(Minghui.org) Inštitút pre strategický výskum (IRSEM), organizácia spadajúca pod francúzske Ministerstvo ozbrojených síl, uverejnila 20. septembra správu s názvom „Čínske vplyvové operácie“ (Les operations d'influence chinoises).
Táto 646-stranová správa, ktorá je k dispozícii na webovej stránke organizácie (https://www.irsem.fr/) ukazuje, ako Čínska komunistická strana (ČKS) ovplyvňuje a infiltruje sa do vlád vo svete prostredníctvom straníckej organizácie, čínskej vlády, čínskej armády a štátnych podnikov, ako aj pomocou čínskych súkromných firiem. S odvolaním sa na informácie z článkov, videí a sociálnych médií, správa odhaľuje komplexný rámec „jednotného frontu“ ČKS, ktorý používa na kontrolu prostredníctvom zahraničných Číňanov, médií, diplomacie, hospodárstva, politiky, vzdelávania, think tankov, kultúry atď. Na jednej strane ČKS láka ostatných, aby „vytvárala pozitívny obraz o sebe vo svete a vzbudzovala obdiv“; na druhej strane „Peking zintenzívnil infiltráciu a nátlak: jeho vplyvové operácie sa v posledných rokoch výrazne pritvrdili“, aby presadil komunistickú agendu.
V tejto správe je 79 zmienok, ktoré sa týkajú prenasledovania Falun Gongu, meditačného systému založeného na princípoch pravdivosť-súcit-znášanlivosť, zo strany ČKS. Okrem toho sa v úvode správy zdôrazňuje, že je zameraná na ČKS, nie na Čínu alebo čínsky ľud. Správa medzi nimi rozlišuje.
Správa obsahuje konkrétne príklady toho, ako ČKS podplatila zahraničné čínske médiá a organizácie, aby šírili falošné informácie, ktoré démonizujú Falun Gong a podnecujú nenávisť. Okrem toho sa ČKS praktizujúcim Falun Gongu vyhráža a zastrašuje ich prostredníctvom Čínskeho združenia študentov a vedcov (CSSA, sieť organizácií patriacich pod čínske veľvyslanectvá a konzuláty v rôznych krajinách), jednotlivých čínskych študentov študujúcich v zahraničí a členov takzvanej 50-centovej armády (dostávajú 50 centov za každý príspevok oslavujúci ČKS).
Správa zhromažďuje rozsiahle informácie s dôkladnou analýzou režimu ČKS, ktorá je v oficiálnych dokumentoch francúzskej vlády zriedkavá. Radi by sme tu zo správy citovali niektoré informácie týkajúce sa potláčania Falun Gongu.
Úrad 610
Podľa tejto správy je Falun Gong duchovný systém, ktorý zlepšuje myseľ aj telo. V Číne sa stal populárnym a mal desiatky miliónov nasledovníkov. Vtedajší najvyšší predstaviteľ ČKS, Ťiang Ce-min, považoval túto prax za hrozbu, keďže ČKS nepripúšťa existenciu žiadneho subjektu mimo svojej kontroly.
ČKS následne založila Úrad 610, čo je mimovládna agentúra podnikajúca kroky proti Falun Gongu v Číne aj vo svete, v snahe zlikvidovať Falun Gong.
Platená publikácia na ohováranie Falun Gongu
V správe sa uvádza, že ČKS platí médiám v iných krajinách za uverejňovanie článkov, ktoré očierňujú Falun Gong. Tým vytvára mylnú predstavu, že takéto negatívne názory na Falun Gong pochádzajú od „tretej strany“, a sú teda „dôveryhodnejšie“.
Napríklad v apríli 2020 poskytol prostredník šéfredaktorom mnohých argentínskych médií 20 000 pesos (približne 200 eur) za uverejnenie článku namiereného proti Falun Gongu, ktorý bol napísaný v „mizernej španielčine“. Medzi cieľové médiá patrili El Cronista Comercial, Diario Popular a online platforma Infobae. Tento článok obsahoval veľké množstvo nepravdivých informácií o Falun Gongu a mal zničiť povesť Falun Gongu. Obsahoval aj slovné spojenia, ktoré ČKS často používa na očierňovanie a démonizovanie Falun Gongu. Inými slovami, šíril propagandu ČKS prostredníctvom zahraničných médií.
Celá táto udalosť vyšla na svetlo sveta vďaka tomu, že jeden z kontaktovaných novinárov cítil, že by sa na danú vec mal opýtať aj svojho kolegu – praktizujúceho Falun Gongu. Informačné centrum Falun Dafa ako aj Epoch Times dostali kópiu tohto článku. Protredník pripustil, že na záležitosti pracoval pre „Číňanov“.
