(Minghui.org) V júli minulého roku začali miestni praktizujúci každé ráno spoločne cvičiť vonku. Prvý deň sa ukázali ôsmi a druhý deň nás prišlo dvanásť. Postupne sa však počet ľudí začal znižovať a nakoniec sme bývali len štyria. Potom jeden praktizujúci nemohol pokračovať kvôli rodinným dôvodom a zostali sme len traja.
Jedného dňa som neprišla ani ja. Nasledujúce ráno mi naša koordinátorka Lynda povedala: „Včera sme tu boli iba May a ja!“
Úprimne povedané, chodila som na cvičebné miesto len preto, že som cítila, že je to moja povinnosť. Nepáčilo sa mi, že každý deň musím šoférovať 20 minút na cvičebné miesto a potom späť. Tajne som si želala, aby som mala nejakú výhovorku a mohla sa tomu vyhnúť. Lynda mi neskôr povedala, že aj ona váhala. Mala pochybnosti, či toto cvičebné miesto pri takej nízkej účasti pretrvá.
Raz v nedeľu ráno sa pristavila pekne oblečená dáma. Opýtala sa, čo praktizujeme. Lynda jej povedala: „Toto je Falun Dafa.“ Dáma s radosťou odpovedala: „Falun Dafa! Videla som vystúpenie vášho pochodového orchestra Tian Guo na sprievode. Tá hudba bola nádherná! Rada by som praktizovala Falun Dafa.“ Lynda si potom uvedomila, že musíme chodiť na cvičebné miesto, pretože tam sú vnímajúce bytosti, ktoré máme zachrániť!
Občas sa k nám pridali praktizujúci z iných oblastí, ale návštevnosť zostávala nízka. Všetci sme sa cítili sklesnuto. Majster nás špeciálnym spôsobom povzbudil.
Bol utorok a my sme robili hodinovú verziu druhého cvičenia. Pri držaní rúk som náhle zbadala ženu v bielom, ktorá stála medzi May a mnou a robila s nami cvičenia. Pred nami boli šiesti praktizujúci muži, ktorí robili cvičenia zoradení v rade.
Pozrela som sa doľava a medzi Lyndou a May cvičili dve praktizujúce a ďalej naľavo od Lyndy s nami cvičilo vyše desať starších praktizujúcich, ktorí s nami vytvorili polkruh.
Po cvičení som povedala May a Lynde, že sa k nám pridali mnohí praktizujúci. Lynda nadšene povedala: „Ja som ich nevidela!“ Povedala som: „Boli v iných dimenziách.“ Keď som im opísala, čo som videla, May s radosťou povedala: „Nie sme sami!“
Keď sme v iný deň robili 60-minútovú verziu druhého cvičenia, videla som pred nami stáť troch vysokánskych starobylých bojovníkov. Mali obrovské nohy a povedala by som, že ani hurikán by nimi nepohol. Mali na sebe hnedé brnenie, vzadu mali zastrčené meče a majestátne stáli otočení rovnakým smerom ako my.
Pozrela som sa doľava a tam boli dve nebeské dievčatá, jedna v ružových a druhá v zelených šatách, ktoré tancovali pri praktizujúcom menom Michael.
Počas tretieho cvičenia som pred sebou a May videla obrovský stĺp, ktorý bol asi 30 metrov vysoký a mal priemer asi meter. Bol vytvorený z bieleho svetla a vyzeral veľkolepo a nádherne. Neskôr som si uvedomila, že to bol stĺp kungu! Aké úžasné povzbudenie od Majstra, aby sme pokračovali v skupinovom cvičení a šírení Fa!
Tretí zážitok prišiel po robení hodinovej verzie druhého cvičenia, keď som náhle pocítila, že som veľká a vysoká a že moje fyzické telo je iba jadrom. Mimo toho jadra boli vrstvy na vrstvách priesvitných tiel, jedno väčšie ako druhé a oveľa väčšie ako stromy okolo nás. Všetky telá hýbali svojimi rukami hore a dole, nasledujúc hudbu.
Počas štvrtého cvičenia som cítila, že moje ruky sa zdvíhajú popri chrbte môjho obrovského tela. Hneď ako sa moja dlaň dotkla vlasov, uvedomila som si, že mám stále svoju normálnu výšku. Moje ostatné telá však naďalej cvičili podľa hudby. Bola som tou nádherou uchvátená. Myslím, že moje telo bolo v tom čase pravdepodobne v ideálnom stave na premenu.
Štvrtýkrát bola celá obloha zahalená v hmle. Na horizonte bol kúsok jasného miesta, kde som videla sedem až osem kamenných stĺpov, ktorých vrchné časti siahali nad hmlu. Stĺpy mali menej než jeden meter a viedli ku svahu so 70-stupňovou zákrutou po ceste. Cesta sa potom zase strácala v hmle.
Z hmly sa začali vynárať ľudia, pričom opatrne stúpali na stĺpy. Nakláňali sa dopredu a krok za krokom išli nahor do rytmu hudby. Ich oči boli uprené na nasledujúci stĺp. Majstrove telo Zákona stálo pri zákrute, sledovalo ľudí a pomáhalo im kráčať po stĺpoch. Majster stál v hmle, bol oblečený v žltom a vyzeral veľmi vážne a trochu unavene.
