(Minghui.org) V roku 2011 som bol nahlásený nadriadeným zato, že som hovoril ľuďom o Falun Dafa, takže ma stiahli z pozície personálneho manažéra. Plat mi znížili na polovicu. Neuvedomil som si, že ide o formu prenasledovania. Namiesto toho som si pomyslel, že mi to poskytne viac času na štúdium Fa a pomáhanie ľuďom dozvedieť sa fakty o prenasledovaní.
V roku 2013 ma prepustili, takže som sa s dcérou a otcom presťahoval na juh. Hneď po Čínskom novom roku 2014 mi jeden praktizujúci povedal, že iný praktizujúci, Hao, ktorý pochádzal z toho istého mesta, z ktorého som sa práve presťahoval, bol hospitalizovaný kvôli prenasledovaniu. Jeho rodičia, sedemdesiatnici, sa tam o neho išli postarať. Tento praktizujúci ma požiadal, či by som mohol jeho rodičom pomôcť a povzbudiť ich. Spočiatku som mal strach kvôli intenzívnemu prenasledovaniu, ale cítil som povinnosť ísť a pomôcť.
Dozvedel som sa, že pri pokuse vyhnúť sa zatknutiu si Hao zlomil panvu. Práve podstúpil operáciu a na protest proti prenasledovaniu držal týždňovú hladovku. Keď sme s jeho rodičmi prišli na nemocničné oddelenie, bol tam jeden ošetrovateľ a dvaja dozorcovia. Bol pripútaný na lôžko, okolo ktorého bol umiestnený plot. Nikto ho nesmel navštíviť. Dozorcovia nám povedali, že musíme získať povolenie od odboru vnútornej bezpečnosti.
Na druhý deň ráno sme išli na policajné oddelenie a riaditeľ odboru vnútornej bezpečnosti nás pozval do svojej kancelárie. Požiadali sme o stretnutie s Haom. Riaditeľ povedal, že hoci sa jeho prípad odohral v tomto meste, vedú ho vyššie postavení činitelia. Dostal rozkaz, že Haa nesmie nikto navštíviť.
Opýtal som sa: „Akého zločinu sa dopustil? Máte nejaké dôkazy? Pôjdeme sa sťažovať do Pekingu!“ Riaditeľ vyzeral nerozhodne a požiadal zamestnanca, aby zavolal nadriadeným a vyžiadal si pokyny.
Povedal som: „Hao je taký mladý. Ak ostane ochrnutý, ako sa o seba postará? Čo by ste robili, ak by tam ležal váš syn?“ Odpovedal: „Prestaňte. Nezaťahujte do toho môjho syna.“ Povedal som: „Nechcete dovoliť rodičom navštíviť syna, ktorý je tak vážne zranený. Nezaslúži si Hao, aby sa s ním zachádzalo ako s ľudskou bytosťou?“
Ustúpil a povedal: „Sadnite si, prosím, sadnite si. Je tu monitorovacia kamera.“ Pripomenul som mu, že nám má pomôcť vyriešiť naše problémy a kamera je tam na sledovanie zlých ľudí, nie nás, Nakoniec súhlasil, že nás nechá vidieť Haa.
Potom som cítil, že moja pripútanosť k strachu sa zmenšila. Osvietil som sa k tomu, že to staré sily sa naozaj boja. V to popoludnie sme videli Haa. Mal popraskané pery a zachrípnutý hlas, ale stále mal jasnú myseľ a naznačil mi, že je nad ním kamera.
Právnik, ktorého si praktizujúci najali, prišiel na tretí deň. Povedal som mu, že Hao bol dobrý študent a na vysokej škole sa mu darilo. Išiel do Pekingu, aby sa postavil za Dafa, ale zatkli ho a odviedli späť do školy. Keďže sa odmietol vzdať svojej duchovnej viery, škola mu odmietla vydať diplom. Bol opakovane zatknutý, zadržiavaný a mučený. Hoci bol veľmi talentovaný, v našom rodnom meste si nemohol nájsť prácu, takže sa musel presťahovať na juh a robiť príležitostné práce.
