(Minghui.org) Vyrastala som pod vplyvom kultúry komunistickej strany, takže o tradičnej čínskej kultúre som toho vedela iba veľmi málo. Mala som preto aj problém správne sa vyjadrovať. Vďaka môjmu manželovi a dcére, ktorí sú praktizujúcimi Falun Dafa, som sa naučila komunikovať so súcitom a láskavosťou.
V minulosti som dcére hovorila svoje pochopenia, keď prechádzala trápeniami, no zvykla mi povedať: „Viem to. To, čo hovoríš, mi nepomáha.“
Keď som ju upozornila na jej nedostatky, povedala: „Nechcem ťa počúvať.“ Keď ma poprosila, aby som jej pomohla vyslaním spravodlivých myšlienok, okamžite som to spravila. Ona sa však potom sťažovala: „Nemám pocit, že to funguje.“ Keď poukázala na moje nedostatky, priznala som: „Mýlila som sa.“ Ona mi však povedala, že som neúprimná.
Zakaždým sme sa rozchádzali v nezhode. Nakoniec sme už spolu jednoducho nedokázali komunikovať. Povedala: „Nehovoríme rovnakým jazykom. Ty nerozumieš mne a ja nerozumiem tebe. Odteraz si už nebudeme vymieňať pochopenia.“
Raz na mňa dokonca ukázala prstom a povedala: „Môžeš to odložiť, kým s tým nebudem súhlasiť?“ Cítila som sa dotknutá, až som sa rozplakala. Pomyslela som si: „Prečo je také ťažké prejsť touto skúškou?“ Od začiatku prenasledovania 20. júla 1999 som neplakala, no teraz som sa nemohla ubrániť plaču z tej frustrácie. Moja dcéra sa ale nado mnou nezľutovala a nezmenila sa – namiesto toho ma kritizovala ešte tvrdšie.
Keď sa s ňou však rozprával môj manžel, bolo to úplne inak a jeho slová prijímala. Povedala mi: „Chápeš ten rozdiel v tom, ako so mnou hovorí otec a ako hovoríš ty?“ Povedala som: „Tvoj otec hovoril to isté, čo ja!“ Stále som nechápala, v čom je problém.
Spýtala som sa manžela: „Počul si, čo som jej povedala. Rozumel si, čo som chcela povedať?“ Povedal: „Áno, rozumel.“ Opýtala som sa zas: „Tak prečo mi nerozumela?“ „Často ma obviňuješ, no ja jednoducho mlčím. Ako funguje tvoj prístup na ňu?“
Bola som v šoku. Myslela som si, že hovorím láskavým a miernym tónom. No ja som ich buď obviňovala, alebo som im rozkazovala. Nikdy predtým som si neuvedomila, že často rozprávam obviňujúcim tónom.
Cítila som sa veľmi zle, že som sa aj po takom dlhom praktizovaní kultivácie správala takto. Vedela som, že sa musím pozerať dovnútra. Ako mám komunikovať so svojou dcérou? Premýšľala som, čo bolo príčinou môjho problému a rozhodla som sa, že budem veľa študovať Fa a budem sa snažiť pochopiť, ako hovoriť s ľuďmi spôsobom, ktorý je v súlade s tradičnou čínskou kultúrou.
Majster povedal:
„Ženy neústupné, prešibané a despotické
Vrtošivé, ostrý jazyk, dominujú v rodine“
(„Jin a jang sa vymenili“, Hong Yin III.)
Nehovorilo sa tu aj o mne? Naozaj som sa nad sebou zamyslela: Ako učiteľka som si vyvinula zvyk riadiť veci. Trvala som na tom, aby ma žiaci počúvali. Keď sa mi nepodriadili, často som používala drsný jazyk, ktorý ich umlčal. Dokonca som bola hrdá, ako viem narábať so slovami. Doma som vždy trvala na tom, že mám pravdu a nikto mi nesmel odporovať. Veľmi ma rozčuľovalo, keď niekto z rodiny povedal niečo, čo nebolo v súlade s mojím názorom.
Na stretnutí po tridsiatich rokoch zo strednej školy mi spolužiaci povedali, že mám neúprosnú osobnosť, čo som ale sama u seba vôbec nevnímala.
Majster povedal:
„Kvôli praktizovaniu kultivácie medzi svetskými ľuďmi nemôže mnoho našich praktizujúcich opustiť mnohé zo svojich pripútaností. Mnohé pripútanosti sa im už stali prirodzenými a títo ľudia si ich nedokážu sami všimnúť.“ (Šiesta lekcia, Čuan Falun)
Bolo mi jasné, že na mňa stále pôsobilo vymývanie mozgu čínskou komunistickou stranou, ktorá o sebe tvrdí, že je „veľká, slávna a správna“. Chýbala mi tradičná etiketa a ani som si neuvedomovala, ako sa správam.
Majster povedal:
„ ... váš tón hlasu, vaša dobrosrdečnosť a vaše argumenty môže zmeniť ľudské srdce, no príkazy nemôžu!“ (Jasná myseľ, Základy pre ďalší pokrok)
Uvažovala som o sebe na základe princípov Fa: „Dokážem veci dobre vyargumentovať, avšak ako to môžem robiť s láskavosťou?“ Môj tón bol namiesto toho panovačný, vnucujúci a arogantný – chýbala mi láskavosť.
