(Minghui.org) Dobrý deň, Majster! Dobrý deň, milí praktizujúci!
Falun Dafa som začala praktizovať v roku 1997. Praktizujem síce už veľmi dlho, ale v začiatočných rokoch somnebrala kultiváciu veľmi vážne. Až v roku 2016 som sa prebrala z ťažkostí a začala som pevne a energicky napredovať v praktizovaní.
Objavenie Dafa
Mám 56 rokov a vyrastala som v horách. Moje rodné mesto je pri lesnom hospodárstve hlboko v horách na severovýchode Číny. Naše hory sú vysoké a lesy sú husté a odľahlé. Obaja moji rodičia pracovali na lesnom hospodárstve.
Vydala som sa za muža, ktorý tiež pracoval na hospodárstve, ale jeho plat nebol dostatočný na uživenie rodiny. Ťažko som pracovala na kultivovaní troch hektárov horskej pôdy. Vďaka môjmu farmárčeniu sme dokázali vyžiť a zaplatiť štúdium mimo mesta pre naše dve deti.
Požehnanie Falun Dafa neminulo ani našu odľahlú oblasť. V roku 1997 mi jedna kamarátka povedala, že jej manžel praktizuje Falun Dafa a cíti sa plný energie a vyzerá byť mladší, ako je. Jej slová sa ma dotkli. Namáhavo som pracovala sama na poli a okrem toho som mala veľa domácich prác. Bolo by skvelé, ak by mi táto prax dodala energiu a zlepšila moje schopnosti. Kamarátka mi teda dala knihu Čuan Falun a požiadala ma, aby som si ju prečítala.
Počas dňa som pracovala a v noci som čítala. Cítila som, že táto kniha vedia ľudí k tomu, aby boli dobrými. Keďže som bola veľmi zaneprázdnená prácou, po jednom prečítaní som ju prestala čítať. Keď prišla zima, išla som na cvičebné miesto a začala som sa učiť cvičenia. Hoci som knihu nečítala opakovane, dokázala som sa správať podľa princípov pravdivosť-súcit-znášanlivosť a byť ohľaduplná k druhým.
Môj manžel bol neskôr povýšený na manažérsku pozíciu na hospodárstve. Každý deň chodieval do práce skoro ráno a vracal sa neskoro v noci. Vyzeralo to tak, akoby s ním naša rodina nemala nič spoločné. Ja som zatiaľ každý deň naďalej tvrdo pracovala.
Moja namáhavá práca, skromnosť a láskavosť však nedokázali manžela udržať. V pestrofarebnom kotle modernej spoločnosti si nakoniec našiel známosť. Pokúšala som sa zachrániť naše manželstvo, ale on nebol ochotný počúvať. V roku 2014 ma nakoniec opustil a rozviedli sme sa.
Moja kultivácia bola nestála aj kvôli manželstvu a nedostatku času.
V deviatej lekcii Čuan Faluna Majster povedal:
„Lao-c’ povedal: ‚Keď múdry človek počuje Tao, bude ho praktizovať usilovne. Keď priemerný človek počuje Tao, bude ho praktizovať tu a tam. Keď hlúpy človek počuje Tao, bude sa na ňom hlasno smiať. Ak sa na ňom hlasno nesmeje, nie je to Tao.‘“
Z hľadiska kultivácie som si pripadala ako bežný človek.
Prebudenie sa po tvrdej rane
Rozvod ma zničil, cítila som sa byť ukrivdená, zatrpknutá a zdeprimovaná. Celé dni som iba plakala. Nenávidela som bývalého manžela za to, že je voči mne a deťom taký nezodpovedný. Toľko rokov som tak ťažko pracovala pre našu rodinu a skončila som v takejto situácii. Po rozvode ho znova povýšili. Bolo pre mňa veľmi ťažké pokojne zvládnuť všetky zmeny. Veľmi som schudla a cítila som sa na dne.
V januári 2016 mi zomrela matka, čo pre mňa bola ďalšia tvrdá rana. Bola pre mňa najbližšou osobou a veľkou oporou. Stále sa o mňa starala a každý deň mi pomáhala s nakupovaním, varením a domácimi prácami. Keďže som musela pracovať a deti boli mimo mesta, starala sa o všetky tieto veci. Keď zomrela, ostala som úplne sama. Nedokázala som to viac zniesť a zrútila som sa. Mesiac som nedokázala vstať z postele a počas tej doby som uvažovala o zmysle života.