Právnik bol veľmi empatický. Spýtal som sa, či by mohol dosiahnuť, aby bol Hao prepustený na kauciu. Povedal: „Môžeme sa o to pokúsiť, ale nie je to ľahké.“ Cítil som, že má strach.
Spomenul som si na slová Majstra Li:
„... nech medzi učeníkmi Dafa vystúpia akékoľvek problémy, určite sú namierené na určitých ľudí alebo na ľudské pripútanosti určitej skupiny ľudí. Je to určite tak.“ („Vyučovanie Fa na Medzinárodnej Fa konferencii vo Washingtone 2009“, Vyučovanie Fa na konferenciách - IX. časť)
Naše pripútaností spôsobujú zasahovanie
Všetci miestni praktizujúci sa aktívne podieľali na záchrane Haa. Na môj návrh sme o tri dni neskôr zorganizovali malé stretnutie na zdieľanie pochopení. Študovali sme Fa, vysielali sme spravodlivé myšlienky a spoločne sme sa pozerali dovnútra. Zistili sme, že máme pripútanosti k súpereniu, strachu, hnevu a podozrievavosti.
Jeden praktizujúci povedal, že príliš veľa praktizujúcich sa spoliehalo na Haa, keďže bol odborníkom na technológie. Niektorí praktizujúci povedali, že ostatní si mysleli, že Hao je špión, čo v skupine spôsobilo veľký rozkol. Potom sme vysielali spravodlivé myšlienky, aby sme odstránili pripútanosti, ktoré sme rozpoznali. Po stretnutí sme všetci cítili, že naše dimenzionálne polia sú oveľa čistejšie.
Kontaktovali sme praktizujúcich mimo Číny a povedali im o Haovej situácii. Pripojili sa k nášmu úsiliu o jeho záchranu telefonátmi, ktorými zodpovedným ľuďom objasňovali pravdu. Praktizujúci v Číne a mimo nej vytvorili jedno telo. Volali sme do nemocnice, na oddelenia verejnej bezpečnosti, právnikom a aj bežným ľuďom. Službukonajúci lekár a polícia nás požiadali, aby sme praktizujúcim mimo Číny povedali, aby už nevolali. Povedal som: „Nevieme, kto vám volá, ale ak Haa prepustíte, prestanú.“
Každý deň sme navštevovali Haa. Matka mu priniesla prehrávač MP4. Spolu s Haom sme študovali Fa, vymieňali si skúsenosti a pochopenia, pozerali sa dovnútra a vysielali spravodlivé myšlienky. Keď vyšla Majstrova nová prednáška, vytlačili sme ju a tajne sme ju dali Haovi. Keďže tam bola kamera, cez deň sme mu čítali a v noci si čítal pod dekou. Čoskoro dokázal prednášku odrecitovať z pamäti. Potom sa naše spravodlivé myšlienky posilnili.
Keď Haova matka vysielala spravodlivé myšlienky, videla rozpadajúceho sa červeného démona – ostal z neho iba obal. Uvedomili sme si, že Majster nám naznačuje, že toto zasahovanie bude čoskoro odstránené.
Opäť sme kontaktovali riaditeľa odboru vnútornej bezpečnosti. Dohodol si s nami stretnutie. Začal som tým, že som sa mu ospravedlnil, že som spomenul jeho syna. Povedal: „To je v poriadku.“ Povedal som mu: „Vo viac ako 100 krajinách a regiónoch na svete je Falun Dafa vítaný. Iba Čínska komunistická strana túto prax prenasleduje. Nezaručuje čínska ústava slobodu viery?“ Odpovedal: „Ak to ČKS nepovoľuje, nemôžete to praktizovať.“
Cítil som, že je to láskavý človek, ale musí plniť rozkazy. Povedal som mu o treste, ktorý už postihol Zhou Yongkanga a Bo Xilaia (dvoch bývalých vysokopostavených funkcionárov ČKS), pretože prenasledovali Falun Dafa.
