(Minghui.org) Dobrý deň Majster, dobrý deň praktizujúci.
V roku 2017 bol môj syn zatknutý za praktizovanie Falun Dafa a v roku 2019 bol prepustený. Počas tohto roka a deviatich mesiacov naši miestni praktizujúci vrátane mňa spolupracovali ako jedno telo a spoločne sa zlepšovali v snahe zachrániť ho. Využili sme túto príležitosť, aby sme zachránili aj vnímajúce bytosti, ktoré boli do prípadu zapojené.
Mám 73 rokov a Falun Dafa som začala praktizovať v roku 1996. Počas viac ako dvoch desaťročí som zažila mnoho ťažkostí a neustálych trápení. Bez Majstrovej ochrany a posilnenia z Dafa by bolo ťažké si i len predstaviť, že by som sa cez tie dve desiatky rokov dostala.
Celá naša rodina praktizuje Falun Dafa. Odkedy Čínska komunistická strana začala Falun Dafa prenasledovať, celá rodina sme sa stali ich terčom. Moji rodičia umreli potom, čo boli nespočetne mnohokrát obťažovaní a museli vydržať bezmedzné zastrašovanie. Ja som bola nelegálne vyhodená z práce a dvakrát vzatá do pracovného tábora. Môjho manžela roky sledovali a na 7 mesiacov bol uväznený. Môjho syna odsúdili na 11 rokov za to, že hovoril s ľuďmi o Falun Dafa. Moja nevesta bola prinútená rozviesť sa so svojím manželom. Počas posledných 20 rokov bola naša rodina rozbitá kvôli ČKS. No aj keď bola situácia nesmierne ťažká, nikdy som sa nevzdala svojej viery.
Uniknutie katastrofe
Môj syn prežil 9 rokov väzenia. Keď sa v roku 2012 vrátil domov, trpel mnohými fyzickými zraneniami. Predtým, ako sa naše životy mohli vrátiť do normálu, dopadli na našu sužovanú rodinu dve veľké nešťastia.
Môj manžel trpel kvôli prenasledovaniu obrovským stresom a v roku 2017 náhle zomrel potom, čo bol päť rokov paralyzovaný. Zatiaľ čo my sme prežívali hlboký smútok, vlámali sa k nám domov siedmi policajti. Dvaja z nich odviedli bez vysvetlenia môjho syna. Bolo to len 5 dní po manželovej smrti. Moja myseľ bola prázdna, srdce mi búšilo a triasli sa mi ruky. Potom mi prišlo na um: „Si učeníčka Dafa. Nemôžeš ostať ležať. Musíš vstať!“
Tí piati policajti, čo u nás zostali, vošli do izby môjho syna. Bez premýšľania som šla za nimi. Spýtala som sa ich: „Čo to robíte? Prečo ste zatkli môjho syna? A prečo mi neukážete zatykač?“
Jeden z nich odpovedal: „Zatkli sme vášho syna, pretože napísal list vodcovi centrálnych úradov.“
Spýtala som sa: „Je písanie listov ilegálne?“ Ihneď som im začala objasňovať pravdu o prenasledovaní Falun Dafa. Policajti nám neprevrátili dom hore nohami, no skonfiškovali počítač a notebook. Neukázali pritom žiaden zatykač a nespravili zoznam skonfiškovaných vecí, tak ako to ukladá zákon.
Neskôr som šla rýchlo na bicykli do krajského mesta. Miestni praktizujúci na mňa čakali. Keď som im vysvetlila situáciu, šli sme na policajné oddelenie žiadať, aby prepustili môjho syna. No dozorcovia nás nevpustili dnu.
Nemala som inú možnosť, takže som šla domov k vedúcemu Divízie domácej bezpečnosti, no nikto nám neotvoril. O 22. hodine sme odišli.
