Nezabudnuteľné spomienky na Majstrov prednáškový seminár v Guangzhou v roku 1994

(Minghui.org) Po dlhé roky som bola taká chorá, že som zabudla na to, aké je to nemať chorobu. Prežívala som vďaka liekom. Od hlavy po päty som bola samá choroba a všetky moje orgány mali problém. Cítila som sa bezmocne a myslela som si: „Ak nezostúpi z nebies nesmrteľný a nepomôže mi, nikdy opäť nebudem zdravá.“ Vždy som mala ten pocit, že jedného dňa môže nebeská bytosť naozaj prísť a pomôcť mi. Nevedela som, odkiaľ tá myšlienka pochádza, ale živila vo mne nádej. Nechcela som byť so všetkými svojimi chorobami záťažou pre rodinu, takže som manželovi navrhla, aby sme sa rozviedli. Môjmu manželovi odľahlo a rýchlo si založil novú rodinu.

Lúč nádeje

Majster povedal:

„Z bezpočtu životov väzby predurčené

Jediným vláknom Dafa oni sú zviazané“

(„Cesta k božstvu je ťažká“, Hong Yin II)

V decembri 1993 som mala to šťastie, že som dostala knihu Falun Gong. 6. januára 1994 som sa zúčastnila Majstrovho deväťdňového seminára v Guangzhou. Do Guangzhou prišli tisíce ľudí z celej Číny, aby sa tohto seminára zúčastnili.

Jeden praktizujúci povedal, že býva vo vzdialenosti 8 000 míľ. Keď sa dopočul, že Majster bude organizovať tento seminár, pricestoval do Guangzhou. Neustále sa pýtal, či Majster skutočne príde. Hoci mal veľké obavy, bol odhodlaný a povedal, že si neoddýchne, kým nenájde Majstra. Aby prišiel do Guangzhou, prekonal hory aj rieky, išiel vlakom, loďou a dokonca aj lietadlom. Keď nakoniec dostal lístok na Majstrov seminár, bol taký šťastný, že plakal. Mal to šťastie, že sa stretol s Majstrom osobne pred seminárom! Toto zdieľal so všetkými praktizujúcimi, ktorí sa zúčastnili deväťdňového seminára.

Všetci miestni praktizujúci v Guangzhou, ktorí mali dopravné prostriedky, potichu pomáhali praktizujúcim, ktorí prišli z veľkých vzdialeností. Práve keď sme sa chceli spýtať na smer, mladý muž na motorke pred nami zastal a spýtal sa: „Ste tu, aby ste sa zúčastnili Majstrovho deväťdňového seminára?“ Odpovedali sme: „Áno! Áno!“ Povedal: „Som tu, aby som vám pomohol. Nebojte sa. Vezmem dvoch z vás k vášmu hotelu a potom sa zastavím po zvyšok. Bude to v poriadku?“

Keď sa dozvedel, kde bývame, povedal: „To miesto nie je ďaleko od parku Yue Xiu.“ Bez problémov nás odviezol do nášho hotela.

Boli sme veľmi dojatí. Mala som pocit, akoby tento praktizujúci, ktorého sme nikdy predtým nestretli, bol ako člen rodiny, ktorého sme po dlhý čas nevideli. Jeho nesebecké správanie bolo tiež príkladom pre nových praktizujúcich ako my. Bol to príklad vysokého štandardu praktizujúcich Dafa.

Majster nám odovzdal taký veľký Budhov Zákon a priniesol ho priamo k nášmu prahu! Každý bol vo veselej nálade a Guangzhou sa v tom čase zdalo také pokojné a podivuhodné. Dokonca aj počasie bolo nádherné a na modrej oblohe boli roztrúsené biele oblaky.

Majster povedal:

„Och koľko rokov už Majstra hľadám,

v deň jeden konečne ho uzriem sám.“

(„Predurčený návrat ku svätému ovociu“, Hong Yin I)

Každý dychtil po tom, aby videl Majstra. Mnoho praktizujúcich prišlo do sály dlho pred plánovaným začiatkom seminára a čakalo na Majstra. Keď Majster v presný čas prišiel a vstúpil do sály, po dlhý čas sa ozýval ohlušujúci potlesk. Seminára sa zúčastnilo viac ako štyritisíc ľudí.

Keď Majster začal vyučovanie, každý pozorne počúval. Nikto nechcel, aby mu uniklo čo i len jedno slovo.

Keď Majster hovoril o vysokých princípoch Fa, používal jednoduchý jazyk. Aby nám pomohol pochopiť, Majster dokonca uvádzal praktické príklady z bežného života, vrátane malých príbehov. Majstrove prednášky boli vždy zaujímavé a viedol praktizujúcich cez situácie, ktoré popisoval, takže sa často z hĺbky srdca zasmiali a srdečne tlieskali.

Ľudia chceli počúvať Majstrove prednášky čo najviac a Majster chcel, aby sme si z deväťdňového seminára odniesli čo najviac. Toto bola skutočne veľmi zriedkavá príležitosť, ktorú nemožno zmeškať! Existuje staré čínske príslovie: „Keď prejdete touto dedinou, ďalší hostinec tam už nebude.“ Keď sme počuli, ako to Majster povedal počas prednášky, všetci praktizujúci v sále spoločne srdečne zatlieskali.

