(Minghui.org) S dcérou sme sa kedysi vždy často hádali a ani jedna z nás nechcela počúvať tú druhú. Často som premýšľala spôsobom: „Som tvoja matka – musíš ma počúvať.“ S takýmto mojim zmýšľaním sa však problémy ešte zhoršili, keď sa narodilo vnúča. Vybuchovali sme hnevom, len čo jedna alebo druhá povedala niečo nevhodné.
Keď k nám raz prišla na obed moja dcéra so zaťom a vnukom, rozhodla som sa pripraviť dusené kuracie mäso a palacinky. Bolo vtedy veľmi horúco a ja som v kuchyni strávila asi dve hodiny. Bola som celá spotená. Len čo som naservírovala jedlo, dcéra sa začala sťažovať: „To dusené mäso je úplne bez chuti a tie palacinky nie sú dobré!“ Odmietla to dojesť a odišla od stola aj so zaťom. Keď som jedlo ochutnala, s prekvapením som zistila, že je bez chuti. Pomyslela som si: „Zvyčajne varím celkom dobre. Čo sa to dnes stalo? No aj keď je jedlo nepodarené, nemusela to komentovať tak negatívne.“ Mala som slzy v očiach a bola som veľmi nahnevaná a rozrušená.
Zrazu mi napadlo, že sa správam ako bežný človek. Majster nás často vedie k pozeraniu sa dovnútra, keď sa stretneme s ťažkosťami. Až vtedy som si uvedomila, že namiesto študovania Fa a cvičenia, som sa starala len o varenie pre dcéru. To značí veľmi silnú pripútanosť k sentimentu. Keď sa teraz obzriem späť, myslím si, že ak by pochválili moje jedlo, bola by som až príliš nadšená, Majster mi teda umožnil niečo pochopiť prostredníctvom kritiky od dcéry.
Zrazu som pochopila príčinu za celou touto príhodou. Osvietila som sa k tomu, že som sa mýlila. Povedala som: „Je to všetko moja chyba, nemôžeš za to.“ Dcéra na mňa hľadela a nepovedala ani slovo. Upratovala izbu ďalej, akoby sa nič nestalo. Keď skončila, pokojne mi povedala: „Vieš mama, mohla si len za 10 minút pripraviť rezance. Sú veľmi dobré. Nemusela si v tejto horúčave robiť palacinky. Navyše, my máme radi jedlo trocha slané, takže ako by si potom dojedla to dusené mäso úplne sama?“
Normálne sú moja dcéra i zať veľmi pozorní. Potrebovala som sa pozrieť na pozitívnu stránku veci a častejšie ich oceňovať, namiesto robenia výčitiek. Majster mi skrz moju dcéru pripomenul, že sa musím zbaviť pripútanosti k sentimentalite. Potrebovala som venovať viac času robeniu troch vecí. Uvedomila som si, že čím viac sa budem chcieť o dcéru starať, tým viac sa bude búriť. A nielenže som si neuvedomovala, že mám pripútanosť k sentimentu, bola som tiež pripútaná k zásadám bežných ľudí. Bola som zvyknutá premýšľať v zmysle: „Som tvoja mama. Mala by si ma počúvať bez ohľadu na to, čo robím. Hovorí sa tomu oddanosť rodičom.“
Majster povedal:
„To znamená, že ste v prvom rade praktizujúci a až potom odborník.“ („Potvrdenie“, Základy pre ďalší pokrok)
Konečne som si uvedomila, že sa musím v prvom rade správať ako kultivujúca, a až potom ako matka. Mojou prioritou je správať sa ako kultivujúca v bežnej spoločnosti a zároveň by som nemala byť pripútaná k ľudským záležitostiam. Iba tak sa budem môcť pozerať na veci z pohľadu kultivujúcej. Majster usporiadal, aby sme sa kultivovali vo veľkom kotle ľudskej spoločnosti, a aby sme sa tak mohli v kultivácii zlepšiť.
Začala som si viac uvedomovať svoju pripútanosť k sentimentu a osvietila som sa tiež k ďalšiemu princípu: Naši najbližší majú k nám predurčený vzťah. Prišli pre Fa a musia byť zachránení. Vedeli, že sa v tomto živote máme stať učeníkmi Dafa obdobia nápravy Fa. Mali preto veľké nádeje a nasledovali nás cez mnohé reinkarnácie, aby mohli byť spasení. Ak náš kultivačný stav zaostáva, ich vedomá stránka bude sklamaná. Na povrchu to môže mať podobu nevďačnosti a hnevu, bez ohľadu na to, koľko sme toho pre nich obetovali. Neprišli na tento svet kvôli materiálnym výhodám. To, či sa dokážeme vykultivovať späť k svojmu pravému ja, priamo ovplyvňuje to, či môžu byť zachránení, alebo nie. Takže samozrejme budú znepokojení, keď uvidia, akí sme oklamaní bežnou ľudskou sentimentalitou.
Keď som si uvedomila tieto veci, začala som brať ľudský sentiment viac zľahka. Musím sa zlepšiť v štúdiu Fa a lepšie sa kultivovať, aby som sa mohla dobre činiť v záchrane vnímajúcich bytostí.
Keď som sa zlepšila, zmenila sa aj moja dcéra. Bola ohľaduplnejšia a úctivejšia. Dcéra a zať vedeli, že ma nemajú žiadať o stráženie detí, keďže cez deň nemám veľa času. Nevolali ma, pokiaľ to nebolo absolútne nevyhnutné, aby som vyzdvihla vnúča zo školy. Takisto sa ponáhľali, aby navarili alebo kúpili jedlo vonku, vždy keď sme sa stretli. Tiež sa stalo, že môj zať išiel do banky, kde rozmenil asi 4 000 yuanov, keď uvidel, že tlačím informácie o Falun Dafa na bankovky. Bola som za nich naozaj šťastná.
Mnohé deti sa dnes spoliehajú na svojich rodičov, no stále sa v živote sťažujú. Moja dcéra a zať nie. Obaja sú nezávislí a ohľaduplní voči starším. Kedysi som uvažovala o tom, že im pomôžem nájsť lepšiu prácu, ale keď som uvidela trápenia, ktoré nastali, keď do života svojich detí zasahovali iní praktizujúci, rozhodla som sa nechať všetko plynúť prirodzene. Pozerala som sa dovnútra, odstránila som svoju pripútanosť a napravila som sa na základe princípov Dafa.
Vždy keď som sa stretla s ľuďmi, na ktorých mi záležalo, snažila som sa správať ako kultivujúca. Majster chráni praktizujúcich Falun Dafa a ich príbuzných, takže by som mala nechať veciam prirodzený priebeh. Nemala by som zasahovať do toho, čo pre nich Majster usporiadal. Moja dcéra i zať si našli ideálne zamestnanie. Sú súcitní a nesebeckí a nikdy by nesúťažili o osobný zisk. Slušne si zarábajú a ja sa o nich nemusím báť.