Ľudské bytosti žijú a umierajú pre lásku, lenže ja som kultivujúca. Mala by som odstrániť svoje pripútanosti k sláve, zisku a sentimentalite. Zrazu som si spomenula, že som učeníčka Dafa s misiou zachrániť vnímajúce bytosti. Nie som sama a k tomu mám Majstra.
Majster opakovane predĺžil čas pre všetkých učeníkov Dafa, aby sa mohli dobre kultivovať a pre tých, ktorí spadli, aby to mohli dohnať. Počas rokov som premárnila toľko času, nedokázala som sa pevne kultivovať, stratila som sa v spoločnosti, zabudla som, kvôli čomu som prišla na svet a takmer som sa zničila. Nemohla som viac sklamať Majstra, ktorý na nás súcitne čaká. Musím sa vzdať svojej sentimentality a sebeckosti a ponáhľať sa na ceste kultivácie.
Majster povedal:
„Objasňovanie faktov a záchrana vnímajúcich bytostí sú tým, čo musíte robiť. Okrem toho nie je nič iné, čo musíte robiť. V tomto svete nie je nič, čo by ste museli robiť. Toto sú veci, na ktorých musíte pracovať, avšak niektorí ľudia už nevenujú veľa pozornosti svojej vlastnej kultivácii a namiesto toho spravili prioritu z bežných vecí. Neodchýlili ste sa potom od cesty kultivácie učeníkov Dafa?“ („Vyučovanie Fa na Fa konferencii v New Yorku 2015“)
Rozdávanie materiálov
Na jar v roku 2016 bolo zničené naše miesto na výrobu informačných materiálov, pričom praktizujúci, ktorí ho viedli, boli zatknutí a odsúdení do väzenia. Nechcela som čakať, keďže Minghui odporúča zakladať všade malé miesta na výrobu materiálov. S pomocou ďalších praktizujúcich som jedno založila u seba doma. Začala som tlačiť materiály na objasňovanie pravdy, ktoré som potom rozdávala. Niektoré som poskytla aj starším praktizujúcim v okolí.
V tom období som celé leto chodila na bicykli rozdávať materiály od dverí k dverám do rôznych dedín a miest na vidieku. Pokryla som oblasť v dosahu niekoľko desiatok kilometrov od môjho bydliska. To potom otvorilo cestu k osobným rozhovorom s ľuďmi a pomohlo im to vystúpiť z Čínskej komunistickej strany (ČKS).
Počas zimy som sa sústredila na bytovky. Sama som roznášala materiály ku každým dverám na každom poschodí a v každej budove. Vyrobila som letáky, ktoré sa dali ľahko nosiť. Vďaka Majstrovej ochrane som sa vždy bezpečne vrátila.
Práve keď som robila tieto veci ako učeníčka Dafa, Majster mi pomohol aj finančne. V auguste 2016 dal miestny lesnícky úrad deťom lesných robotníkov možnosť poberať dôchodok, čo sa v minulosti nikdy nestalo. Keďže moji rodičia pracovali na lesnom hospodárstve, mala som naň nárok a v roku 2017 som začala poberať dôchodkové dávky. Odvtedy sa už nemusím starať o svoje životné náklady. Vďaka tomu sa môžem sústrediť na tri veci, ktoré by učeníci Dafa mali robiť a stať sa usilovnejšou na svojej kultivačnej ceste.
Začiatkom roka 2017 som spoznala praktizujúcu menom Mei z vedľajšej dediny. Mala dlhodobé skúsenosti s objasňovaním pravdy pomocou rozdávania informačných materiálov na vidieku. Keďže žijeme v poľnohospodárskom okrese na severovýchode Číny, v ktorom je veľa vidiečanov, ktorí sa ešte nedozvedeli, čo je Falun Dafa, je veľmi dôležité pokryť vidiek. Mei a ja sme sa dohodli, že budeme spolupracovať na objasňovaní pravdy a budeme chodiť od dverí ku dverám, rozdávať materiály a hovoriť s ľuďmi o Falun Dafa. Aby sme zvýšili našu účinnosť, kúpila som si použitú motorku.
Na typickom vidieku v severnej Číne sú počas jarnej výsadby všetci mladí ľudia na poliach a doma zostávajú len starší ľudia a deti. S Mei sme sa najprv vybrali do jej rodného mesta. Vďaka nášmu objasňovaniu pravdy sa tamojší dedinčania dozvedeli, že Falun Dafa je dobrý, zlepšuje fyzické zdravie a prináša požehnania. Priniesli sme aj niekoľko amuletov s vyrytými slovami „Falun Dafa je dobrý“ a „pravdivosť-súcit-znášanlivosť sú dobré“. Boli krásne a každý ich chcel.
