(Minghui.org) Som na dôchodku a predtým som pracoval vo veľkom štátnom podniku. Hoci praktizujem Falun Dafa už 28 rokov, stále si pamätám na radosť, ktorú som pocítil, keď som prvýkrát vstúpil do kultivačnej praxe.
Bezprecedentné prenasledovanie Falun Dafa sa začalo 20. júla 1999 a pokračuje už viac ako 20 rokov. Krutosť tohto prenasledovania je nepredstaviteľná. Napriek tomu som sa nevzdal svojej viery. Kultivujem sa rovnako ako v prvý deň, keď som začal, a dodnes som na ceste kultivácie nezakolísal.
Princípy Dafa som uviedol do praxe tým, že som sa najprv stal láskavým človekom s vysokými morálnymi štandardmi a potom kultivujúcim, ktorý kráča po božskej ceste.
Účasť na Majstrovej prednáške
Kedysi som študoval bojové umenia na vojenskej športovej akadémii a tri roky som trénoval tradičné južné bojové umenia. Bol som odvážny a nemilosrdný. Spoliehal som sa na podporu vojenských inštruktorov, a tak som sa často zúčastňoval na rôznych bitkách a robil som veľa zlých vecí.
Začiatkom roka 1994 mi pár známych poradilo, aby som sa zúčastnil na prednáške Majstra Li Chung-čʼ (zakladateľa Falun Dafa). Jeden kamarát mi povedal, že potom, čo začal praktizovať Dafa, sa mu otvorilo tretie oko a videl otáčajúci sa Falun. Bol som veľmi zvedavý, takže som sa zúčastnil Majstrovej tretej prednášky v Guangzhou.
Pred začiatkom hodiny som stretol Majstra Li pri vchode do sály. Majster bol vysoký, sympatický, pokojný a súcitný. Stál som vedľa Majstra ako omámený a mal som pocit, že som na túto chvíľu dlho čakal, a že som ju hľadal jeden život za druhým.
Počas prednášky som cítil, ako sa mi nad hlavou točí veľký Falun, ako vysokorýchlostný ventilátor, no nemohol som sa ho dotknúť. Niekedy sa Falun zmenil na dva Faluny. Točili sa mi od hlavy a pohybovali sa smerom k prstom na nohách, potom sa presunuli k rukám a točili sa uprostred dlaní. V spodnej časti brucha sa mi tiež točil Falun veľký asi ako miska a cítil som sa veľmi uvoľnene.
Na konci hodiny som mal prázdnu myseľ a svet okolo mňa sa mi tiež zdal prázdny. Keď som bol malý, rád som počúval, ako mi mama rozprávala rozprávky a často som premýšľal: „Odkiaľ pochádza život? Mama v jeden deň nakoniec opustí tento svet. Nemôžem si okolo seba držať dokonca ani blízkych ľudí. Na čo tu čakám?“ Plakal som, no nikdy som sa to neodvážil povedať dospelým. Nebol som sentimentálny, no vždy som mal v sebe tento nevysvetliteľný smútok. V ten deň som odrazu pochopil, že to, na čo som čakal, bol Dafa a Majster Li.
Keď som začal praktizovať Falun Dafa, väčšina ostatných praktizujúcich volala Majstra „Učiteľ“. No ja som ho vždy volal Majster. V skutočnosti som nevedel prečo. Chcel som len jednoducho praktizovať kultiváciu s Majstrom.
Odkedy praktizujem Dafa, mám dobré zdravie. Keď som išiel na bicykli, mal som pocit, akoby ma zozadu niekto tlačil, a vôbec som sa necítil unavený, keď som musel pracovať cez nočné smeny. Každý deň som bol plný energie. Bol som pokojný a už som nebol bezohľadný. Už nikdy som nikoho nešikanoval a nezaujímali ma osobné zisky.
Mnohí z mojich kolegov videli vo mne obrovské zmeny a taktiež začali praktizovať Dafa.