O piatej nasledujúceho rána som šla k nemu domov znova. Otvoril dvere a vpustil ma dnu. Objasňovala som mu pravdu o Falun Dafa asi hodinu. Zdôraznila som krásu Falun Dafa a to, že jeho praktizovanie je občianskym právom. Tiež som mu objasnila súčasnú situáciu.
Povedala som mu, že sa veľmi zmenil a že mnohí praktizujúci majú z neho dobrý dojem a tiež, že by sa nemal zapojiť do zatknutia môjho syna. Odpovedal: „Ak tvojho syna nezatknem, nebudem môcť zostať na tejto pozícii.“
Povedala som: „Prenasledovanie Falun Dafa je politickým hnutím. Skôr či neskôr sa skončí. Čo budete robiť potom? Chcete mať budúcnosť alebo túto pozíciu?“
„Chcem mať budúcnosť!“ povedal jednoducho. „Urobím, čo bude v mojich silách.“ Keď som odchádzala, ponúkol mi, že ma niekto zavezie domov.
Potom som o tom zdieľala s niekoľkými koordinátormi. Boli radi, keď sa o tomto vývoji dozvedeli. Potom sme zdieľali o tom, ako zachrániť môjho syna. Zhodli sme sa, že snahy o jeho záchranu sú aj procesom záchrany ľudí, ktorí sú do prípadu zapojení. Chceli sme túto zlú vec zmeniť na dobrú vec. Založili sme malý záchranný tím a rozhodli sme sa nepublikovať v danej fáze meno vedúceho prípadu.
Ponaučenia a chyby
Keď som odišla od praktizujúcich, šla som do okresného zadržiavacieho centra. Zistila som, že prokuratúra potvrdila zatknutie môjho syna. Ľudia zo zadržiavacieho centra mi povedali: „Toto je veľmi veľký prípad. Je v ňom zapojená aj vláda provincie. Nie je tu priestor na zjednávanie. Váš syn bude odsúdený na veľa rokov.“
O niekoľko dní som sa dozvedela, že nielenže môj syn dostane trest veľa rokov, no aj majetok našej rodiny bude skonfiškovaný. Jeden zo zamestnancov polície nám povedal, že policajti so špecializáciou na internet dostali príkaz prísť zozbierať dôkazy.
Od praktizujúcich prichádzali rôzne druhy názorov. Mnohí verili, že vedúci oddelenia domácej bezpečnosti na nás hral divadlo. Vraveli, že by jeho činy mali byť zverejnené a ak sa to nespraví načas, podmieni to ďalšie jeho činy a umožní mu to pokračovať v zločinoch. Väčšina praktizujúcich súhlasila, že by sme mali proti nemu spísať žalobu, a ak uspeje, môj syn bude prepustený.
V tej dobe bolo na Minghui množstvo článkov ohľadne podávania žalôb. Niektorí praktizujúci používali metódu zverejnenia účasti policajtov v prenasledovaní, aby im to umožnilo dozvedieť sa o Falun Dafa a zabránilo im to ďalej prenasledovať praktizujúcich. Avšak pri čítaní týchto článkov som nevenovala pozornosť stavu mysle praktizujúcich, ktorý mali v procese tvorby žalôb. Nepremýšľala som o tom s vážnosťou, ani som to nepomeriavala pomocou Fa. Rýchlo som napísala list sťažnosti a doručila som ho na okresnú prokuratúru.
Vedúci úseku prokuratúry ma prijal a prečítal si list sťažnosti. Povedal: „Ak je to pravda, musíme to vyšetriť. Počkajme než sa prípad skončí.“ Keď som videla, že je to možné, vyhľadala som zástupcu riaditeľa prokuratúry, ktorý to mal na starosti. Vysvetlila som mu fakty o Falun Dafa. Hneď ako som spomenula podanie žaloby, začal sa mi vyhýbať.