Pripomenul som mu aj opatrenia, ktoré ČKS práve zaviedla, že každý, kto pracuje vo verejnej bezpečnosti, na prokuratúre alebo na súde, bude za prípady, ktoré rieši, zodpovedný na neurčito. Počúval a ja som sa ho znova spýtal: „Komu Hao ublížil?“ Odpovedal mi: „Týmto prípadom sa zaoberajú vyššie orgány. Nepoznám podrobnosti.“
Povedal som mu, že som Haa žiadal, aby sa najedol, a zdôraznil som, že neurobil nič zlé, ale zaobchádza sa s ním ako so zločincom. „Ste milý človek. Len vy mu môžete pomôcť.“ Zrazu vstal a vyšiel z miestnosti. Osvietil som sa k tomu, že zlé faktory, ktoré s ním manipulovali, sa rozplynuli.
Majster povedal:
„Milosrdenstvo, čo roztápa nebo a zem, jar privodí Spravodlivé myšlienky môžu spasiť na svete ľudí“ („Fa napravuje vesmír“, Hong Yin II. časť)
Na druhý deň nám zavolal riaditeľ odboru vnútornej bezpečnosti a povedal nám, aby sme sa obrátili na riaditeľa mestskej polície. Mal som pocit, že nám tajne pomáha.
Požiadali sme právnika, aby nás sprevádzal na policajné oddelenie. Ľahko sme prešli cez prísne strážený vchod. Keď sme našli mestských policajtov, tvárili sa rozrušene a pýtali sa, ako sme sa dostali dnu. Požiadali sme o rozhovor s ich riaditeľom. Poukázali sme aj na to, že Haa zatkli, hoci neurobil nič zlé, a môžu niesť zodpovednosť za jeho zranenia. Neodpovedali nám a klamali, že riaditeľ je na stretnutí a že máme napísať odvolanie.
Napísal som dve strany, na ktorých som vysvetlil pravdu, opísal akým prenasledovaním Hao trpel a požiadal som o jeho bezpodmienečné prepustenie. Kým som to písal, Haovi rodičia vysielali spravodlivé myšlienky. Sila ich spravodlivých myšlienok spôsobila, že dvaja policajti tak znervózneli, že si neprestajne sadali a vstávali a chodili do kancelárie a von.
Právnik mi naznačil, aby som písal pomaly, keďže nám to umožní vyvinúť na policajtov väčší tlak. Čím viac mi kázali písať rýchlejšie, tým pomalšie som písal. Keď som skončil, odovzdali odvolanie riaditeľovi polície. Povedal, že sa na to pozrú a potom sa nám ozve.
Prelomenie zasahovania
Prešiel týždeň a nič sa nedialo. Právnik odišiel, pretože mal na starosti iné prípady. Opäť som sprevádzal Haových rodičov na policajné oddelenie. Tentoraz nás stráže nevpustili dovnútra. Čakal som v prijímacej miestnosti, odmietol som odísť a požiadal som o stretnutie s riaditeľom. Ku koncu dňa prišiel policajt, ktorý mal prípad na starosti.
Povedal, že Haa môžu prepustiť, ale budeme musieť zaplatiť 200 000 yuanov za liečebné náklady a nájsť ručiteľa za prepustenie. Okrem toho s nimi Hao musí spolupracovať na vyplnení výpovede k prípadu. Odpovedali sme: „Nemáme peniaze. Vy ste spôsobili nehodu – vy musíte zaplatiť jeho účty za liečbu!“
Každý večer sme informovali miestnych praktizujúcich o vývoji situácie. Pomohli nám naplánovať ďalšie kroky a požiadali nás, aby sme sa pozreli dovnútra. Hao našiel svoje pripútanosti k žiadostivosti a zisku. Ja som objavil svoje pripútanosti k súpereniu a hnevu a Haova matka v sebe našla pripútanosti k sentimentalite a úzkosti.