Posielanie emailov s falošnou identitou
Aby zdiskreditovali Falun Gong, nejakí „neznámi útočníci“ posielali v mene praktizujúcich Falun Gongu rôznym politikom v Kanade a v iných krajinách ponižujúce emaily.
Jeden z členov Kanadskej asociácie Falun Dafa uviedol, že existujú dôkazy o tom, že agenti ČKS systematicky a opakovane posielajú takéto emaily úradníkom na všetkých úrovniach v rôznych krajinách, s cieľom podkopať Falun Gong. IP adresy niektorých z týchto odosielateľov pochádzali aj z Číny.
Rola CSSA
Mnohí zahraniční čínski študenti sú pod tlakom CSSA, ktorá im často prikazuje, čo majú a čo nemajú robiť. Napríklad istý študent univerzity v Ottawe dostal od CSSA výhražný email. „Na základe svedectiev iných študentov a vyšetrovania úradníkov CSSA si stále praktizujúcim Falun Gongu. Mal by si si dávať pozor,“ písalo sa v ňom.
Podobná situácia nastala aj na univerzite v Calgary. Niektorí členovia CSSA dostali email od niekoho, kto sa vydával za agenta ČKS. Obsah mailu ich odrádzal od návštevy filmu, ktorý na akademickej pôde zorganizoval klub Priatelia Falun Gongu. „V opačnom prípade bude vaše meno i fotografia nahlásené ústrednej vláde (ČKS),“ písalo sa v inkriminovanom emaile.
Jazyk, ktorý CSSA používa v komunikácii, naznačuje, že táto organizácia funguje ako hovorca ČKS. CSSA z Univerzity v Toronte vyvíjala v roku 2004 nátlak na mesto, aby stiahlo svoje uznanie „Dňa Falun Dafa“. V nasledujúcom roku CSSA na Ottawskej univerzite zasahovala do žiadosti NTD o miestnu televíznu stanicu. Jej list obsahoval frázy, ktoré boli úplne rovnaké ako tie, ktoré používajú zástupcovia ČKS.
Pred štyrmi rokmi predseda CSSA na Austrálskej národnej univerzite v Canberre videl, že v univerzitnej lekárni sú bezplatne k dispozícii noviny Epoch Times a pýtal sa, kto to povolil. Trval na svojom, kým lekáreň noviny nevyradila.
Podobných príkladov je mnoho. Zdá sa, že niektorí zahraniční študenti z Číny majú pocit, že im patria všetky privilégiá na akademickej pôde. Boli si vedomí, že sa školy na nich finančne spoliehajú a využívali to ako páku. Ich správanie zároveň podporujú a podnecujú čínske úrady.
Najväčšie nadnárodné represie
V správe sa uvádza, že prvým cieľom ČKS je umlčať zahraničných Číňanov, vrátane disidentov s odlišnými názormi a tých, ktorí už vyrastali v slobodnom svete. Hlavnými terčmi sú menšiny a určité náboženské skupiny vrátane Tibeťanov, Ujgurov, obyvateľov Vnútorného Mongolska a praktizujúcich Falun Gongu. Cieľom sú aj disidenti na Taiwane a zástancovia demokracie (napríklad obyvatelia Hongkongu od roku 2019), obhajcovia ľudských práv, novinári píšuci o ľudských právach a bývalí úradníci, ktorých ČKS hľadá pre „korupciu“. Túto masívnu kampaň ČKS označili ľudskoprávne organizácie za najsofistikovanejšiu, najrozsiahlejšiu a najkomplexnejšiu represiu na svete.
ČKS monitoruje tieto organizácie a jednotlivcov bez ohľadu na ich národnosť – pokiaľ majú čínsky pôvod. Táto taktika siaha od zhromažďovania informácií, infiltrácie, potláčania, vyhrážania, zastrašovania a obťažovania, až po priame násilie. Príležitostne núti iné vlády, aby zatýkali a vydávali ľudí. Posledné takéto prípady sa udiali v Indii, Thajsku, Srbsku, Malajzii, Egypte, Kazachstane, Spojených arabských emirátoch, Turecku, Nepále a v ďalších krajinách.
Cenzúra a kontrola zahraničných médií v čínštine
Je dobre známe, že Peking kontroluje čínske médiá na celom svete, vrátane Severnej Ameriky. Takmer všetky čínske médiá v Kanade sú tiež pod kontrolou ČKS. Jedinou výnimkou sú Epoch Times a NTD TV, dve populárne nezávislé médiá. Keď ich reportéri plánovali ísť v roku 2005 do Číny, aby informovali o ceste kanadského premiéra, boli im najprv vydané a následne zrušené víza.
