usmievať.
Tiež som jej povedala, že som bola v Číne väznená sedem rokov za to, že som sa odmietla vzdať sa Falun Gongu. Môj príbeh ju dojal a pred svojím odchodom súhlasila s vystúpením z komunistickej strany.
O niekoľko dní neskôr priviedla do môjho obchodu svojho manžela a požiadala ma, aby som mu zopakovala to, čo som jej v ten deň povedala.
Odvtedy často prichádzala do môjho obchodu a ukazovala mi papierové lotosové kvety alebo letáky, ktoré jej dali druhí praktizujúci.
Ďalšia zákazníčka, ktorá často navštevovala môj obchod, bola vysokoškolská profesorka. V jeden deň vstúpila a začala ma chváliť za môj dobrý vkus v oblečení, moju osobnosť a môj prístup k obchodovaniu. Prijala som to ako príležitosť, aby som sa s ňou začala rozprávať o Falun Dafa.
Okamžite sa znepokojila: „Si praktizujúca Falun Dafa, však? Ak ešte raz spomenieš Falun Dafa, ihneď odídem.“
Opýtala som sa jej prečo a povedala mi: „Nahnevám sa vždy, keď počujem o Falun Dafa. Raz ma celú cestu do supermarketu nasledoval jeden človek, ktorý naliehal, aby som vystúpila z Čínskej komunistickej strany (ČKS). Skutočne mi to vadilo. Bolo to smiešne.“
Keď som jej vysvetlila, prečo je dôležité vystúpiť z ČKS, zdalo sa, že to pochopila. Sťažovala sa, že praktizujúci Falun Dafa, ktorý ju nasledoval až po supermarket, jej vôbec nepovedal, prečo by mala vystúpiť. Poukázala som na to, že zatiaľ čo sa my praktizujúci môžeme vždy správať lepšie, možno tomu, čo ju nasledoval, nedala šancu, aby jej to vysvetlil. Usmiala sa a povedala, že je to tak.
Existuje mnoho ďalších príkladov praktizujúcich, ktorí zachádzali do extrémov vo svojej kultivácii a odháňali ľudí preč. Niektorí praktizujúci sa stali veľmi chladnými a držali si odstup od svojich príbuzných potom, čo začali praktizovať. Ja som takmer zabránila svojej neveste, aby ma navštívila v USA. Našťastie prišla a vytvorila si veľmi pozitívny postoj k Dafa.
Moja nevesta
Minulý rok mi môj najstarší syn povedal, že moja nevesta čaká druhé dieťa. Plánovala pricestovať s mojím vnukom do Spojených štátov a priviesť dieťa na svet tu v New Yorku.
Ihneď ako som to počula, pocítila som nevysvetliteľný tlak – prebudilo sa moje sebectvo. Bála som sa, že mi narušia moje stabilné kultivačné prostredie a vážne ovplyvnia moje robenie troch vecí, takže som chcela nájsť výhovorku, aby ma moja nevesta nemohla navštíviť.
Prednedávnom som čítala, že deti narodené v Spojených štátoch už nezískajú automaticky americké občianstvo. (Neskôr som sa však dozvedela, že táto „novinka“ nie je pravda). Rýchle som tento článok poslala svojmu synovi. Keď mi môj syn neodpovedal, overila som i u neho, či dostal môj email a opýtala som sa ho na jeho plány. Povedal mi, že nechce nevyhnutne americké občianstvo pre ich dieťa.
Potom mi prezradil skutočnú príčinu, prečo chcel, aby jeho manželka prišla do Ameriky: Bola by to pre ňu príležitosť, aby sa dozvedela viac o Dafa a dúfal, že by tiež začala praktizovať. Povedal, že má neutrálny postoj k Dafa. Lenže keďže on nie je vo svojej kultivácii natoľko usilovný, aby ju dokázal ovplyvniť, bola by to pre ňu dobrá príležitosť, aby pri mne ostala po nejaký čas.
Keď som to počula, nemala som už žiadnu príčinu, aby som ju a môjho vnuka zastavila v ich príchode. Nechala som veci prebiehať prirodzene.