Majster povedal:
„ ... rozprávanie je riadené myslením človeka.“ (Ôsma lekcia, Čuan Falun)
„Mali by ste byť vždy zhovievaví a láskaví k druhým a brať ohľad na druhých, nech robíte čokoľvek. Kedykoľvek narazíte na problém, najprv by ste mali zvážiť, či druhí dokážu túto vec strpieť, alebo či to niekomu neublíži. Ak to robíte takto, nebudú žiadne problémy.“ (Štvrtá lekcia, Čuan Falun)
Túto časť som Fa som už mnohokrát študovala, no na danú pasáž som si nevedela spomenúť. Nešlo ani tak o to, že by som si ju nepamätala, ale o to, že som na prvé miesto nedávala iných. Namiesto toho som nad druhých postavila seba – citovala som, čo povedal Majster a používala som to na to, aby som od druhých vyžadovala, aby robili to, čo chcem ja.
Dôvodom, prečo ma niektorí neprijali, bolo, že som bola hnaná svojimi pripútanosťami. Nedokázala som rozprávať normálne.
Úprimne som sa ospravedlnila svojej dcére: „Prosím, povedz mi ako mám rozprávať.“ Navrhla: „Mohla by si povedať niečo ako: ‚Čo môžem spraviť, aby som ti pomohla?‘ ‚Porozprávajme sa o tom...‘ a podobne, namiesto toho, aby si mi hovorila: ‚Mala by si spraviť toto alebo tamto.‘“
Nedávno sa mi znova stalo to isté. Dcéra si pred spaním neumyla zuby, takže som ju zobudila. Veľmi sa nahnevala: „Dnes si zuby neumyjem!“ Nástojila som: „Musíš!“ Po chvíli som ju zobudila opäť. Znova som jej povedala nech vstane, no ona si jednoducho odmietla umyť zuby. Povedala: „To sú moje zuby. Nejdem si ich vyčistiť. Nenúť iných, aby robili to, čo nechcú.“
Bola som nahnevaná a myslela som si: „Robím to pre tvoje dobro, prečo si taká neposlušná?“ Čakala som, že ma manžel podporí, on ale povedal: „Si príliš pripútaná a máš priveľa sentimentu.“ Nemala som slov a bolo mi smutno. Mysľou mi bežalo: „Môj úmysel je dobrý, prečo obviňuješ mňa a nie ju? Čo som spravila zle?“
Upokojila som sa a pripomenula si, že som praktizujúca. Moja rodina (moji spolupraktizujúci) mi poukázali na problém, takže by som o ňom mala popremýšľať. Zatiaľ čo som nad tým uvažovala, uvedomila som si, že podobné situácie sa počas posledných dvoch rokov opakovali a skončili vždy rovnako. To znamená, že môj problém nebol vôbec vyriešený. Inými slovami, nezistila som, kde mám pripútanosť, takže sa mi neustále ukazovala.
Pozorne som sa preskúmala: na povrchu nebolo na tom, čo som povedala nič zlé, tak prečo sa na mňa nahnevali? Po prvé, uvedomila som si, že som hovorila rozkazovačným tónom; po druhé, nebola som láskavá a po tretie, nebrala som do úvahy dcérin názor – namiesto toho som sa správala egocentricky.
Keď sa pozerám hlbšie do seba, dôvodom, prečo som sa cítila nahnevaná a urazená, bolo, že som verila, že to, čo som povedala, je správne. A to až do takej miery, že som v srdci cítila nespravodlivosť, keď so mnou iní nesúhlasili. Nedokázala som sa považovať za praktizujúcu a namiesto toho som bola zaujatá tým, či sú veci správne alebo nesprávne. Ako som však mohla takto nájsť svoje pripútanosti a odstrániť ich? Keď som sa pozrela hlbšie do vnútra, na povrchu bolo mojím základným predpokladom dobro mojej dcéry, no v skutočnosti som bola sebecká a sledovala som svoj osobný záujem. Moja dcéra podstupovala nákladnú ortodontickú liečbu a musela najmenej 20 hodín denne nosiť fixačné strojčeky. Ak by ich nenosila aj na spanie, ďalší strojček by jej nemusel sedieť. Ja by som potom musela zaplatiť ďalšie peniaze na výrobu nového.
Zrazu som si uvedomila, že moje správanie bolo vedené osobným záujmom, i keď som nespomenula tie veci konkrétne. Táto pripútanosť spôsobila, že dcéra neprijala, čo hovorím. Keď som pochopila tento problém, okamžite mi spadol kameň zo srdca.
V skutočnosti by sa v ten večer dcérin strojček aj tak vymenil a vyhodil a bolo jedno, či ho použila, alebo nie. Majster túto príhodu naplánoval tak, aby odhalil moju pripútanosť. Ak by som sa na nej dôkladne nepozrela dovnútra, mohla by som v budúcnosti naraziť na ďalšie problémy. Nakoniec mi dcérino správanie pomohlo odstrániť moju pripútanosť.
Vďaka tejto skúsenosti s pozeraním sa dovnútra som sa konečne naučila komunikovať s druhými a brať všetko, s čím sa stretnem, ako príležitosť kultivovať svoj prejav a vyjadrovať veci bez toho, aby som zranila ich city. Naučila som sa byť úprimná a láskavá. Pripomenula som si, že moja dcéra je pre mňa zrkadlom, v ktorom vidím svoje nedostatky. Naša rodina teraz spolu vychádza dobre.
Vyššie uvedené sú len moje porozumenia. Prosím láskavo poukážte na čokoľvek nevhodné.