Okrem čínskych úradov obmedzujú tieto dve médiá niekedy dokonca aj kanadské úrady, ktoré sa tak chcú vyhnúť odvete z Pekingu. Keď napríklad bývalý čínsky prezident Hu Jintao navštívil v roku 2005 Ottawu, tieto dve médiá nedostali potrebné povolenia, aby mohli pokrývať súvisiace udalosti. To isté sa stalo, keď Hu navštívil Ottawu opäť v roku 2010.
Na podrobenie si zahraničných čínskych médií používa ČKS dva hlavné nástroje: cukor (podpora autocenzúry spravodajských médií výmenou za finančné výhody) a bič (hrozby a obťažovanie príbuzných reportérov v Číne). Okrem toho sa ČKS snažila jednotlivých novinárov tiež obmedzovať a školiť v naratívoch ČKS. Napríklad pod organizáciou miestneho Jednotného frontu ČKS bola v roku 2014 vo Vancouveri založená Medzinárodná organizácia pre spoluprácu nových médií, ktorá mala zjednotiť všetky čínske médiá podporujúce ČKS v Severnej Amerike.
Infiltrácia cez Konfuciove inštitúty
Ďalšou finančnou pákou ČKS sú Konfuciove inštitúty. Salvatore Babones, docent z Univerzity v Sydney, hovorí, že vplyv Konfuciovych inštitútov sa neobmedzuje len na propagandu, ale zahŕňa tiež vplyv na vysokoškolskú administratívu. Presnejšie, Peking má kľúč k otvoreniu dverí – financovanie, učiteľov, platy a vybavenie. Vysokej škole s finančnými problémami môže dokonca ponúknuť budovu alebo jazykové centrum. Pre mnohé vysoké školy je odmietnutie takejto ponuky ťažké. Takto vzniká u týchto škôl závislosť od Pekingu, ktorá sa neskôr mení na vzťah poslušnosti.
Peking môže následne ovplyvňovať rozhodovanie týchto vysokých škôl. Mohlo by sa to dokonca rozšíriť na niektoré výskumné projekty (napríklad obmedzenie výskumov o Tibete, Taiwane alebo strategickom ukončení vplyvu ČKS), obmedzenie slobody prejavu a viery (najmä Falun Gongu) u zamestnancov, pozývanie hosťujúcich prednášateľov a postoj vysokej školy ku ČKS. To všetko by viedlo k autocenzúre.
Uzavretie Konfuciovho inštitútu v Lyone
Správa hovorí, že vo Francúzsku stále existuje 18 Konfuciových inštitútov, niektoré však už boli zatvorené. Jedným z príkladov je Konfuciov inštitút na Univerzite Jeana Moulina Lyon 3, ktorý bol založený v roku 2009 na základe návrhu Sun Yat-senovej univerzity v čínskej provincii Guangdong.
Po vymenovaní nového riaditeľa inštitútu v roku 2012 sa však vzťahy medzi oboma stranami zhoršili. Univerzitný profesor Gregory Lee povedal, že nový riaditeľ inštitútu spochybnil učebné osnovy a trval na tom, aby sa univerzita hlbšie spojila s Konfuciovým inštitútom, vrátane toho, aby mu umožnila vydávať diplomy. Lee povedal, že by to podkopalo akademickú slobodu, ako aj ducha a politiku vysokoškolského vzdelávania vo Francúzsku.
Nakoniec Hanban (ústredie Konfuciových inštitútov) zastavil ročné dary bez toho, aby o tom informoval profesora Lee. Po neúspešných rokovaniach sa Lee v septembri 2013 rozhodol zariadenie zatvoriť.
Incident v Belgicku
Jonathan Manthorpe, kanadský publicista a odborník na Čínu, považuje Konfuciove inštitúty hlavne za nástroj propagandy a špionážnych aktivít ČKS, hoci sú často označované za program kultúrnej výmeny. Li Čchang-čchun, stály člen politbyra ČKS tiež priznal, že inštitúty sú dôležitou súčasťou propagandy ČKS v zahraničí. V skutočnosti slúžia ako špionážne centrum pre čínske veľvyslanectvá a konzuláty na kontrolu študentov, zhromažďovanie informácií od takzvaných „nepriateľov“ a zastrašovanie ľudí s odlišnými názormi.