Ostatní praktizujúci nám pripomenuli, aby sme odmietli zmluvy, ktoré sme podpísali so starými silami, keď sme zostúpili do tejto pozemskej ríše. Kým som vysielal spravodlivé myšlienky, videl som miesto, ktoré vyzeralo ako trieda. Na tabuli boli pripevnené dva rady nejakých právnych dokumentov. Papiere začali padať zhora na podlahu. Na všetkých dokumentoch boli čínske znaky. Osvietil som sa k tomu, že sú to zmluvy, ktoré sme podpísali a ktoré boli zrušené – Majster sa o nás postaral.
Policajt, ktorý nás mal na starosti, nám zavolal vo štvrtok. Povedal, že nebudeme musieť platiť účty za lekárske ošetrenie, ale musíme uhradiť vyše 7000 yuanový poplatok za ošetrovateľa v nemocnici a že ešte musíme nájsť ručiteľa za Haovo prepustenie na kauciu. V piatok by potom prišli dokončiť záležitosti na jeho prepustenie.
Počas čakania v piatok ráno sme študovali Fa. Haovi rodičia znepokojene prechádzali po izbe. Keďže som predchádzajúci večer dostal od Majstra náznak, že by som si mal zachovať pokoj, moje srdce ostalo nepohnuté.
Bolo pol jedenástej a nikto neprichádzal. Pripomenul som Haovi, aby sa ďalej pozeral do svojho vnútra a zistil, či ešte má nejaké skryté pripútanosti. Keď povedal, že našiel ďalšiu pripútanosť, vedel som, že zlé faktory v iných dimenziách boli úplne odstránené.
Vzal som Haových rodičov na obed do neďalekej reštaurácie. Boli deprimovaní a hovorili, že situáciu považujú za beznádejnú. Ich nálada ma neovplyvnila. Potom sa chceli vrátiť do hotela. Chápal som to. Boli pod veľkým tlakom. Povedal som im, že poobede môžem ísť za Haom sám.
Keď videli moje odhodlanie, nevrátili sa do hotela a išli so mnou do nemocnice. Len čo sme vyšli z výťahu na 16. poschodí, uvideli sme dvoch policajtov, ako vychádzajú z Haovho oddelenia. Povedali nám: „Už nemusíte hľadať ručiteľa. Ručiteľom môže byť jeho otec. Ale aj tak ho musíte presvedčiť, aby s nami spolupracoval na vyplnení výpovede k prípadu. Poobede urobíme procedúry na jeho prepustenie.“ Pokojne som povedal: „Dobre, skúsim to.“ V duchu som opakoval: „Ďakujem, Majster! Ďakujem, Majster!“ Spomenul som si na nasledujúcu pasáž Majstrovho Fa,
„... Keď ľudské srdce odložíš, zlo zanikne samo.“ („Nebuď smutný“, Hong Yin II. časť)
Keď sme prišli na oddelenie, kde bol Hao, rýchlo sme si rozdelili úlohy. Haova matka mu išla kúpiť šaty a jeho otec sa postaral o záležitosti s prepustením. Ja som kontaktoval miestnych praktizujúcich, aby pre Haa našli miesto na bývanie.
Poobede policajti zhotovili výpoveď k prípadu. Potom dokončili ostatné záležitosti a odišli. Vysielal som pri tom spravodlivé myšlienky. Pri pohľade na vyľakaných policajtov, ktorí si berú kabáty a utierajú čelá, mi ich bolo ľúto. Pomyslel som si: „Ľudia sú poľutovaniahodní. Rýchlo sa prebuďte! Urobte správnu vec a zaistite sebe a svojej rodine dobrú budúcnosť!“
