(Minghui.org) (pokračovanie 1. časti)
Záchrana praktizujúcej pred mučením
V roku 2002 som bola poslaná do tábora nútených prác po druhýkrát. Neskoro v jednu noc sa Ying, jedna z praktizujúcich v mojej cele, nevrátila do cely. Robila som si o ňu starosti a požiadala som spoluväzenkyňu, ktorá nás sledovala a s ktorou som dobre vychádzala, aby zistila, čo sa deje.
Vrátila sa a povedala mi, že Ying je mučená na železnej stoličke. Hovorili sme o tom s ostatnými praktizujúcimi v cele a začali sme navrhovať možné riešenia. Hladovky zaberú dlhý čas, aby mali dopad. V tom čase bolo chladno a Ying nemala na sebe svoj teplý kabát. Museli sme ju dostať späť v tú noc. Jedna praktizujúca navrhla, aby som šla požiadať o Yingino prepustenie. Ostatné z nich by začali držať hladovku, ak by som sa nevrátila o hodinu. Súhlasila som.
Šla som do kancelárie hlavnej dozorkyne a opýtala som sa jej, kde sa Ying nachádza. Povedala mi, aby som sa nemiešala do vecí, ktoré sa ma netýkajú. Povedala som jej, že mi na Ying záleží, keďže je moja spolupraktizujúca. Dozorkyňu to zaskočilo: „Nebuď hlúpa. Kto by sa o teba zaujímal, keby si bola na železnej stoličke?“ Povedala som: „Nasledujeme princípy pravdivosti, súcitu a znášanlivosti. Bolo by odo mňa sebecké, ak by som ignorovala, že má problémy.“ Lenže keď som sa jej spýtala, či sa Ying nachádza na železnej stoličke, povedala mi, že Ying sa s niekým rozpráva.
Požiadala som ju, aby Ying prepustila a ponúkla som, že nastúpim na jej miesto, ak by to bolo potrebné. „Snažíš sa byť hrdinkou?“ opýtala sa. Povedala som jej, že nie, ale že Ying má svoje dni, že jej nie je dobre, že nemá dokonca na sebe ani svoj kabát a je veľmi chladno. „Tiež by si nezniesla, ak by si ju videla trpieť, nie?“ opýtala som sa. Povedala mi, aby som nespôsobovala problémy a vrátila sa do svojej cely. Povedala som, že nikam nepôjdem, kým Ying neprepustia. „Vyhrážaš sa mi? V poriadku, ostaň tu, ak chceš,“ povedala a odišla zo svojej kancelárie.
Vrátila sa o krátku chvíľu a upokojila sa. Porozprávali sme sa. Povedala som jej viac o Falun Gongu a poradila som jej, aby sa k praktizujúcim správala láskavo. Potom jedna dozorkyňa otvorila dvere do kancelárie a jemne jej prikývla. Ona jej tiež prikývla. Potom mi povedala, aby som sa vrátila do svojej cely. Keď som odmietla, dala mi náznak, že by som mala ísť a vytlačila ma von z jej kancelárie.
Keď som sa vrátila späť, Ying tam už bola. Skutočne ju mučili na železnej stoličke.
Bolo to po prvýkrát, čo sa nám úspešne podarilo zachrániť praktizujúcu, ktorá bola mučená.
Mocné spravodlivé myšlienky zastavili mučenie
Raz som šla do vidieckej oblasti pomôcť praktizujúcim s ich miestom na výrobu pravdu objasňujúcich materiálov. Lenže ďalšia praktizujúca a ja sme boli ihneď zatknuté potom, čo sme sa tam dostali. Vzali nás na miestne oddelenie domácej bezpečnosti a vypočúvali nás v oddelených miestnostiach.
Polícia mi spútala ruky za chrbtom, pričom jednu ruku som mala natiahnutú ponad plece. Prinútili ma zohnúť sa a začali ma biť a kopať. Nemala som čas na vysielanie spravodlivých myšlienok, takže som policajtom začala recitovať „Falun Dafa je dobrý“, aby som odohnala zlo, ktoré ich ovládalo.
Keďže som im odmietla odpovedať na otázky, nahnevali sa. Jeden policajt ma ťahal za ruku, takže to neznesiteľne bolelo. Vo svojom srdci som Majstrovi povedala: „Majster, nemôžem povedať ani slovko o ostatných praktizujúcich, no ja nedokážem zniesť túto bolesť.“ Hneď potom som pocítila energiu, ako mi prechádza cez telo. Bolesť zmizla. Vedela som, že Majster ma zachránil a zniesol to za mňa.
