(Minghui.org) Odkedy som sa začala venovať Falun Dafa, kultivačnej praxi mysle a tela založenej na princípoch Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť, mám z toho veľký úžitok. Odkedy Čínska komunistická strana (ČKS) v júli 1999 spustila celoštátnu kampaň proti tejto praxi, objasňovala som fakty o prenasledovaní osobnými rozhovormi s ľuďmi a tiež som rozdávala informačné materiály.
Niekoľkokrát som bola kvôli objasňovaniu faktov takmer zatknutá, no so silnou vierou vo Falun Dafa a v Majstra Li som dokázala uniknúť nebezpečenstvu. V tomto procese sa mi tiež podarilo opustiť strach a v nasledujúcom období sa činiť lepšie.
V roku 2008 zomrel kvôli prenasledovaniu jeden praktizujúci z mojej oblasti. Naši miestni praktizujúci chceli odhaliť zlé skutky páchateľov a vyrobili mnoho samolepiacich plagátov s informáciami o tomto prípade, vrátane fotografie zosnulého praktizujúceho. Keď však boli plagáty pripravené, len veľmi málo praktizujúcich sa odvážilo ísť von a vylepiť ich. Nahromadilo sa tam teda viac ako 200 plagátov veľkosti A3.
Keď som videla túto situáciu, pomyslela som si: „Tento praktizujúci zomrel v prenasledovaní. Čoho sa je treba báť?“ Potom som šla vylepiť plagáty. Od jedného konca ulice na druhý som pokryla mnoho miest, najmä tam, kde sa často zhromažďovali ľudia. Nemala som strach a neobávala som sa ani sledovacích kamier.
Predtým som nebola taká odvážna. Mala som silný strach a bála som sa hovoriť s cudzími ľuďmi o Dafa. Veľmi často som išla von, no vrátila som sa bez toho, aby som sa niekomu zmienila o Falun Dafa. Keď sa to stávalo, cítila som sa veľmi previnilo. Tentoraz boli moje spravodlivé myšlienky silné a strach sa vytratil.
Vylepenie týchto viac ako 200 plagátov mi zabralo asi dva dni. Večer pri meditácii v sede som tretím okom uvidela, že Majster odstránil horu. Pochopila som, že to bol môj strach, ktorý sa prejavoval ako hora v inej dimenzii. Od tej chvíle som už strach nemala.
Niekoľko stretnutí
Jedného dňa v roku 2011 som šla von objasňovať pravdu s materiálmi Dafa v ruke. Stretla som asi štyridsaťročného muža, ktorý odo mňa neprijal brožúru. Namiesto toho ma chytil za ruku a nechcel ma pustiť.
„Čo to robíte?“ Povedala som: „Mám dôležitú prácu. Nechajte ma ísť.“
On sa ale nezastavil a ťahal ma až do kancelárie správy komunity – ukázalo sa totiž, že je to vedúci kancelárie.
Zavolal políciu, načo prišlo niekoľko policajtov, ktorí ma odviedli na policajnú stanicu. Po príchode som nemala strach. Okrem toho, že som im povedala fakty o Falun Dafa a o nezákonnosti prenasledovania, neustále som vysielala spravodlivé myšlienky a prosila som Majstra o pomoc. Večer ma pustili.
Nasledujúci deň som šla opäť von a znova som narazila na vedúceho správy komunity. Bol šokovaný, že ma vidí a spýtal sa: „Prečo ste tu?“
„Potrebujem pomôcť miestnym obyvateľom, aby pochopili, že prenasledovanie je nesprávne, aby sa mohli odtrhnúť od lží ČKS.“
Nepovedal na to nič.
Neskôr sa jeho postoj zlepšil. Keď ma opäť videl roznášať materiály alebo hovoriť o Dafa, už ma nikdy nenahlásil. Dokonca ma z času na čas požiadal o nové materiály. Bola som za neho naozaj šťastná.
Keď som raz hovorila s ľuďmi o brutalite ČKS voči čínskemu ľudu a o pokračujúcom prenasledovaní Falun Dafa, prišiel muž vo veku 40 alebo 50 rokov. Dala som mu leták a nabádala ho, aby vystúpil z ČKS a nepotopil sa spolu s režimom. S radosťou súhlasil.