To, čo nám Majster povedal, boli veci, ktoré sme nikdy nepočuli alebo nevideli v žiadnych knihách. Vďaka Majstrovým prednáškam a neustálemu študovaniu Čuan Faluna som postupne pochopila, že to, čo nás Majster naučil, bol skutočne Veľký Zákon Vesmíru a boli to schody do neba!

Majster mi pomohol odstrániť moju karmu a choroby

Majster nám povedal, že nám pomohol zmenšiť utrpenie, ktoré sme mali kvôli veľkému množstvu karmy. Vytiahol nás z pekla, očistil naše duše a potlačil nás dopredu. Bez Majstrovho vlastného utrpenia a obetovania sa by sme sa určite neboli schopní kultivovať a nemali by sme ani právo kultivovať sa! Praktizujúci pri počúvaní plakali.

Keď Majster viedol seminár v Guangzhou, moja protrúzia bedrovej chrbtice bola veľmi vážna. Prikladala som si na to miesto mnoho náplastí, ktoré stáli 80 yuanov za kus a používala som aj bylinkovú liečbu, ale nič z toho nefungovalo. V tom čase bol môj mesačný plat len niekoľko desiatok yuanov, takže som si liečbu nemohla dovoliť.

Keď som si vypočula Majstrove prednášky, pochopila som, že všetky moje choroby boli spôsobené mojou karmou a mala by som to zniesť. Majster tiež vysvetlil západnú medicínu, čínsku medicínu a liečenie čchi-kungom. Povedal nám princípy Fa o tom, ako pomohol učeníkom odstrániť ich karmu. Vysvetlil všetko veľmi jasne.

Pochopila som, že všetky choroby a ťažkosti boli spôsobené karmou, ktorú som si vytvorila buď v tomto živote alebo v predchádzajúcich životoch. Zraňovala som iných alebo som robila veci, ktoré spôsobili, že som strácala cnosť. Preto musím dodržiavať princípy pravdivosti, súcitu, znášanlivosti a byť dobrou a cnostnou osobou. Keď čelím konfliktom, musím hľadať svoje vlastné nedostatky a zaobchádzať s ostatnými láskavo a s pochopením.

Majster nám vysvetlil pôvod chorôb a ako nám princípy kultivácie v Dafa pomôžu odstrániť naše choroby. Počas seminára Majster očistil naše telá. Odstránil všetky veľké i malé problémy v mojom tele!

Majster nás učí príkladom

V jeden deň, keď bol takmer čas začiatku prednášky, čakali všetci na Majstra. Pred sálou boli len praktizujúci – asistenti. Keď Majster prišiel, uvidel, že nejaké bicykle popadali, takže ich začal zdvíhať a úhľadne zrovnávať.

Jedna praktizujúca prišla neskoro a všimla si vysokého muža, ako zrovnáva bicykle. Pomyslela si, že je to asistent, takže potichu povedľa neho prešla do sály. Avšak hneď ako vstúpila do sály, všetci praktizujúci sa postavili a začali srdečne tlieskať. Táto praktizujúca nechápala, prečo toľko ľudí tlieska a prečo sú takí emotívni. Bola zmätená, lebo všetci sa pozerali jej smerom. Obzrela sa a uvidela hneď za sebou Majstra! Táto praktizujúca veľmi ľutovala, že sa odvážila kráčať pred Majstrom a nenechala Majstra ísť prvého ako prejav úcty.

V tej chvíli si náhle uvedomila: ten muž, ktorý pozorne zrovnával bicykle vonku, bol v skutočnosti Majster! Majster učil svojich žiakov tým, že im sám išiel príkladom.

Majster nezrýchlil krok, aby predbehol túto praktizujúcu, ktorá pred ním pomaly kráčala. Namiesto toho jednoducho kráčal za touto praktizujúcou. A kto bola táto praktizujúca? Bola som to ja!

Než som začala praktizovať, nebola som veľmi zdvorilá – nevedela som ustúpiť za žiadnu cenu. Vždy som sa agresívne drala napred. Keď po rokoch spomínam na to, čo sa stalo v ten deň, stále ľutujem, že bol môj charakter taký biedny. Majstrova veľká dobrota je hlboko vrytá v mojom srdci a stala sa večnou silou, ktorá ma motivuje, aby som sa usilovne kultivovala.

Počas seminára Majster viedol praktizujúcich k vyšším úrovniam a charakter praktizujúcich sa rýchlo zvyšoval. Všetci sme sa zmenili z ľudí, čo v úvodných dňoch súperili o to, aby sa dostali na predné sedadlá v sále, na takých, že sme iným dovolili ísť napred a vstupovali sme organizovane do sály. Niektorí praktizujúci dobrovoľne uvoľnili svoje miesta iným a posadili sa do zadnej rady. Praktizujúci, ktorí na tom boli finančne dobre, dokonca pomáhali praktizujúcim, ktorí nemali veľa peňazí. Všetci sme sa naučili obetovať sa pre iných a dávať druhých na prvé miesto.

Predtým ako Majster začal prednášať, vždy všetkým povedal: Ak niekto nájde stratenú vec, položte ju na rečnícky pult a vlastník tej veci môže po prednáške prísť a vziať si ju.

Prešlo viac ako 20 rokov, ale stále si živo spomínam na tie dojímavé scény, keď som sa zúčastnila posledného seminára, ktorý Majster usporiadal. Stále si tiež pripomínam, čo Majster povedal. Motivuje ma to, aby som bola vo svojej kultivácii čoraz usilovnejšou.