(Minghui.org) Bola som zatknutá, ilegálne zadržiavaná a odsúdená, pretože sa kultivujem vo Falun Dafa. Bála som sa chodiť na oddelenia verejnej bezpečnosti, policajné stanice a na susedské výbory. Tamojší personál sa na mňa pýtal mojich príbuzných a tiež mi posielali správy, aby som ich navštívila. Stále som sa im snažila vyhnúť a svojich príbuzných som prosila, aby im odpovedali len povrchne. Príbuzní sa však cítili pod tlakom a strácali trpezlivosť. Tvrdili, že nie som ochotná postarať sa o tento problém a že im spôsobujem ťažkosti. Uvedomila som si, že sa už tomu nemôžem vyhýbať a musím to vyriešiť.
Predtým, než som sa vybrala na susedský výbor, pozrela som si znova princípy Fa o tom, ako odmietať prenasledovanie od starých síl. Spomenula som si, čo sa prihodilo v roku 2006. Vzali ma na policajnú stanicu, pretože som rozdávala pravdu-objasňujúce materiály. V tom čase som si myslela, že policajná stanica je len miestom pre registráciu či vydávanie osvedčení, takže som sa nebála. Netušila som, že tam policajti bijú ľudí a používajú mučiace nástroje. Tiež to mohlo byť tak, že Majster mi vtedy zabránil pochopiť tento problém.
Policajti predo mnou spočítali pravdu-objasňujúce materiály Dafa v mojej taške. Odmietla som im odpovedať na otázky, takže sa ma prestali pýtať. Sedela som na gauči a oni mi nevenovali mnoho pozornosti.
Nedostatočné pochopenie prenasledovania
Staré sily si všimli, že nechápem tento problém, takže vytvorili scénu, vďaka ktorej som si uvedomila, ako bežní ľudia vnímajú podstatu a úlohu policajnej stanice.
Na policajnú stanicu priviedli dve skupiny ľudí, ktorí pili a pobili sa. Muž s krvou na tvári ukázal na druhého muža a povedal: „On mi to urobil.“ Ostatní mu to dosvedčili. Obvinený muž to poprel. Policajt povedal: „Vezmite ho na horné poschodie a tam to prizná.“ Niekoľko policajtov ho ťahalo hore schodmi. To všetko sa predo mnou odohrávalo ako nejaká scéna vo filme. Pozerala som sa, no nechápala som. „Prečo ho berú hore? Prečo musí ísť hore, aby to priznal?“
Neskôr som sa dopočula, že niekoľkí praktizujúci boli na tejto policajnej stanici mučení. Policajti ich nútili, aby odhalili zdroj, odkiaľ pochádzajú ich materiály Dafa. Čudovala som sa, prečo ma v tom čase nenútili prezradiť zdroj materiálov.
Teraz chápem, že policajné stanice sú donucovacie orgány, ktoré bijú a mučia ľudí. Nemala som žiaden strach z polície alebo policajnej stanice, takže nikto ma k ničomu nenútil a zaobchádzali so mnou pomerne láskavo. V tom čase som však prechovávala názor, že rozdávanie materiálov Dafa môže poviesť k prenasledovaniu v tábore nútených prác, takže policajti ma nenechali odísť. Keďže mi neboli jasné princípy Fa, zostávala som v stave pasívnej bezmocnosti.
Raz som sa rozprávala s praktizujúcou o tom, ako ma prenasledovali spoluväzenkyne, keď som bola vo väzení. Zdala sa prekvapená a opýtala sa ma: „Prečo si to nešla nahlásiť tamojšej vedúcej?“ Keď som to počula, pomyslela som si, že je naivná; ako by len mohla vedúca so mnou dobre zaobchádzať?
Veľkú časť prenasledovania podnecovala táto vedúca, takže ako by mohla potrestať spoluväzenkyne? Praktizujúca mi potom povedala, že počas doby, keď bola ilegálne väznená, mala konflikty s väzenkyňami a vedúca vždy hovorila, že väzenkyne sa mýlia. Raz mala veľký konflikt v dielni s vedúcou spoluväzenkyňou cely, či bude vykonávať prácu alebo nie. Zavolali viaceré vedúce, aby problém vyriešili. Nakoniec tieto vedúce vynadali vedúcej cely a odvolali ju z jej pozície a praktizujúca sa tam naďalej na práci nezúčastňovala.