Po neúspešných pokusoch navštíviť ho som išla znova za šéfom sekcie. Jeho postoj sa tiež zmenil. Bola som nahnevaná a povedala som: „Ak prípad neprijmete, zažalujem aj vás.“ Veľmi sa nahneval a povedal: „Urob si čo chceš! Nezaujíma ma to.“
Vedúci Oddelenia domácej bezpečnosti sa dozvedel, že som ho zažalovala. Raz ma stretol a rozkričal sa na mňa: „Ty si ma zažalovala, len tak ďalej! Teraz sme nepriatelia. Už sa nie je o čom rozprávať.“
Odvtedy som nemala dovolené vstúpiť na policajné oddelenie či prokuratúru. Vytvorilo to prekážky v objasňovaní pravdy.
Pozerala som sa dovnútra a našla som mnohé pripútanosti, vrátane sebeckosti. Môj sebecký motív bol ukrytý vo vnútri: „Dostať môjho syna na slobodu žalovaním iných.“ Toto nezodpovedá štandardom praktizujúcich. V skutočnosti bolo toto myslenie naivné a hlúpe. Moja súťaživosť zmiešaná s pomstychtivosťou zatlačila ľudí na opačnú stranu. Taktiež som objavila svoju netrpezlivosť a pripútanosť k dosiahnutiu výsledku, po ktorom som túžila. Vyvinula som si nenávisť, keď som videla, že iní sa správajú zle. Kde bol môj súcit praktizujúcej?
Články na Minghui však opakovane zdôrazňovali, že obvinenia musia byť vznesené s čistou mysľou a súcitom. Iba potom môžu dosiahnuť dobrý účinok. No súcit nie je niečo, čo sa dá ľahko dosiahnuť. Je prejavom kultivačného stavu človeka.
Po tomto som zdieľala svoje pochopenia s praktizujúcimi a niektorí z nich so mnou súhlasili.
Bolo tam aj ďalšie ponaučenie. Keď som prvý raz šla na prokuratúru, stretla som zástupcu riaditeľa Zhanga. Povedala som mu o Falun Dafa a on to akceptoval. Požiadala som o pomoc s odovzdaním materiálov o Falun Dafa riaditeľovi prokuratúry. Rád mi v tom pomohol. Vždy keď som tam išla, pozdravil ma a pomohol mi doručiť materiály Falun Dafa.
Neskôr sa však so mnou odmietol ďalej rozprávať. Bolo to potom, čo doručil jeden z materiálov. Pôvodný navrhovaný názov článku znel: „Interpretácia Najvyššieho súdu a Najvyššej prokuratúry nie je zákon.“ Ale my sme to zmenili na: „Vykonávanie interpretácie Najvyššieho súdu a Najvyššej prokuratúry je ilegálne.“
Uvedomila som si, že slová, ktoré praktizujúci Dafa použijú sú zásadné a priamo ovplyvnia výsledok záchrany vnímajúcich bytostí. Musia byť brané vážne a starostlivo ich treba zvažovať. Interpretácie Najvyššieho súdu a prokuratúry sú ich bibliou. Môžu premýšľať o tom, že to nie sú zákony, no nevedia prijať, že je to niečo ilegálne. My sme vlastne povedali, že sú zločincami. Musíme im dať čas, aby zmenili svoje myslenie.
Záchrana ľudí naším srdcom
Tieto lekcie mi umožnili pochopiť, že proces záchrany môjho syna nie je len procesom záchrany vnímajúcich bytostí, no aj odstraňovaním pripútaností a zlepšovanie kultivačných úrovní. Pri záchrane bytostí je potrebné mať čisté srdce a kultivovať trpezlivosť a toleranciu.