Dedinčanom som povedala, aby si tieto slová zapamätali. „Tie slová sa mi páčia a majú veľký význam,“ povedala jedna žena. Keď sa ľudia dozvedeli fakty o Falun Dafa, veľmi si cenili tie materiály a ďakovali nám za naše úsilie. Mei im povedala, že to robíme, pretože sme praktizujúce Falun Dafa. „Ďakujem vám, Majster,“ zvolal jeden dedinčan, „Falun Dafa je dobrý!“
Farmári po oboch stranách cesty orali a siali a my sme s nimi chodili sem a tam a rozprávali sa s nimi o Falun Dafa. Vidiečania mali čistú dušu a boli milí a väčšina z nich bola vnímavá k tomu, čo sme im chceli povedať. Niektorí nás dokonca pozvali najesť sa do svojich domovov. Poďakovali sme im, ale pozvanie sme odmietli.
Počas sezóny pracovalo na poliach mnoho ľudí, takže sme mali veľa príležitostí porozprávať sa s nimi. Keď sme na poliach skončili, išli sme do dediny a chodili sme od domu k domu, pretože sme nechceli nikoho vynechať. Za 9 dní súhlasilo celkovo 650 dedinčanov s vystúpením z ČKS a jej pridružených organizácií Zväz mládeže a Mladí pionieri. Vedeli sme, že všetko je usporiadané Majstrom a my sme iba nasledovali cestu s čistým srdcom.
Majster žiada učeníkov Dafa, aby sa zlepšovali ako celok. Na začiatku som bola iba ja a Mei. Žijem vo väčšom meste, v ktorom sa nachádza Úrad lesníctva našej provincie. Mestom vedú koľajnice a na ich oboch stranách sú roztrúsené domy miestnych praktizujúcich. Žiaden z nich však nevykročil napred objasňovať ľuďom pravdu.
Keď sme sa s Mei podelili o naše skúsenosti a pochopenia s týmito praktizujúcimi, dvaja z nich sa k nám pridali. Mei a ja sme im ukázali, ako sa to robí, a oni sa rýchlo pridali. Efektivita bola oveľa vyššia, keď sme pracovali spoločne. Rozdelili sme sa do dvoch dvojčlenných tímov. Takto sme pokryli všetky susedné dediny a mestá. Zakaždým sa nám podarilo zozbierať mená 70 – 80 ľudí, ktorí vystúpili z ČKS a pridružených organizácií. Niekedy sme získali viac ako 100 mien.
V procese objasňovania pravdy sme sa stretli aj so zasahovaním. Niektorí ľudia nás odmietali počúvať a snažili sa presvedčiť aj ostatných, aby nás nepočúvali. Keď nás raz vyrušoval jeden človek, povedala som mu: „Je v poriadku, ak nás nechcete počúvať, ale nemáte právo brániť ostatným, aby si nás vypočuli a mali dobrú budúcnosť.“ Ten človek potom odišiel.
Keď sa nám človek, ktorý bol podvedený propagandou ČKS, vyhrážal, že nás nahlási polícii, povedala som mu: „Neporušili sme žiaden zákon, pretože praktizovanie Falun Gongu je osobnou voľbou a sloboda vierovyznania je zaručená Ústavou. Ak však voči nám vznesiete falošné obvinenia, sám sa môže dostať do problémov.“ Otočil sa a odišiel.
Niektorí praktizujúci nemohli chodiť do hôr ako my, ale aj tak hrali svoje úlohy v meste a jeho okolí. Niektorí chodili von objasňovať pravdu tvárou v tvár a niektorí vylepovali plagáty v bytovkách. Pokryli sme všetky oblasti v meste a okolí.
Keďže som sa sústredila na dobré robenie troch vecí, Majster ma vo sne povzbudil, aby som pokračovala v dobrej práci. V tom sne sme sa spolu s ďalšími praktizujúcimi pretekali na autách. Boli sme zoradení v jednom šíku a pohybovali sme sa veľkou rýchlosťou.
Obdobie pandémie
Čínsky nový rok 2020 bol iný, ako tie minulé. Zrazu sa objavil koronavírus, známy aj ako vírus ČKS kvôli utajovaniu a dezinformáciám zo strany režimu a zachvátil Čínu a potom aj celý svet. Informovanie ľudí o pravde, ktorá ich má zachrániť, sa tak stalo ešte naliehavejším.