Náhle prišla rýchla časť hudby. Majster natiahol obe ruky a vyslal skupinu ľudí na ďalšiu úroveň. Pri tom pohybe bola hmla odsunutá preč, potom sa zdvihla nahor a prišla spať znova obklopujúc ľudí.
Táto scéna sa spolu s hudbou ďalej opakovala.
Trošku vyššie od stĺpov som videla sedieť v kruhu štyroch až piatich ľudí. Vyzerali ako neupravení utečenci, ktorí práve unikli nebezpečenstvu a na tvárach mali smutný výraz. Z reči ich tiel som však vedela, že mali pocit úľavy a o niečom sa rozprávali.
Na ešte vyššej úrovni, kde bola hmla svetlejšia a ľahšia, som videla niekoľkých ľudí kráčať po ceste zo stĺpov. Ich telá mali veľkosť okolo troch metrov a naďalej kráčali šťastne nahor.
Na najvyššej úrovni, ktorú som ešte dokázala jasne vidieť, bola praktizujúca, ktorú som poznala. Pevne pomáhala objasňovať pravdu na turistických miestach v San Franciscu. Videla som ju vo všetkých svojich predchádzajúcich víziách!
Moje pochopenie je také, že na našich cestách k nebeským rajom praktizujúci, ktorí objasňujú pravdu tvárou v tvár na turistických miestach, kráčajú vpredu a ich súčasné úrovne sú pravdepodobne najvyššie.
Všetky štyri vízie som mala počas robenia 60-minútovej verzie druhého cvičenia. Keďže ľudia radšej robia 30-minútovú verziu, túto 60 minútovú verziu sme zatiaľ robili iba 10 krát. Majster mi dovolil mať tieto nádherné vízie v štyroch prípadoch z desiatich.
Veríme, že Majster nás tým podporoval, aby sme robili 60-minútovú verziu druhého cvičenia. Okrem toho som pochopila, že Majster nás povzbudzuje, aby sme cvičili vonku, pretože keď som robila 60-minútovú verziu sama doma, nikdy som nemala vízie. Verím, že keďže nám Majster teraz ponúkol 60-minútovú verziu, zrejme dodal hudbe nový zmysel, niečo odlišné. Musíme udržať krok.
Odvtedy sme začali robiť 60-minútovú verziu druhého cvičenia každý deň. Teraz, hneď keď začne hrať hudba, mám pocit, akoby som vstupovala do hlbokej a ohromnej dimenzie. Cítim, že každý takt má svoj vlastný význam a že melódia je Fa, ktorý Majster vyjadril pomocou hudby. „Čítala“ som teda Fa svojimi ušami.
Hneď ako som sa v meditácii dostala do tej hlbokej a prekrásnej hudobnej ríše, mojím telom prúdil dôstojný a milosrdný pocit a cítila som Majstrov veľkolepý súcit, ktorý zachraňuje ľudí z mora horkosti.
Odlišné takty mi prinášajú odlišné spomienky a vízie. Hudba niekedy pôsobila tak, akoby Majster rozprával starobylé kultivačné príbehy a inokedy akoby nás Majster hlbokým hlasom varoval, že ľudstvo vstúpilo do veľmi nebezpečnej situácie a nabádal ľudí, aby rýchlo unikli nebezpečenstvu.
Keď hrala jasná a jemná časť hudby, videla som Majstra, ako púšťal perly princípov Fa, ktoré sa odrážali hore a dole na jadeitovej doske a vytvárali nádherné nebeské zvuky.
Tá svieža a ťahavá časť hudby klopala ľuďom na ich vnútorné ja, akoby volala prebudených ľudí, aby sa oslobodili od sveta a pohli sa smerom k nádhernému nebeskému svetu. Hudba mi vtedy vyvolala v srdci radostný záchvev, akoby ním prúdil silný prúd.
Vyššie uvedené pocity boli pre mňa dosť nové. Každý deň som pozorne počúvala a „čítala“ každú notu hudby a celá moja bytosť bola ponorená do tej krásnej melódie. Moje zdvihnuté ruky vytvorili okruh a ja som skutočne cítila kĺzavý mechanizmus medzi svojimi rukami, čo bolo veľmi príjemné.
Verím, že vďaka zvýšeniu času praktizovania vonku sa mi odhalia viaceré princípy Dafa a vyviniem si hlbšie pochopenie nádhernej hudby k cvičeniam. Keď som si prečítala Čuan Falun prvých niekoľkokrát, moje pochopenia boli veľmi plytké a povrchné, ale teraz som pochopila niektoré princípy Fa.
Falun Dafa je kultivačná prax mysle a tela. Cvičenie vonku nielen pomáha posilniť mechanizmy v našom tele a jeho premenu, ale tiež nám umožňuje zažiť Majstrove učenia vo forme hudby. Robením skupinových cvičení vonku človek získava dvomi spôsobmi jednou ranou a prináša dvojnásobné výsledky pri polovičnom úsilí, takže prečo by sme to nerobili?
Toto je mojím nedávnym pochopením. Poukážte prosím láskavo na čokoľvek nevhodné.