S dvoma ľuďmi v mojom živote sa moja pracovná záťaž zvýšila. Cítila som, že to má tiež dopad na moju kultiváciu. Neskôr som si uvedomila, že to bola dobrá vec, pretože mi to poskytovalo mnoho príležitostí, aby som sa zbavila svojich pripútaností.
Ešte viac potešujúce však bolo, že moja nevesta a vnuk začali praktizovať Dafa za menej ako šesť mesiacov po ich príchode. Ak by som jej zabránila prísť do Spojených štátov, skutočne by som jej znemožnila vstúpiť do praxe.
Prihodilo sa niekoľko neočakávaných vecí, ktoré zmenili jej názor a vyvolali jej obdiv k Dafa.
Napríklad, deň po jej príchode som jej dala knihu Deväť komentárov ku komunistickej strane. Ešte predtým, než ju stihla dočítať, začala rozprávať o tom, aká je ČKS zlá.
Keď som raz v jeden deň šla objasňovať pravdu k budove OSN, vzala som so sebou aj nevestu a vnuka. Niekoľko čínskych turistov mi začalo nadávať, keď som sa im snažila prihovoriť. Nazvali ma zradkyňou a povedali mi ďalšie nepríjemné veci.
Môj vnuk podal leták jednému dieťaťu, ktoré ho s radosťou prijalo. Jeho rodičia mu ho vytrhli, hodili ho na zem a nahnevane chlapca varovali: „Nepribližuj sa k deťom Falun Dafa!“
Môj malý vnuk bol vystrašený a ohromený. „Je to v poriadku, ak nechcú letáčik,“ jemne som mu povedala. „Zdvihni ho. Môžeš ho dať niekomu inému, kto ho bude chcieť.“
Moja nevesta videla celý incident a videla, ako turisti nadávajú na druhých praktizujúcich. Praktizujúci neboli nahnevaní a stále boli v dobrom duchu. Mala slzy v očiach, keď mi vravela, ako ju dojalo ich vznešené správanie. Keď sme prišli domov, požiadala ma, aby som jej dala knihu Čuan Falun.
Tiež bola zvedavá na Shen Yun. Štátne média v Číne hlásili, že nikto si to predstavenie nejde pozrieť a že ľuďom musia platiť, aby naň šli. Keď si ho však šla pozrieť, videla, že je úplne vypredané a že publikum tvoria hlavne západniari. Nádherné kostýmy a úžasné pozadia ju zanechali v úžase.
Potom vedela, že všetko, čo počula v Číne, boli klebety a lži.
Krátko po narodení jej dieťaťa si šla pozrieť Shen Yun po druhýkrát. Tiež ma poprosila, aby som ju naučila päť cvičení. Veľmi rýchle sa zotavila z pôrodu.
„Skutočne nedokážem zniesť, že od teba odídem,“ povedala mi v jeden deň. „Si ku mne taká dobrá, v niektorých ohľadoch omnoho lepšia ako moja vlastná matka. Nie som citlivá a niekedy mám zlú náladu, no nikdy si sa na mňa nenahnevala, dokonca aj keď sme mali konflikty. Žiadna svokra v okruhu mojich známych by sa nedokázala činiť lepšie.“
„Nie som dostatočne dobrá a stále som ďaleko od požiadaviek Dafa,“ povedala som jej. „No dúfam, že sa budem činiť čoraz lepšie.“
Krátko po tomto rozhovore sa vrátila do Číny. Po návrate domov začala svojej rodine a priateľom hovoriť o Dafa. Mnohí z nich sa dokonca rozhodli, že si skúsia prečítať knihy Dafa a niektorí ma požiadali, aby som im poslala nejaké knihy. Môjho syna, ktorý predtým v kultivácii nebol veľmi usilovný, jeho manželka ovplyvnila, aby sa stal usilovnejším.
Bola som skutočne rada, že moje sebecké pripútanosti nezabránili v tom, aby sa to všetko prihodilo.