Potom vytiahol občiansky preukaz a ukázal mi ho. „Vieš, kto som? Som tunajší policajt,“ povedal mi, „Prosím, dávaj na seba pozor.“ Potom odišiel. Potešilo ma, že sa rozhodol takto pomôcť praktizujúcim Dafa.
Raz v roku 2016 som dala mladému mužovi niekoľko materiálov Dafa.
„Hej! Vieš, kto som? Som policajt!“ povedal mi.
„Aj policajti potrebujú rozoznať dobro od zla, aby mohli mať dobrú budúcnosť,“ odpovedal som.
Ale on trval na tom, aby som šla s ním. Tak som sa otočila a začala som utekať. Bežal za mnou. Keď som si všimla, že je čoraz bližšie, vyslala som silné spravodlivé myšlienky: „Som praktizujúca Dafa, ktorá sem prišla zachraňovať ľudí. Nemôžeš sa do toho miešať.“ Zároveň som požiadala Majstra o pomoc.
Muž sa okamžite zastavil. Bola som za to veľmi vďačná.
Mestský park
Pred niekoľkými rokmi som si všimla, že sa v parku pred mestským úradom radi schádzajú štátni zamestnanci na dôchodku. Nechodili tam však takmer žiadni praktizujúci. Rozhodla som sa teda rozdávať v parku letáky, aby aj tamojší dôchodcovia mali možnosť počuť pravdu.
Keď som tam išla po prvýkrát, dôchodcovia krútili hlavami a odmietali prijať letáky, ktoré som im dávala. Okrem toho vraveli zlé veci o Dafa. Nerozdala som tam žiadne materiály a vrátila som sa domov. „Nemôžem ich ale takto opustiť,“ pomyslela som si, „musím tam ísť znova.“
Keď som tam prišla na druhý deň, obkľúčilo ma viac ako 10 policajtov. Ukázalo sa, že tam už na mňa čakali. Natlačili ma do policajnej dodávky a tak som im začala hovoriť o svojich skúsenostiach.
„Ak budete mať na pamäti ‚Falun Dafa je dobrý, Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré’, budete požehnaní,“ povedala som im.
V polovici cesty sa policajné auto zastavilo a požiadali ma, aby som vystúpila. V domnení, že žartujú, som sa ani nepohla.
„Môžete ísť domov,“ povedali mi viacerí z nich.
Vystúpila som teda z auta a vrátila som sa domov.
Na druhý deň som šla do parku znova. „Musím ich zachrániť a nemôžem to teraz vzdať,“ pomyslela som si. Keď som tam prišla, zistila som, že všetci ľudia sa na mňa pozerajú zvláštnym pohľadom – koniec koncov všetci videli, ako ma deň predtým zatkli. Vytiahla som letáky a rozdávala som ich. Niektorí z dôchodcov začali materiály prijímať. Hoci som v ten deň rozdala len niekoľko kusov, vedela som, že je to dobrý začiatok.
Nasledujúci deň som tam išla znova a materiály prijímalo už viac ľudí. O niekoľko dní neskôr som tam prišla ako zvyčajne a materiály si vzalo ešte viac ľudí. V krátkom čase som rozdala celú tašku materiálov. Potom som tam chodila každý týždeň s materiálmi ako Deväť komentárov ku komunistickej strane, periodiká Minghui a zvukové nahrávky.
Takto som pokračovala niekoľko rokov.
„Tieto materiály sú veľmi dobré,“ hovorili mi ľudia.
„Čakám na vás už niekoľko dní, môžete sem chodiť častejšie [s aktualizovanými materiálmi]?“ opýtal sa jeden z nich.
Keď som videla, že sú ochotní prijímať informácie o Falun Dafa, začala som s nimi hovoriť o vystúpení z ČKS. Takmer všetci súhlasili – väčšina z nich bola členmi ČKS.
Ľudia, ktorí chodili do parku, sa z času na čas menili. Neustále som tam chodila a pomáhala som im a jedna skupina návštevníkov parku za druhou sa dozvedala fakty a bola tak zachránená.
„Do strany som vstúpil pred 35 rokmi – Nikdy som si nemyslel, že by som z nej mohol jedného dňa vystúpiť,“ povedal jeden človek s úľavou.
Kvôli môjmu úsiliu o objasňovanie pravdy som bola niekoľkokrát zatknutá. Zakaždým som sa však vďaka Majstrovej ochrane bezpečne vrátila domov. Som za to veľmi vďačná.