Čínsky nový rok 2020 som strávila u sestry. Sestra vlastnila rodinný hotel v turistickej oblasti na horách. Počas druhého dňa novoročných osláv chodili nejakí miestni pracovníci do každého hotela a pýtali sa: „Máte nejakých turistov z Wuhanu?“ Až potom som pochopila, že vo Wuhane prepukla závažná pandémia.
Pandémia musela byť veľmi vážna, keďže aj v odľahlých horách boli ľudia nervózni. Nemohla som dlhšie zostať v sestrinom dome. Zachraňovať životy je ako hasiť požiar. Ako učeníčka Dafa musím splniť svoje poslanie. Keď som nasledujúceho dňa odišla, táto horská oblasť sa dostala do lockdownu.
Zachraňovanie ľudí počas pandémie
Deň po návrate domov ma prišla navštíviť Mei. Obe sme cítili urgenciu zachraňovať ľudí, lenže ako? Pozrela som sa na Minghui a našla som nejaké články, v ktorých sa hovorilo o tom, ako zachraňovať ľudí uprostred pandémie. Tieto články nám veľmi pomohli.
Stiahli sme si niektoré z tých článkov, ako napríklad „Epidémie, bezpečnosť a svedomie“ a „Pamätajte si počas pandémie, že Falun Dafa je dobrý“. Urobili sme z nich mnoho kópií a rozdávali sme ich. Viem, že ten, kto tieto materiály dostal, prečítal si ich a zapamätal si, že „Falun Dafa je dobrý“, bude počas pandémie v bezpečí.
Počas lockdownov mohol iba jeden človek z rodiny ísť von na dve hodiny denne. Mei a ja sme si ten čas veľmi vážili. Vždy keď sme išli von, pomohli sme niekoľkým ľuďom vystúpiť z organizácií ČKS.
Jazdenie na motorke
Pred viac než 20 rokmi som sa pri práci na poli naučila jazdiť na motorke a to veľmi dobre. Hoci mám vyše 50 rokov, stále jazdím rýchlo a bezpečne. Od roku 2017 všade vozím na motorke aj Mei. Moja motorka sa stala silným nástrojom pri našich snahách pomôcť ľuďom pochopiť fakty a zachrániť ich.
V minulosti sme jazdili iba niekoľko desiatok kilometrov denne. Po uvoľnení lockdownu v roku 2020 ma dvaja starší praktizujúci požiadali, aby som išla rozdávať materiály do hôr. Začiatkom mája som tam teda išla a strávila som na horách tri dni. Keďže tie hory boli vzdialené vyše 100 kilometrov od môjho domova, cesty boli v zlom stave a moja motorka bola stará, cestou domov som sa cítila, akoby sa mi rozpadali kosti. Trvalo mi štyri dni, kým som sa z toho potom dostala.
Žijem v okresnom meste, no mnohí obyvatelia nášho okresu žijú na vidieku. Mnoho vnímajúcich bytostí nepozná skutočný príbeh Falun Dafa a nedostalo informačné materiály. Pred niekoľkými rokmi išlo zopár praktizujúcich rozdávať informačné materiály na vidiek a boli zatknutí. Bolo ťažké nájsť ďalších praktizujúcich, ktorí by išli na vidiek. Okrem toho tam nebola žiadna doprava.
Raz ma oslovila praktizujúca Tao dúfajúc, že by sme mohli spolu rozdávať materiály na vidieku. Spočiatku som trochu váhala, pretože horské cesty sú často hrboľaté a dlhé. Tao, ktorá so mnou už predtým spolupracovala, však mala rada môj rýchly, no bezpečný štýl jazdenia. Cítila, že sa najviac hodíme na túto prácu. Uvedomila som si, že ide o zachraňovanie ľudí a že by som mala spolupracovať bez váhania. Moja motorka však bola príliš stará. Kúpila som si teda ďalšiu používanú motorku, ktorá bola rýchla a dokázala dobre tlmiť nárazy. Bola silná a nemala vysokú spotrebu, presne ako som si predstavovala.
Jazdili sme spolu do rôznych dedín. Ja som šoférovala a Tao sedela vzadu a hádzala. Za rýchlej jazdy dokázala hádzať materiály presne do každého dvora. Dokázala to dokonca ako s pravou tak aj s ľavou rukou, veľmi rýchlo a efektívne. Jednu dedinu sme dokončili za krátky čas.