Už to viac nebolelo, keď ma ďalej mučili. Policajti si to tiež všimli. Mysleli si, že som silná a hľadali ďalšie veci, s ktorými by ma mohli udrieť. Jeden z nich sa vyzul a udieral mi po nohách. Potom doniesol palicu a držal ju blízko pri mojej hlave, pričom hovoril: „Ak nám neodpovieš, ubijem ťa na smrť.“ Nepovedala som ani slovo, len som sa na neho uprene pozrela a recitovala som: „Falun Dafa je dobrý.“ Videl, že sa nebojím, takže palicu hodil na zem a odišiel. Druhý policajt ma tiež prestal biť.
Keď policajti zhromaždili vypočúvacie záznamy, pozerala som sa na nich a opakovala som: „Falun Dafa je dobrý.“ Povedali mi, že ma nedokážu vystáť, ako sa na nich pozerám. Vedela som, že to funguje. Už ma znova nemučili.
Byť spravodlivá vo väzbe
V jeden deň som šla von rozprávať ľuďom o Falun Gongu a bola som nahlásená a zatknutá. Policajti ma vzali do môjho domu a prehľadali ho. Vzali Majstrov obraz, počítač a moje ďalšie veci. Pokúsila som sa ich zastaviť, no môj syn ma zadržal.
Cítila som sa veľmi smutne, keď som videla, ako zvesili Majstrov obraz a zaobchádzali s ním bez úcty. Pomyslela som si: „Musím nájsť spôsob, ako získať späť Majstrov obraz. Zlé sily využili moje medzery, aby ma prenasledovali, pretože som sa nekultivovala dobre. Teraz policajti robia zlé veci kvôli mne.“
Dali mi 15 dní väzenia a vzali ma do zadržiavaceho centra. Bála som sa, že policajti by mohli zničiť Majstrov obraz a 4 000 yuanov v hotovosti v mojej taške s pravdu objasňujúcimi odkazmi, ktoré boli na nich vytlačené. Bola som osamelá a žiaden spolupraktizujúci nebol nablízku.
Avšak musela som opustiť samú seba a pozerať sa v prvom rade dovnútra. Spomenula som si na svoju nedávnu skúsenosť a objavila som mnohé nedostatky a pripútanosti: Stále som sa držala kultúry Čínskej komunistickej strany (ČKS) počas robenia vecí; bola som povýšenecká a chýbala mi láskavosť; nekultivovala som svoje rozprávanie a často som kritizovala a sťažovala sa. Uvedomila som si, aká som bola zlá a ľutovala som svoje správanie. Musela som sa činiť lepšie.
Vysielala som spravodlivé myšlienky na očistenie prostredia zadržiavaceho centra. Každý deň som zadržaným hovorila pravdu o Falun Gongu, recitovala som učenia Fa a vysielala som spravodlivé myšlienky. Bola som milá ku každej väzenkyni. Spočiatku ma nepočúvali. Lenže nevzdala som sa a každý deň som pokračovala v robení rovnakých vecí.
Postupne sa zmenili a boli priateľské. Osemnásť z devätnástich spoluväzenkýň v mojej cele vystúpilo z ČKS a jej pridružených organizácií. Riaditeľ a policajti v zadržiavacom centre taktiež zmenili svoj postoj.
V deň, keď ma prepustili, boli moje spoluväzenkyne za mňa šťastné, keď sa so mnou lúčili. Už som sa pripravila na to, že nepodpíšem žiadne dokumenty pri odchode. Keď som bola na rade, aby som sa podpísala, odmietla som to urobiť pred vyšším vedením zadržiavaceho centra. Úradník, ktorý mi podal formulár, povedal: „Dozorca pri bráne ťa nenechá odísť bez tvojho podpisu.“ Povedala som mu: „Nie som zločinec. Nepodpíšem to.“ Riaditeľ mi povedal, aby som ostala naboku a čakala.
O nejaký čas neskôr mi dozorca dal kúsok papiera. Bol to prepúšťací lístok. Bola som šťastná, že Majster mal nad tým kontrolu. Jeden zo zástupcov riaditeľa prišiel, aby ma skontroloval. Povedala som mu, že mám prepúšťací lístok. Bol za mňa šťastný. Poďakovala som sa mu a požiadala som ho, aby tiež vyjadril moju vďačnosť a požehnanie zvyšku personálu v zadržiavacom centre.
Vymáhanie Majstrovho obrazu
O niekoľko dní neskôr som šla na policajné oddelenie vymáhať späť svoje veci, ktoré mi vzali, vrátane Majstrovho obrazu. Vedúci tímu priniesol moju tašku a požiadal ma, aby som šla do vypočúvacej miestnosti podpísať nejaké papiere. Mala som z toho zlý pocit a nechcela som nič podpísať. Ihneď som odišla.