Dobrým príkladom je Song Xinning, riaditeľ Konfuciovho inštitútu na Université Libre de Bruxelles v Belgicku. V roku 2019 belgická spravodajská služba obvinila Songa z účasti na špionážnych aktivitách v trvaní ôsmich rokov. Song počas vyučovania čínštiny na inštitúte využíval svoj titul ako krytie na nábor členov pre čínsku spravodajskú službu.
Nakoniec bol Song vyhostený a na 8 rokov mu zakázali vstup do Schengenského priestoru. Okrem toho bol aj tento Konfuciov inštitút uzavretý.
Obnovenie diplomatických víz zamietnuté pre prenasledovanie Falun Gongu
V roku 2006 kanadská vláda zamietla žiadosť o predĺženie víz Wang Pengfeiovi, druhému tajomníkovi Úradu pre vzdelávanie na čínskom veľvyslanectve v Ottawe. Wang bol zároveň požiadaný, aby opustil Kanadu.
Príčinou bola Wangova práca na Úrade pre vzdelávanie, ktorá zahŕňala zhromažďovanie informácií od praktizujúcich Falun Gongu v Kanade a zasahovanie do ich zákonných práv.
Wang napríklad spolupracoval s CSSA na viac ako 20 kanadských vysokých školách s cieľom očierniť Falun Gong. Shenzhou Xueren (China Scholars Abroad), časopis čínskych úradov, v roku 2004 uverejnil článok, v ktorom chválil „vynikajúci“ výkon prezidenta CSSA na pobočke Pekinskej univerzity v Montreale, najmä jeho taktiku proti Falun Gongu.
Mobilizácia študentov
Podľa správy IRSEM bolo pred Huovou návštevou v roku 2010 na veľvyslanectvo v Ottawe predvolaných približne 50 čínskych študentov v Kanade, ktorí dostali štipendium od čínskej vlády. Liu Shaohua, prvý tajomník Úradu pre vzdelávanie, predniesol prejav o svojich plánoch privítať Hu. Okrem Ontária veľvyslanectvo povolalo aj približne 3 000 ľudí z Quebecu a pokrylo aj všetky ich výdavky ako je hotel, strava, doprava a dokonca oblečenie. Svedkovia uviedli, že každý účastník dostal ako kompenzáciu 50 kanadských dolárov.
Počas stretnutia na Úrade pre vzdelávanie to Liu označil za „boj“ na obranu „povesti vlasti“. Požiadal študentov, aby zvíťazili nad praktizujúcimi Falun Gongu, tibetskými „separatistami“ a ujgurskými „separatistami“, ktorí „okupovali“ Kapitol.
Ako motiváciu Liu pripomenul, že všetky náklady hradí veľvyslanectvo, a to aj študentom, ktorí nedostali štipendium od čínskej vlády. Študentom tiež povedal, aby tento ich rozhovor udržiavali v tajnosti. Keď Hu navštívil Ottawu v roku 2005, predstavitelia ČKS boli pobúrení, pretože „nepriatelia obsadili“ významné miesta. Preto Liu tentoraz očakával veľkolepú uvítaciu scénu zo strany podporovateľov ČKS. Ak by sa niekto študentov opýtal prečo sem prišli, mali by odpovedať: „Sme tu, aby sme privítali Hu. Nech žije čínsko-kanadské priateľstvo!“
V ten istý deň poslal študentom e-mail s podobným odkazom aj Zhang Baojun zo vzdelávacieho úradu čínskeho konzulátu v Toronte. Študentom pripomenul, aby „spolupracovali a správali sa podľa plánu“. Pre tých, ktorí dostali štipendiá od čínskej vlády platí, že každý kto sa nemohol zúčastniť, musí svoju neúčasť ospravedlniť.
Miešanie čínskych prisťahovalcov a zámorských Číňanov
V správe sa tiež dodáva, že ČKS má tendenciu stierať rozdiely medzi cudzími štátnymi príslušníkmi čínskeho pôvodu a čínskymi štátnymi príslušníkmi, ktorí žijú mimo Číny. Týmto chce ČKS nalákať viac ľudí, aby pracovali v jej prospech cez stratégiu Jednotného frontu.
Mnohí z týchto ľudí v skutočnosti utiekli z Číny po Masakre na Námestí nebeského pokoja v roku 1989, prišli z Hongkongu, z Taiwanu alebo sa prisťahovali do zámoria už niekoľko generácií dozadu. Niektorí z nich mali len minimálny vzťah k čínskemu jazyku alebo čínskej kultúre.
Napriek tomu sa ČKS pokúša vytvoriť komunitu, či presnejšie obrovskú sieť „Číňanov“, ktorí žijú v zahraničí, no slúžia režimu.