Pokryli sme všetky dediny vo všetkých smeroch! Iba v roku 2020 sme rozdali vyše 20 000 kusov informačných materiálov a samé sme tomu sotva mohli uveriť. Pri pohľade na mapu sme videli, že sme pokryli dokonca aj nejaké odľahlé horské dediny, ktoré na mape ani neboli. Čas beží rýchlo a teraz týmto spôsobom rozdávame najnovšie materiály.
Niektorí praktizujúci sa nás pýtali, ako sme niečo také dokázali. Cítim, že učeníci Dafa sú tými, ktorí kráčajú cestou s posvätnou misiou záchrany ľudí. Napĺňame svoju misiu so spravodlivými myšlienkami, pocitom naliehavosti, odhodlaním a zanietením. Niektoré cesty vyžadovali, aby som šoférovala asi 150 kilometrov za deň a po návrate domov som musela tlačiť ďalšie materiály. Bolo to trochu únavné. Pri pomyslení na to, koľkým ľuďom to však prospeje vďaka sile Falun Dafa, som prestala cítiť únavu. Namiesto toho som si len udržiavala spravodlivé myšlienky.
V bezpečí počas tajfúnu
Jedného dňa na konci augusta 2020 som si na oblohe všimla tmavé mraky, ale aj tak som sa rozhodla ísť von s Tao. Vzali sme si 50 kusov informačných materiálov a vybrali sme sa do mesta vzdialeného asi 30 kilometrov. Cestou tam sme mali pocit, akoby nás tie temné mraky nasledovali. Požiadali sme Majstra, aby nám pomohol zastaviť dážď. Celé ráno sme sa s ľuďmi rozprávali o Falun Dafa a rozdávali sme materiály. Ľudia, s ktorými sme sa v ten deň rozprávali, sa zdali byť vnímavejší k našim slovám.
Keď sme dokončili rozdávanie materiálov, nasadli sme na motorku. O chvíľu sa spustil dážď. Nebol tam žiaden prístrešok a nemali sme ani dáždniky či pršiplášte, takže sme išli ďalej. Dážď bol stále silnejší a silnejší a k tomu fúkal veľmi silný vietor. Musela som si stále utierať vodu z prilby a nevidela som dobre. Naše šaty bol úplne premočené a triasli sme sa od zimy.
Zastavili sme sa u mojej sestry niečo vyzdvihnúť. Sestra nás požiadala, aby sme tam prenocovali. Tao nechcela moju sestru obťažovať a ja som to tiež nechcela, takže sme sa vydali domov.
Neskôr sme sa dozvedeli, že v ten deň bol v tej oblasti tajfún, čo sa nikdy predtým nestalo. Niet divu, že sme mali pocit, že vietor odfúkne našu motorku. Vďaka Majstrovej ochrane sme sa šťastne a bezpečne vrátili domov.
Ako sme unikli nebezpečenstvu v hlbokom lese
V juhovýchodnej časti nášho mesta je hornatá oblasť a hlboko v tých horách je mnoho lesných hospodárstiev. Hory sú vysoké a husto porastené, takže tie hospodárstva sú veľmi odľahlé. Po prepuknutí epidémie vírusu ČKS bola táto oblasť uzavretá a lockdown bol uvoľnený až 28. septembra 2020. Veľmi som sa potešila, keď som zistila, že tá oblasť je znova prístupná. Bolo tam deväť hospodárstiev, v ktorých sme ešte neboli. Keďže som sa v tej oblasti narodila, tamojší ľudia so mnou majú hlboké spojenie a nemôžem ich opustiť.
Je tam tiež veľmi známe turistické miesto, ktoré sa nachádza v najväčšom lese. Každý rok počas najlepšej turistickej sezóny v období sviatku stredu jesene tam prichádza veľké množstvo ľudí z celej provincie aj z vonku. Prichádzajú sa pozrieť na fascinujúcu farebnú scenériu. Príchod turistov je výbornou príležitosťou na rozdávanie materiálov. Mimo sezóny tam okrem miestnych nie je veľa ľudí a aj jeden cudzinec môže byť miestnym podozrivý.
V tej oblasti žije praktizujúca Jia. Porozprávala som sa s ňou a naplánovali sme si prejsť 9 lesných hospodárstiev za 4 dni. Vyrazili sme o 9 ráno nasledujúceho dňa a vzali sme si 500 kusov materiálov. Prvé miesto sme prešli hneď a použili sme 100 kusov.
