(Minghui.org) Falun Dafa som začala praktizovať v roku 1996, keď som mala 58 rokov. Usilovne som robila tri veci a v kultivácii sa mi darilo. Dosiahla som značný pokrok, hoci nie bez veľkých výziev.
Krv na posteľnej bielizni
V jedno ráno v lete 2017 som na posteľnej bielizni objavila krv. Krv sa objavovala aj nasledujúce dni a každým dňom mi ubúdalo síl.
Čoskoro som začala vyzerať bledo a mala som ťažkosti pri chôdzi. Moja dcéra si to všimla a poznamenala: „Mami, prečo strácaš váhu? Poďme do nemocnice.“ Odpovedala som jej: “Neboj sa, o pár dní budem v poriadku.“ Neuspokojilo ju to a naliehala na mňa, aby sme šli do nemocnice, no ostala som pevná vo svojom rozhodnutí.
Sny s vodou
V tú noc som mala sen, kvôli ktorému som sa potom skutočne pozerala dovnútra. Kráčala som popri malom potoku, keď som tam pred sebou uvidela na skale sedieť jedného muža. Keď som sa k nemu priblížila, všimla som si, že vyzerá nepríjemne.
Keď som sa pokúsila okolo neho prejsť, vyrútil sa na mňa a pokúsil sa ma zhodiť do vody. Pokúsil sa o to trikrát, no neuspel.
Odrazu som sa prebudila a vedela som, že tento sen bol náznak od Majstra, no nedokázala som prísť na to, čo to znamenalo.
Návšteva nemocnice
Krv sa naďalej objavovala každý deň a na krátky čas som začala strácať vedomie. Keď ku mne prišlo pár praktizujúcich, aby so mnou vysielali spravodlivé myšlienky, niekoľkokrát som odpadla. Moje deti ma videli, ako som stratila vedomie. Nedbali na môj vzdor a vzali ma do nemocnice.
Hneď ako sme tam prišli, vyhlásila som: „Nepatrím sem. Prosím, vezmite ma domov.“ Potom som znova odpadla. Keď som sa prebudila, počula som lekára, ako mojim deťom hovorí: „Vaša matka má rakovinu v pokročilom štádiu. Je mi to ľúto, no nedá sa pre ňu už nič urobiť.“
Moje deti chceli tiež počuť aj druhý názor a vzali ma do provinčnej nemocnice. Lekár tam povedal to isté: „Jej rakovina sa už rozšírila do celého tela a jej nádor je bolestivý. Nemôžeme pre ňu nič urobiť. Prosím, vezmite ju domov a pripravte sa na to najhoršie.“
Viera v Dafa
Všetci v mojej dedine vedeli, že praktizujem Dafa. Robila som si obavy, že ak zomriem na rakovinu, niektorí ľudia môžu mať zlý dojem z Dafa.
Situácia sa vymkla spod mojej kontroly. Nemala som žiadnu inú možnosť, len opustiť svoje obavy či žijem alebo zomriem a úplne veriť v Majstra.
Majster povedal:
„Ale tak či tak, Majster ich neuznáva. A ani vy by ste ich nemali uznať. Robte veci dobre otvoreným a dôstojným spôsobom, zrušte ich, a posilnite o niečo svoje spravodlivé myšlienky. „Ja som učeník Li Hongzhi-ho, nechcem iné usporiadania a ani ich neuznávam“ – potom sa to neodvážia robiť.” (“Vyučovanie Fa počas Lampiónového festivalu na Fa konferencii v Západnom USA 2003”)
Pomyslela som si: „Praktizovala som Dafa po dlhé roky. Moje telo bolo úplne premenené vysokoenergetickou látkou a moja úroveň už prešla za tri ríše. Akoby som mohla mať rakovinu? To všetko je ilúzia. Musím odmietnuť všetky usporiadania starých síl.“
Zaplavená vodou
Raz, keď som sa pokúšala vysielať spravodlivé myšlienky, som stratila vedomie a snívalo sa mi, že stojím na moste nad zaplavenou riekou. Nad vodou ostali len zábradlia.
Pokúsila som sa prejsť cez most, no hladina vody sa náhle zdvihla a zábradlie sa ponorilo.
Z ničoho nič sa odrazu predo mnou objavilo lano. Chytila som sa ho a dúfala som, že sa s ním dostanem na druhú stranu. Lenže namiesto toho som skončila tak, že som na ňom ostala visieť uprostred rieky.
Držala som sa ho z posledných síl, keď som sa pozrela nadol a uvidela som niekoľkých praktizujúcich, ako pre mňa vysielajú spravodlivé myšlienky.
Zakričala som: „Majster, prosím, pomôžte mi.“ Odrazu ma nejaká sila potlačila cez rieku a bezpečne som pristála na druhom brehu.
Moje symptómy sa o pár dní zlepšili, lenže potom sa zas zhoršili. Krvácanie sa zvýšilo a stratila som ešte viac váhy. Často som odpadávala a sotva som dokázala prehovoriť.