Veľký dojem na mňa spravil spôsob, akým pracovala jedna spolupraktizujúca. Poznala prokurátora a chcela mu povedať o Falun Dafa. Avšak on jej nedvíhal telefón a ignoroval jej správy. Praktizujúca uvažovala, že to s ním už vzdá. No ďalšia myšlienka jej hovorila, že ho jednoducho musí zachrániť. Jeho ignorancia naznačovala, ako veľmi je nakazený lžami ČKS o Falun Dafa. Ak mu nepomôže pochopiť pravdu, bude zničený spolu s ČKS. Takže mu táto praktizujúca napísala s čistým srdcom dlhý list.
V liste hovorila o tom, ako pekne sa správala ku svojim svokrovcom zoči-voči nespravodlivosti. Tolerovala veci, ktoré by iní vôbec nemohli zniesť. Jej svokor ju bezdôvodne preklínal, no ona stále odpovedala s úsmevom a nevracala mu to.
Jej manžel zomrel pri autonehode keď mala cez 30 rokov. Svokrovci verili, že sa znova vydá a odíde z domu. Bez ohľadu na to, ako dobre sa správala, svokrovci ju podozrievali, že im vezme peniaze.
Napríklad: Spolu s manželom si dávnejšie postavili dom vo svojom rodnom meste. Neskôr sa ale presťahovali do okresného mesta a dostali ponuku 100 000 yuanov za dom v ich domovskom meste. Oni ho však nepredali. Predal ho však svokor praktizujúcej po smrti jej manžela, bez toho, aby jej to povedal. Susedia boli kvôli tomu nahnevaní. Ona im povedala, že je to jej starší člen rodiny a nechala to tak.
V liste bola popísaná aj ďalšia situácia: V meste mali byt, ktorý si ako mladý pár s manželom kúpili. No po smrti jej manžela svokor trval na tom, že byt bude na jeho meno namiesto toho, aby bol na meno praktizujúcej alebo jej staršieho syna.
Táto praktizujúca to prijala. Vedela, že sa obávajú, že odíde. Veľakrát im zopakovala, že sa chystá zostať a že sa bude starať o svokrovcov a vychovávať deti.
Jej najstarší syn sa stal policajtom a oženil sa. Druhý syn chodil na vysokú. Svokrovci jej nakoniec začali dôverovať a už ju nevnímali ako niekoho zvonku. Viete si predstaviť, ako by to vyzeralo, ak by nebola praktizujúcou a nedržala sa vysokého štandardu?
Táto praktizujúca priniesla list prokurátorovi domov počas jeho večere s rodinou. Praktizujúca povedala: „Napísala som vám list, prosím vezmite si ho.“ Prokurátor si ho však nevzal. Jeho manželka bola zahanbená a povedala: „Je taká milá, že nám priniesla list domov, no ty si to nevážiš. Sestra, daj ten list mne, ja si ho prečítam.“ Vzala si ho teda prokurátorova manželka. Praktizujúca si pomyslela, že im musí dať čas na pochopenie Falun Dafa.
Nakoniec prišla príležitosť. V roku 2018 sa konalo predbežné vypočúvanie v prípade praktizujúceho. Prokurátor tam videl chyby. Obhajca poukázal na to, že to, ako vyšetrovateľ riešil tento prípad, bolo ilegálne. Poukázal na to, že praktizujúci bol najskôr zatknutý a až o dlhý čas bol požiadaný, aby podpísal zatykač. Prokurátor na tieto veľké chyby poukázal.
Neskôr vyšlo najavo, že tento prokurátor povedal, že nechce byť v budúcnosti obetným baránkom ČKS. Jeho žena raz povedala: „Ktovie, čo sa stane v budúcnosti?“
Spomínaná praktizujúca to videla ako príležitosť a šla k nemu domov znova. Pomohla mu vystúpiť z ČKS a jej mládežníckych organizácií. Prokurátor potom tiež zmenil svoju prácu.
Jej tvrdá námaha sa oplatila a nakoniec bol zachránený.
Otvorené dvere pošty
Čínska vláda sa bojí ľudí a rovnako aj úrady pre presadzovanie zákona. Ich dvere sú pre verejnosť zatvorené. Ak ich chcete kontaktovať, musíte im poslať list.