Keď som to počula, prišlo mi to neuveriteľné. Teraz tomu rozumiem. V duchu si totiž myslela, že vedúca je milá a spravodlivá a ak by sa vyskytol problém, dostala by od vedúcej spravodlivé a rozumné riešenie bez akejkoľvek myšlienky, že ju vedúca bude prenasledovať. Samozrejme nemala žiaden strach ani zmýšľanie, že od niekoho závisí. Vedúca ju potom skutočne nemohla prenasledovať. Táto staršia praktizujúca je nevinná a čistá ako dieťa.
Pochopenie dôvodu návštevy úradníkov
Po zlepšení pochopenia príslušných princípov Fa som sa menej bála a mala som stabilnú myseľ. Cítila som, že teraz sa môžem pobrať na úrad susedského výboru. Na ceste som si pomyslela: „Sú organizáciou, ktorá slúži ľuďom. Výplaty, ktoré dostávajú, pochádzajú z daní ľudí, takže by sa mali dobre správať ku každému obyvateľovi.“
Po príchode na úrad som požiadala tajomníka strany, aby už nevolali mojím príbuzným, keďže sú potom pod veľkým tlakom. Povedala som, že som praktizujúca a náš Majster nás žiada, aby sme v prvom rade mysleli na druhých vo všetkom, čo robíme, takže som nechcela príbuzným spôsobovať ťažkosti. Tajomník vyjadril pochopenie a povedal, že len slúžia komunite. Potom mi položili niekoľko osobných otázok. Na niektoré z nich som nechcela odpovedať a oni na tom netrvali.
Počas rozhovoru dal jeden zamestnanec znamenie druhému, aby odišiel. Znervóznela som. Potom som si povedala, že nebudem mať negatívne myšlienky. Mala som klobúk a rúško, ten zamestnanec ma odfotil a to bolo všetko. Potom sa pri dverách objavil riaditeľ susedského výboru. Počula som, ako mu niekto hovorí, že som k nim prišla osobne a som vo vnútri. Udržiavala som si neovplyvnenú myseľ a riaditeľ neprišiel.
Keď som tam už nejaký čas sedela, vstala som, aby som sa a rozlúčila. Rozlúčili sa so mnou veľmi priateľsky. Vyšla som von a bola som veľmi nadšená. Mala som pocit, že proces prebehol veľmi hladko a ľahko. Vtom sa objavil riaditeľ a povedal veľa zlých vecí. Vedela som, že to spôsobila moja pripútanosť k prílišnému nadšeniu. Preto som si rýchlo napravila myseľ a využila som túto príležitosť, aby som mu povedala o vystúpení z Čínskej komunistickej strany (ČKS) a jej mládežníckych organizácií, proti čomu nenamietal a aj keď on sám nevystúpil.
Všetci vieme, že praktizujúci nemajú choroby a oveľa menej by sme mali trpieť prenasledovaním a väznením. Prečo sa potom prenasledovanie stále deje?
Majster povedal:
„Keď majú všetci učeníci Dafa spravodlivé myšlienky a môžu konať spravodlivo, keď môžu premýšľať v každej situácii o veciach so spravodlivými myšlienkami a keď žiaden učeník Dafa nedostane strach z prenasledovania, pozrime sa, kto sa ťa ešte odváži prenasledovať!“ (Vyučovanie Fa v San Franciscu, 2005 )
Dosiahnutie štandardu Fa
V súčasnosti to chápem tak, že keď sme nedosiahli bod spravodlivého myslenia a naša myseľ nie je čistá, nemôžeme dosiahnuť spravodlivé myšlienky a spravodlivé činy.
Niektorí praktizujúci si môžu myslieť: „Nie je to príliš ťažké dosahovať štandard Fa po celý čas?“ Nehovorím, že v každom okamihu musíme dosiahnuť štandard Fa. Keď však čelíme niekomu či niečomu, alebo sa stretneme s neočakávanými okolnosťami, mali by sme venovať pozornosť svojim myšlienkam, myslieť so spravodlivými myšlienkami a zároveň neprechovávať strach, nenávisť, prílišné nadšenie alebo ostatné pripútanosti.
Ak nemáme stabilnú myseľ, mali by sme vysielať spravodlivé myšlienky, aby sa veci vyvinuli smerom, ktorý je prospešný pre nápravu Fa a spásu vnímajúcich bytostí. Mám pocit, že by to mohlo zabrániť ďalšiemu prenasledovaniu alebo by to mohlo zastaviť dejúce sa prenasledovanie. V skutočnosti je za negovaním prenasledovania chorobovou karmou rovnaký princíp.