Raz som cestoval s manželkou vlakom a dvaja mladí ľudia zaberali celé dva rady šiestich sedadiel. Jedného z nich som zdvorilo požiadal o miesto. Neochotne sa vzdal polovice sedadiel, no šomral si popod nos. Kedysi som bol veľmi agresívny a súťaživý a začal vo mne vrieť hnev. Keď som sa práve šiel do neho pustiť, v mysli sa mi objavil Majstrov Fa:
„Ako praktizujúci, prvá vec, ktorú by ste mali byť schopný robiť, je neodpovedať úderom na úder alebo urážkou na urážku – musíte byť znášanlivý. Ako vás inak možno označiť za praktizujúceho?“ (Deviata lekcia, Čuan Falun)
Pomyslel som si: „Teraz praktizujem Falun Dafa a musím zdôrazňovať znášanlivosť. Nie je dobré hádať sa.“ Zadržal som to a keď sme vystúpili z vlaku, cítil som sa veľmi uvoľnene. Pochopil som, že ak urobíme krok späť, skutočne sa nám všetko otvorí.
Kultivovanie Dafa napriek prenasledovaniu
Jiang Zemin, bývalý vodca Čínskej komunistickej strany (ČKS), použil všetky štátne prostriedky, aby 20. júla 1999 zo svojej závisti spustil prenasledovanie Falun Dafa. Nespočetné rodiny boli rozvrátené a praktizujúci boli uväznení v centrách na vymývanie mozgov, v táboroch nútených prác a vo väzeniach.
Tiež som bol vážne prenasledovaný. V práci ma kvôli mojej pevnej viere vo Falun Dafa preradili z veľmi ľahkej pozície do ťažkej, špinavej a únavnej. Tajomník ČKS mi povedal, že budem šťastný, keď to vydržím tri mesiace. Potom vraj za ním prídem a priznám si svoju chybu. Na tomto oddelení som však zostal až do dôchodku.
Na začiatku prenasledovania som mnohokrát išiel do Pekingu apelovať za Dafa a zakaždým ma zatkli. Nadriadení na mojom pracovisku boli kritizovaní svojimi vedúcimi a museli sprevádzať políciu do Pekingu, aby ma priviezli naspäť. Vedel som, že tajomník je pod veľkým tlakom.
Povedali mi, aby som šiel do jeho kancelárie a prinútil ma odstúpiť z mojej funkcie. Keď som mu odovzdal svoju výpoveď, diskutoval so mnou, či by bolo v poriadku, keby som vo výpovedi nespomenul Falun Dafa. Odmietol som, keďže to nebolo v súlade s faktami. Mal som rád svoju prácu a všetci kolegovia oceňovali môj výkon. Nemal som zlé zvyky a moja jediná príčina odchodu z práce bola prenasledovanie ČKS. Vedúci boli pod tlakom a nechcel som ich do toho zatiahnuť. Tajomník nemal čo povedať, v tichosti odložil moju výpoveď do zásuvky a už nikdy o nej nehovoril.
V roku 2001 som šiel do Pekingu apelovať za Falun Dafa a odovzdal som tam list o tom, aký je Dafa vynikajúci. Po návrate domov ma polícia chcela zatknúť, takže som bol nútený odísť z domu. Keď som prechádzal okolo trhu, prepadlo ma sedem alebo osem policajtov v civile, ktorí vyskočili a držali ma na zemi, pričom kričali: „Zlodej!“ Z trhu sa prihrnulo niekoľko ochrankárov. Povedal som: „Vyzerám ako zlodej? Som dobrý človek, ale títo zlí ľudia ma napadli.“ Ochrankári ich šli zatknúť. Tí zas vytiahli svoje policajné identifikačné preukazy a nadávali na mňa, že som vraj zhromažďoval ľudí na trhu, aby som narušil verejný poriadok.