Minulý rok som im teda zaslala viac než 1000 listov. Najprv som ich odosielala doporučene, no potom sa na pošte báli, že by im to mohlo priniesť ťažkosti, takže ich chceli otvoriť. Tiež žiadali môj občiansky preukaz a podpis. Stala sa z toho komplikovaná procedúra.
Musela som im povedať pravdu. Povedala som, že obsah listov sa týka tragickej udalosti v našej rodine. Sme praktizujúci Falun Dafa a chceme byť iba dobrými ľuďmi a venovať sa našej viere. No naša rodina bola zničená kvôli prenasledovaniu. Môj syn bol odsúdený na 11 rokov väzenia a takmer tam zomrel. Vrátil sa domov a napísal list na centrálnu vládu, kde žiadal späť svoju prácu. Teraz znova čelí súdu. Zaobchádzajú s nami nespravodlivo a nerozumne. Všetci mi preukázali svoje sympatie: „Prečítajú si vaše listy?“ Povedala som, že áno.
V jeden deň pršalo. Na poštu som brala vyše desať listov. Predtým, než som vošla, chcela som skontrolovať, či mám list pre okresného tajomníka strany. Doma som to nestihla, lebo som sa ponáhľala. Vybrala som listy z tašky, no niekoľko z nich padlo na zem a zamokrili sa.
Keď som vošla na poštu, povedala som zamestnancovi pošty (mladému mužovi), že si chcem kúpiť štyri obálky. Mladý muž otvoril zásuvku, vzal obálky a podal mi ich. Roztrhla som mokré obálky a dala som listy do nových.
Keď som dávala list do druhej obálky, niečo bolo vnútri. Bolo tam viac ako desať poštových známok s cenou štyri yuany za každú. Rýchlo som ich vrátila so slovami: „V obálke je vyše desať známok, vraciam vám ich, aby ste nemali stratu.“
Niekoľkí iní zamestnanci to tiež počuli a ďakovali mi. Povedala som im, že nemajú ďakovať mne, lebo akýkoľvek praktizujúci Falun Dafa by spravil to isté.
Po tomto som už nemusela ukazovať občiansky, keď som chcela niečo poslať. Vítali ma s úsmevom vraviac: „Doporučená zásielka či prvá trieda?“ Dvere pošty mi boli otvorené.
Prípad môjho syna
Keď sa prípad môjho syna dostal na súdne pojednávanie, tiež som si odtiaľ odniesla niekoľko ponaučení. Vedela som, ako všetko riešiť. Nech išlo o kontaktovanie sudcov osobne alebo poštou, snažila som sa používať štandardy Dafa vo všetkom, čo som hovorila.
Hovorila som zdvorilo a skromne. Každé slovo a každá veta v mojom liste boli niekoľkokrát zvážené. Opakovane som si ho čítala a zvažovala: Dokáže druhá strana prijať túto vetu? Naozaj myslím na nich? Prinesie im tento list úžitok objasnenia pravdy o Falun Dafa? Snažila som sa písať listy tak, akoby som s nimi hovorila osobne.
Keď sa tieto veci spravia dobre, aj dobrá vôľa druhej strany sa prebudí. Dá sa to vidieť na malých veciach. Raz ma sudca zo synovho prípadu zavolal niečo prediskutovať. Povedal, aby som ho čakala pri dverách. Keď vyšiel von, vzal ma do rohu a povedal mi: „Táto oblasť nie je monitorovaná. Môžeme tu hovoriť.“ Potom pokračoval: „Mám tvoj list a stretol som tvojho syna. Ste dobrí ľudia. Neobávaj sa. Spravím, čo budem môcť v rámci svojej právomoci.“ Ďakovala som mu a povzbudila som ho. Popriala som do budúcnosti všetko dobré jemu i jeho rodine.
(na pokračovanie)
