Magické zrkadlo: Pochopenie povahy ČKS

(Minghui.org) V populárnom klasickom čínskom románe Sen o Červenom pavilóne, známom aj ako Príbeh kameňa, sa spomína dvojstranné magické zrkadlo pochádzajúce od jedného taoistu, ktorý povedal, že zrkadlo dokáže vyliečiť chorobu Jia Ruia.

Jia ochorel potom, ako žiadostivo túžil po krásnej manželke svojho bratranca, ktorá ho odmietla. Taoista mu povedal, aby sa vždy pozeral len na zadnú stranu zrkadla a nikdy nie na prednú stranu. Keď sa Jia pozrel na zadnú stranu, uvidel tam kostru, takže neuposlúchol varovanie, otočil zrkadlo a zbadal v ňom bratrancovu manželku, ako na neho máva. Skočil dovnútra zrkadla a strávil s ňou noc.

O niekoľko hodín ho rodina našla v posteli mŕtveho. Schôdzka s kráskou sa ukázala byť iba ilúziou v zrkadle.

Posolstvom tohto príbehu je to, že mnoho vecí vo svete má dve stránky: iluzórnu a skutočnú. Veci, ktoré vyzerajú byť úžasné, môžu byť v skutočnosti presným opakom. Napríklad žiadostivosť môže človeku priniesť krátkodobé a povrchné potešenie, ale z dlhodobého hľadiska môže zničiť jeho zdravie alebo dokonca aj život. Mnoho ďalších vecí, za ktorými sa ľudia v sekulárnom svete ženú, ako bohatstvo, sláva a city, sú tiež ilúziami, pretože sú všetky pominuteľné a po smrti si ich nemožno vziať so sebou do hrobu.

Počas dlhej čínskej histórii sa mnohí ľudia snažili stať sa nesmrteľnými, nedokázali si však uvedomiť pravú povahu ilúzií, o ktoré sa v sekulárnom svete usilovali. V dôsledku toho nedokázali dosiahnuť duchovné osvietenie.

Taoista, ktorý mal spomínané magické zrkadlo, napísal aj báseň o tom, ako ľudia nedokážu rozpoznať pravú povahu svojich svetských túžob:

Všetci ľudia by chceli byť nesmrteľnými, naháňajú sa však za bohatstvom a slávou; Kde sú dnes všetci tí mocní páni včerajška? ich hroby sú spustnuté a zarastené trávou. Všetci ľudia by chceli byť nesmrteľnými, čo si však najviac cenia je striebro a šaty; Celý život sa namáhajú pre peniaze, až kým im smrť naveky oči nespečatí. Všetci ľudia by chceli byť nesmrteľnými, predsa sa na svoje manželky spoliehajú; Ktoré manželovi večnú lásku sľubujú no hneď po jeho smrti sa znova vydajú. Všetci ľudia by chceli byť nesmrteľnými, s ďalšími deťmi ďalej sa presúva vina; Hoci milujúcich rodičov sú zástupy, kto kedy videl naozaj verného syna?

Tradičná čínska kultúra učí, že iba cnosť a karma – nie svetské veci – nasledujú človeka z jedného cyklu reinkarnácie do ďalšieho. Ak sa niekto chce stať nesmrteľným, musí sa zamerať na zlepšovanie charakteru a stávanie sa dobrým človekom.

Ilúzia a skutočnosť

Hoci bol Sen o Červenom pavilóne napísaný pred 200 rokmi, spolu s magickým zrkadlom nám ponúkajú cenný pohľad na povahu dnešného červeného teroru v Číne.

Od svojho založenia v roku 1921 Čínska komunistická strana (ČKS) zahaľuje celú Čínu do červeného teroru. V roku 1949 sa dostala k moci a situácia sa ešte zhoršila. Kvôli udržaniu si absolútnej moci ČKS spúšťala jednu politickú kampaň za druhou, ktoré vyústili do desiatok miliónov obetí a takmer úplné zničenie tisícov rokov civilizácie.