V takomto stave som nedokázala študovať Fa, takže som namiesto toho počúvala nahrávky Majstrových prednášok Fa. Počúvala som ich neustále a odmietala som usporiadania starých síl.
Neustále som sa pozerala dovnútra a snažila som sa nájsť svoje medzery. Čo to len mohlo byť, na čom som tak lipla?
V jedno popoludnie som sa dostala do zmeneného stavu a mala som víziu, že som stála v jazere s krásnou modrou vodou. Nadchýnala som sa nad krásou tejto nebeskej scény, keď voda začala odrazu stúpať. Čoskoro mi už siahala až po hrudník. Keď voda naďalej stúpala nad moju bradu, cítila som, že sa utopím, takže som zakričala: „Majster, prosím, zachráňte ma.“ Scéna odrazu zmizla a upadla som do hlbokého spánku.
Keď som sa prebudila, moja dcéra sa ma opýtala, či som v poriadku, na čo som jej odpovedala, že áno. Vo svojom srdci som vedela, že Majster ma znova zachránil. Uvažovala som, prečo v mojich snoch bola vždy voda. Pozerala som sa dovnútra a hlboko som o tom premýšľala.
Majster povedal:
„Je to preto, že ľudské bytosti majú city. Žijú práve pre tieto city. Náklonnosť medzi členmi rodiny, láska medzi mužom a ženou, láska k rodičom, pocity, priateľstvo, robenie vecí kvôli priateľstvu – nech idete kamkoľvek, nemôžete sa vymaniť z citov. Či osoba niečo robí rada alebo nie, je šťastná alebo nešťastná, miluje alebo nenávidí niečo – všetko v celej ľudskej spoločnosti pochádza z týchto citov. Ak city nie sú opustené, nebudete schopní praktizovať kultiváciu.“ (Štvrtá lekcia, Čuan Falun)
Pri týchto Majstrových slovách som si uvedomila, že moje symptómy sa museli týkať citov k mojím deťom.
Ponorená v emócii
V jeden deň som narazila na svoju dcéru, keď bola na ceste do môjho domu a plakala. Chcela mi povedať, že jej syn s manželkou s ňou zle zaobchádzali.
To ma skutočne vyviedlo z miery: „Čože? Nikto nemôže tyranizovať moju dcéru!“ Povedala som jej, že musí ísť so mnou porozprávať sa s nimi. Povedala mi: „Prosím, nechaj to tak. Ak ostanem u teba pár dní, prejde to.“ Odmietla som ju počúvať a musela ísť so mnou.
Keď sme prišli do jej domu, šla som za vnukom a jeho manželkou: „Vy dvaja ste ju tyranizovali a zranili ste jej city. To ma skutočne nahnevalo!“ Napriek tomu, že tam bolo mnoho pozorovateľov, nadávala som im ďalšie tri hodiny, kým som nakoniec prestala. Keď som sa na to spätne pozrela, videla som, že moje správanie bolo strašné. Kde bol môj súcit? Kde bola moja znášanlivosť?
Mala som symptómy nevyliečiteľnej rakoviny a až vtedy som si odrazu uvedomila, že môj celý vzťah s mojimi deťmi bol hnaný mojou pripútanosťou k emóciám. Odrazu som pochopila, prečo sa mi vždy snívalo s vodou: Topila som sa vo svojich vlastných citoch.
Keď som si uvedomila, aká som k tomu bola pripútaná, padla som na kolená pred Majstrov obraz. Rozhodla som sa odstrániť svoju pripútanosť k sentimentalite, ako aj k svojej mentalite predvádzania sa.
Rebrík do neba
Hneď ako som identifikovala svoje pripútanosti a zaviazala som sa odstrániť ich, krvácanie sa zastavilo a dokázala som znova jesť. O tri dni neskôr som jazdila na svojej trojkolke po dedine a rozprávala som sa so známymi.
Keď moji susedia videli, že nielenže som nažive, ale tiež ešte aj jazdím na svojej trojkolke, všetci nad tým žasli.
Jeden zarazený muž povedal: „Myslel som si, že si zomrela. Lenže si tu a jazdíš si ako zvyčajne.“ Iný povedal: „Si stále nažive? Lekár predsa povedal, že to neprežiješ. To je neuveriteľné!“ Pani z vedľajších dverí povedala: „Praktizuje Falun Dafa. Preto sa zotavila. Falun Dafa je skutočne úžasný.“
Majster ma požehnal novým životom vďaka tomu, že som zistila, že moje správanie bolo hnané emóciami a že som sa zaviazala zlepšiť sa a zbaviť sa svojich pripútaností. Ilúzia choroby zmizla. Moja váha sa vrátila do normálu a moja pleť nadobudla ružovkastý odtieň.
Odvtedy som plná energie. Môžem rozdávať letáky a robiť to, čo by učeníčka Dafa mala robiť.
Budem robiť všetko, čo môžem, aby som pomohla ľuďom dozvedieť sa pravdu a aby som sa držala štandardov učeníčky Dafa.