Keď som sa vrátila domov, začala som o tom premýšľať: Prečo som tak rýchle odišla? Musím mať silnú pripútanosť k strachu a nedostatok spravodlivých myšlienok. Nemala som odvahu vrátiť sa tam. Počas nášho skupinového štúdia som o tom zdieľala s ostatnými praktizujúcimi. Povzbudili ma a povedali mi, že nabudúce tam pôjdu so mnou, aby pre mňa vysielali spravodlivé myšlienky. Vedela som, že to nebude ľahké. Rozhodla som sa, že nasledujúce dni budem viac študovať Fa.
Keď som si spomenula na túto skúsenosť, opýtala som sa samej seba, prečo tento vedúci tímu bol ku mne v ten deň taký nepríjemný, keďže nevyzeral ako zlý človek. Urobila som niečo nesprávne? Nedokázala som nájsť odpoveď. No vedela som, že by som ho mala zachrániť. Rozhodla som sa, že mu napíšem list. Potom, čo som mnohokrát list prepísala, požiadala som skúsenú praktizujúcu, aby ho pre mňa skontrolovala a uhladila ho. Zabralo jeden týždeň, kým sme ho dokončili.
Lenže potom sa doručenie stalo problémom. Poprosila som ostatných praktizujúcich, aby šli so mnou. Keď sme prišli na policajnú stanicu, bála som sa ho doručiť. Praktizujúca mi pripomenula, že Majster je vždy s nami. Vďaka jej pripomienke som si spomenula na to, ako som raz odstraňovala slogany, ktoré očierňovali Dafa. Verila som, že Majster je so mnou a bola som plná spravodlivých myšlienok. Všetko šlo dobre.
Naplnila som sa spravodlivými myšlienkami a vstúpila som do budovy. Bol práve na stretnutí, takže som na neho čakala. Keď vyšiel von, vedúci tímu bol zarazený, keď ma uvidel, akoby sa ma bál. Povedal: „Prečo si v ten deň tak rýchle odišla? Zachránil som tvoje veci. Príď a vezmi si ich o dva dni, keď budem mať službu.“ Podala som mu list, no odmietol ho prijať. Povedala som: „Musíš si ho prečítať, dokonca aj keby ma to stálo moje veci.“ Vzal si ho a odišiel.
Keď som tam o dva dni neskôr prišla vyzdvihnúť si svoje veci, pozdravil ma ako starú známu. Povedal mi, že si list prečítal a niečo sa z neho dozvedel. Všetko mi bolo vrátené vo svojom pôvodnom stave. Bola som veľmi šťastná, že mám doma opäť Majstrov obraz.
Odchod z policajného oddelenia po troch hodinách zadržania
Znova som bola zatknutá, keď som rozprávala ľuďom o Falun Gongu. Polícia ma pripútala o kovovú stoličku, aby ma vypočúvala. Odmietla som odpovedať na ich otázky a vo svojej mysli som si naďalej recitovala „Falun Dafa je dobrý“.
Jeden policajt sa ma opýtal, ako sa volám. Ja som sa len na neho pozerala a recitovala som „Falun Dafa je dobrý“, aby som odstránila zlé elementy za ním. Zabralo to a on odišiel. Ďalší policajt sa mi vyhrážal. Lenže vo svojej mysli som mu povedala, že Majster usporiadal moju cestu a nie on. Neprestávala som recitovať „Falun Dafa je dobrý“ a on tiež odišiel.
Majstrovi som povedala: „Toto nie je miesto, kde by som mala byť; chcem ísť von a zachraňovať ľudí; budem sa lepšie kultivovať a starým silám neposkytnem žiadnu príležitosť, aby zničili bežných ľudí kvôli mojím medzerám; musím odtiaľto odísť.“ Taktiež som odohnala negatívne myšlienky vo svojej mysli, ako strach a úzkosť.
Polícia zavolala Oddeleniu domácej bezpečnosti, aby ich požiadala o prevzatie môjho prípadu. Naďalej som si udržiavala svoju myseľ zameranú na odchod domov. Druhá strana odmietla. Počula som, ako hovoria, že ma zadržia na 10 dní. Spočiatku som to vo svojej mysli prijala. Lenže potom som si uvedomila, že je nesprávne premýšľať týmto spôsobom. Odmietla som túto myšlienku a trvala som na tom, že tu neostanem.
Dvaja policajti nevedeli, čo majú so mnou robiť, takže šli von a hrali sa so svojimi telefónmi. Naďalej som vysielala spravodlivé myšlienky. Keď sa vrátili späť o pol hodinu neskôr, pustili ma z kovovej stoličky a nechali ma odísť domov.
Odišla som z policajného oddelenia už po troch hodinách.
Záver
Počas posledných 20 rokov som mala toľko úžasných skúseností, že sa ani nedajú vymenovať. Majster nám dal toho tak veľa. Dafa je veľmi mocný a veľkolepý.