Postupom času ČKS len zintenzívnila svoju mašinériu lží, ako napríklad pri systematickom zahladzovaní stôp a dezinformáciách ohľadom šírenia koronavírusu. Mnohí ľudia sa nechávajú podviesť lžami ČKS, ale pri lepšom pohľade môžeme vidieť druhú stranu magického zrkadla a rozpoznať skutočnosť zahalenú ilúziami vytvorenými propagandou ČKS. Tu je niekoľko príkladov.

Ilúzia: ČKS sa často chváli rýchlo rastúcou ekonomikou, ktorá je druhou najväčšou ekonomikou na svete a ich HDP stále rastie.

Skutočnosť: Keď sa HDP Číny preráta na obyvateľa, je to len zlomok z hodnoty, ktorú dosahujú západné krajiny. V máji 2020 premiér Li Keqiang povedal, že asi 600 miliónov ľudí v Číne má mesačný plat nižší ako 1 000 yuanov (150 amerických dolárov).

Ilúzia: ČKS tiež vystavuje na obdiv čínsku vedu a technológiu, ako aj možnosti výroby.

Skutočnosť: Značná časť tohto „rozvoja“ pochádza z krádeže intelektuálneho vlastníctva, pričom rozmach výroby bol sprevádzaný silným znečistením a vyčerpaním prírodných zdrojov.

Ilúzia: Základné a stredoškolské vzdelanie je v Číne bezplatné a vysokoškolské vzdelanie je čoraz populárnejšie.

Skutočnosť: Vo významných západných krajinách je základné aj stredné vzdelanie naozaj bezplatné, zatiaľ čo čínski študenti musia platiť školné na stredných školách. Okrem toho rodiny bez záznamu o registrácii domácnosti musia platiť oveľa vyššie poplatky, ak chcú poslať svoje deti do školy. Moderné čínske vzdelávanie sa napokon zameriava najmä na propagandu podporujúcu ČKS, namiesto čestnosti a rozvoja charakteru. To viedlo k úpadku morálnych hodnôt najmä v posledných dvoch alebo troch desaťročiach.

Dokonca ani protikorupčné kampane nie sú také jednoduché ako vyzerajú.

Ilúzia: Stovky vysokopostavených funkcionárov bolo zosadených zo svojich funkcií a milióny ďalších funkcionárov na nižších úrovniach boli tiež zasiahnuté protikorupčnými kampaňami.

Skutočnosť: Tieto kroky boli z veľkej miery podniknuté kvôli vnútorným bojom medzi funkcionármi ČKS. V skutočnosti, dva roky potom, čo sa ČKS chopila moci, Mao Ce-tung spustil podobne pod záštitou boja proti korupcii Tri antikampane a Päť antikampaní, aby sa zbavil ľudí, ktorých považoval za hrozbu. Keďže ČKS neustále prenasleduje ľudí kvôli viere, ako napríklad praktizujúcich Falun Gongu, skorumpovaných funkcionárov pochopiteľne stále pribúda.

Mnohí predstavitelia ČKS v skutočnosti dobre vedia, že strana je prehnitá až do morku kostí, ale spoliehajú sa na to, že armáda udrží jej vládu. Bude to však fungovať?

Ilúzia: S viac ako dvoma miliónmi aktívnych vojakov má Čína najväčšiu armádu na svete.

Skutočnosť: ČKS dokázala ovládať svoju armádu vďaka vymývaniu mozgov. Keď si ľudia uvedomia, aká je strana v skutočnosti zlá, armáda sa môže ukázať ako zbytočná – podobne ako bývalý Sovietsky zväz, ktorý sa napriek takmer štvormiliónovej armáde zo dňa na deň zrútil.

 

Poznámka: Preklad básne je založený na jej preklade do angličtiny z článku „A Comparative Study of Poetry Translation in The Story of the Stone From the Perspective of Reception Aesthetics,“ Journal of Literature and Art Studies, January 2017, Vol. 7, No. 1, 35-45.

Kľúčové slová: