(Minghui.org) Žijem v malom meste neďaleko Pekingu. Keď bola naša oblasť po prvýkrát uzavretá kvôli vírusu ČKS (koronavírusu), ani ja ani iní praktizujúci nevedeli, čo robiť. Webstránka Minghui čoskoro poskytla materiály, ktoré hovorili o tom, ako ľudia po vystúpení z ČKS (Čínskej komunistickej strany) zažili v živote požehnanie.
Ľudia si materiály brali rýchlo – vyzeralo to, akoby boli dychtiví spoznať pravdu a byť zachránení. Len málo z materiálov som videla pohodených na zemi.
Rozprávanie sa s ľuďmi počas pandémie
Uzatvorenie miest nás nezastavilo v objasňovaní pravdy tvárou v tvár. Chodila som von každý deň a pokračovala som v pomoci ľuďom vystúpiť z ČKS. V jeden deň som si všimla, že za mnou idú dve študentky. Pomyslela som si, že to musí byť Majstrovo usporiadanie a že by som sa s nimi mala porozprávať. A tak som ich pozdravila a opýtala sa, či počuli o tom, že z ČKS už vystúpili milióny ľudí. Vyzeralo to, že o Falun Dafa vedeli. Povedala som im o vystupovaní zo strany, pravdu o Dafa a o tom, ako sa môžu zachrániť počas pandémie. Boli tomu otvorené a súhlasili s vystúpením zo Zväzu mládeže a Mladých pionierov.
Keď jedna z nich povedala, že jej meno znamená „vernosť“ a „súcit“, spýtala som sa, či chcú pod týmito menami vystúpiť , s čím súhlasili. Povedala som im o tradičných čínskych hodnotách a požiadala som ich, aby si na ne pamätali. Súhlasili. Dala som im ešte ďalšie materiály a povedala som im o prelomení internetovej cenzúry ČKS. Tiež som im povedala, aby si pamätali, že „Falun Dafa je dobrý, pravdivosť-súcit-znášanlivosť sú dobré.“
Pri našom ďalšom stretnutí ma poprosili o viac materiálov pre svojich spolužiakov. Boli radi, že si ma vypočuli a ja som zas bola rada, že boli zachránené.
Pomoc farmárom bez domova
Raz v marci som videla v parku skupinu farmárov. Začala som sa s nimi rozprávať a dozvedela som sa, že prišli do mesta za prácou. Veľa firiem bolo počas pandémie zatvorených a oni tak prišli o prácu, no nemohli sa ani vrátiť domov. Jeden z nich mi povedal, že ich vyhodili z podnájmu, pretože nemohli ďalej platiť, a tak musia spať v parku. Všetci vyzerali veľmi smutne.
Spýtala som sa, koľko ich je. Povedali, že okolo 30. Keď som navrhla, že by mohli požiadať o pomoc miestnu vládu, jeden z nich povedal: „Nikto sa o nás nestará. Sme teraz bezdomovci a okrem tohto parku nemáme miesto na spanie.“ Bolo zima a nemali žiadne jedlo. Keď som sa pozrela na ich depresívne tváre, bolo mi veľmi smutno. Každé ráno do parku chodili ľudia a spievali o tom, že komunistická strana je ich matka. Bolo to ironické – ktorá mama nechá svoje deti vyhladovať a spať vonku počas zimy?
Povedala som im, že už viac ako 350 miliónov Číňanov vystúpilo z ČKS a jej pridružených organizácií, pretože si želajú lepšiu budúcnosť. Niektorí z farmárov okamžite s vystúpením zo strany súhlasili. Dala som im knihu Konečný cieľ komunizmu a dvesto yuanov (okolo 30 dolárov).
O dva dni som im priniesla trochu jedla. Povedali mi, že mnohí z nich si knihu prečítali. Vedeli, že som praktizujúca Falun Dafa a vyjadrili svoj rešpekt voči Dafa.
Bývalí predstavitelia strany vystupujú z ČKS
Pri inej príležitosti som zas stretla dvoch osemdesiatnikov. Keď som sa ich spýtala, či počuli o vystupovaní zo strany, povedali, že sú bývalými šéfmi miestnej ČKS v neďalekých dvoch dedinách. Povedala som im, že predstavitelia ČKS sú veľmi skorumpovaní, no v dávnych dobách mávali ľudia tradičné hodnoty a boli dôveryhodní. Veľmi s tým súhlasili. Povedali, že keď boli pri moci, nebrali úplatky, no súčasní predstavitelia dedín robia všemožné zlé veci.
Povedala som: „Dobro je odmenené a zlo potrestané. Jedného dňa nebesia zničia ČKS. Prečo nevystúpite z ČKS a nezabezpečíte si dobrú budúcnosť?“ Neváhali a vystúpili zo strany. Tiež si radi vzali aj materiály objasňujúce pravdu.
Skutočný súcit
Keď som jedného dňa šla na bicykli, fúkal silný vietor a pretočil ma. Šla som na sever, no vietor ma otočil na juh. Nevládala som bicykel ovládať, tak som z neho radšej zišla. V tej chvíli som si všimla mladého muža, ako parkuje na ulici. Priblížila som sa k nemu a spýtala som sa ho, či už počul o vystupovaní zo strany. Povedal, že mám odísť.
Skutočne si želám zachrániť ľudí, takže som nešla. Pozerala som sa naňho a premýšľala o jeho budúcnosti a cítila som ľútosť. Povedala som: „Mladý muž, mám 70 rokov, no prečo prichádzam aj v takom zlom počasí? Chcem sa ubezpečiť, že budeš v bezpečí. Vieš koľko ľudí zabil koronavírus? Ľudia sú vo veľkom nešťastí. ČKS spravila veľmi veľa zla. Tiež prenasledujú ľudí, ktorí kultivujú pravdivosť-súcit-znášanlivosť. Veľmi sa bojím o tých, ktorí svoj osud spojili s ČKS. Budú tiež za jej činy potrestaní a pôjdu nadol spolu s ňou.“ Keď som hovorila, v očiach som mala slzy.
Súcit môže roztopiť ľad. Mladý muž bol dotknutý. Trpezlivo ma počúval a súhlasil s vystúpením z Mladých pionierov. Tiež sa neustále ospravedlňoval za svoj drzý postoj. V ten deň som skutočne cítila silu milosrdenstva a pochopila som nanovo súcit.
Bez ohľadu na to, aká ťažká je cesta pred nami, máme Majstra a Fa. Kým si udržujeme srdce súcitu a vždy dáme prednosť druhým, budeme schopní zachrániť viac ľudí. Urobím, čo budem môcť, aby som kráčala po zostávajúcej ceste dobre a vrátila sa domov s Majstrom.