Okolo obeda sme prišli do najväčšieho hospodárstva, ale v tom čase bolo vonku príliš veľa ľudí, takže to pre nás nebolo bezpečné. Išli sme teda ešte na dve menšie miesta, kde sme rozdali spolu 150 kusov. Rýchlo sme to dokončili a vrátili sme sa späť.
Začali sme na južnej strane cesty, kde boli všetky uličky poprepájané. Na severnej strane boli všetky uličky slepé, takže sme pri rozdávaní materiálov vysielali spravodlivé myšlienky. Keď sme narazili na policajnú stanicu, nenechali sme sa vyrušiť a potichu sme pokračovali v našej práci.
Cestou dole z horskej cesty bolo ešte jedno hospodárstvo, ktoré bolo ešte odľahlejšie. Príroda bola úchvatná, ale nemali sme čas na to, aby sme si ju užívali. Bolo popoludnie a chceli sme sa tam čo najskôr dostať. Po asi 9 kilometroch sme prišli k úpätiu hory a začali sme rozdávať materiály. Keď sme stretli nejakých ľudí, povedali sme im, že sú to veľmi dobré materiály a poprosili sme ich, aby sa na to pozreli.
Keď sme prišli k poslednej uličke, zistili sme, že je slepá, no krátka a iba s niekoľkými domami. Začali sme teda roznášať od konca uličky smerom von. Keď Jie hodila materiály do jedného dvora, všimol si nás mladý muž v maskáčovej uniforme a s červenou páskou na rukáve stojaci na dvore. Odviezla som nás von z tejto uličky, no on si sadol na motorku a išiel za nami. Povedal aj ďalšiemu mužovi v aute, aby nás sledoval. Vyšli sme zo zalesnenej časti a ten mladý muž na motorke nás dostihol.
Spomalila som a počkala na neho. Pomyslela som si, že mu budem môcť vysvetliť, čo tam robíme.
„Čo tu robíte?“ opýtal sa.
„Prišli sme pomôcť ľuďom. Prečítajte si prosím tieto informácie a uvidíte, že to pre vás bude dobré,“ odpovedala som.
Jeho postoj sa trochu zjemnil a miernym hlasom povedal: „Zastavte, zastavte.“
Nepočúvla som ho, pridala som a nechala som ho za sebou.
Potom nás dostihlo to auto. Keď som nad tým popremýšľala, vedela som, že ak nás niekto naháňa, určite nemá dobré úmysly a nemohla som dovoliť, aby nás zastavil. Zozadu na nás trúbil, ale ja som ho nepustila a ponáhľala som sa horskou cestou.
Neskôr som trochu vybočila a on nás rýchlo predbehol a prudko zastavil zablokujúc cestu. Horská cesta je úzka. Spomalila som. Pri prednej časti auta bolo málo miesta a sotva by sa tadiaľ dalo prejsť, navyše povrch vedľa cesty bol veľmi hrboľatý a ľahko by sme mohli spadnúť. Zadná časť auta vytŕčala mimo cesty, ale povrch mimo cesty bol rovný. Nespanikárila som. Ľavou nohou som dvakrát prudko stúpila na brzdu a pravou rukou som pridala plyn. Potom sme vyrazili vpred, bolo to takmer akoby sme leteli a uháňali sme dole horou. Popri tom som prosila Majstra o pomoc: „Majster, pomôžte nám! Majster, pomôžte nám! Nenechajte ich dopustiť sa hriechov!“
Vodič auta nečakal, že by žena v mojom veku dokázala tak dobre jazdiť. Na ceste bolo príliš veľa zákrut. Keďže nás nemohol zastaviť, prestal nás naháňať. Bola som veľmi vďačná, že náš súcitný Majster nám pomohol uniknúť z nebezpečenstva.
V ten deň sme prešli vyše 200 kilometrov a za 9 hodín sme prešli 5 lesných hospodárstiev. Celý čas sme nemali príležitosť najesť sa ani sa napiť. Syn sa ma opýtal, kde sme boli. Keď som mu to povedala, nezdalo sa mu to možné, takže sa znova opýtal: „Kde?“
Náhle si to uvedomil: „Žartuješ? Nie, ty to myslíš vážne! Fíha!“
Vedel, ako ďaleko to bolo a dokonca aj pre šikovného mladého muža by bolo dosť ťažké tak dlho šoférovať a zájsť na toľko miest.
„Praktizujem Falun Dafa,“ odpovedala som, „musíme spraviť, čo treba spraviť.“
Na záver sa chcem znova poďakovať Majstrovi za spásu a súcitnú starostlivosť po celé roky.