Po mesiaci ilegálneho zadržiavania ma vzali do tábora nútených prác a o rok neskôr ma prepustili. Pretože som sa „netransformoval“, dali mi v tábore mesiac navyše. V deň keď som odišiel, aby zastrašili ostatných praktizujúcich Dafa, dozorcovia mi nasadili putá, vyzliekli ma a ponižovali ma vonku na dvore.
Vzali ma do centra na vymývanie mozgov, no nikto o tom nepovedal mojej rodine. Nariadili nám každý deň vyrábať umelé vianočné stromčeky. Odmietli sme pracovať, takže nás zamkli v jednej miestnosti. Začali sme držať hladovku na protest proti prenasledovaniu. Držal som hladovku viac než 20 dní a bol som prevezený do ozbrojenej policajnej nemocnice na infúziu. Veľmi som schudol a bol som len kosť a koža, ale stále som ľuďom rozprával o kráse Dafa.
V jeden deň sa ma zdravotná sestra opýtala: „Si právnik? Alebo máš nejaký vyšší titul? To, čo si povedal, dáva zmysel a nikto z tých dôstojníkov by v rozhovore s tebou nikdy nevyhral.“ Povedal som jej, že nie som právnik ani vysokoškolák – dokonca som ani nedokončil strednú školu. Len som hovoril pravdu, zatiaľ čo oni klamali. Keď som ukončil hladovku a bol som na odchode z nemocnice, ošetrujúci vojenský lekár prešiel cez chodbu, ignoroval dozorcov z centra na vymývanie mozgov a podal mi ruku. Dozorcovia zostali v rozpakoch.
Vďaka tomu, že v centre vymývania mozgov praktizujúci spojili svoje srdcia, dokázali sme zmeniť prostredie. Každý deň sme robili cvičenia Dafa a čítali knihy Dafa a moje zdravie sa rýchlo zlepšilo. Počas obdobia keď bolo prenasledovanie v Číne najsilnejšie, toto centrum na vymývanie mozgov prepustilo bezpodmienečne všetkých praktizujúcich jedného po druhom. Keď ma prepustili, prišli ma vyzdvihnúť zamestnanci z môjho pracoviska a príbuzní. Vrátil som sa do práce, dostal som plný plat a prémie za daný mesiac a dokonca som dostal aj celú štvrťročnú prémiu. Mal som pocit, že Majster na mňa po celý čas dáva pozor.
V práci som bol vždy pozitívne naladený a pracovitý. Som veľmi dobrý kuchár. Počas prázdnin som mal na starosti jedáleň. Aj varenie odráža kvalitu človeka. Nepostupoval som ako šéfkuchár v reštaurácii. Namiesto toho som vychádzal z miestneho štýlu varenia a prispôsoboval som ho ročným obdobiam. Kolegom vždy moje jedlo veľmi chutilo. Niekedy počas sviatkov prišli na návštevu vedúci z vyšších pobočiek. Vedúci z môjho oddelenia ich pozývali na jedlo a hovorili im, že som varil ja. Všetci vedeli, že som praktizujúci Falun Dafa a dokonca aj keď som stretol vyšších úradníkov po prvýkrát, niektorí mi povedali: „Si vynikajúci kuchár.“
Rád pijem čaj. Čas na čaj je zvyčajne časom, keď sa ľudia stretnú pri krbe a rozprávajú sa. Takto som spojil dobré jedlo, čaj a rozprávanie príbehov o praktizujúcich Falun Dafa a mnohí ľudia z toho mali úžitok.
Tri zázraky
Počas 28 rokov mojej kultivácie som sa vždy cítil fyzicky silný. Vyzerám mladšie ako je môj skutočný vek a nikdy som nepotreboval užiť lieky. Keď som sa občas necítil dobre, robil som cvičenia, čítal som knihy Dafa a pozeral sa dovnútra, aby som uvidel a napravil čokoľvek, čo nedosahovalo štandardy praktizujúceho Dafa. Nepohodlie sa potom rýchlo pominulo. Odkedy som sa začal kultivovať, prihodilo sa mi mnoho úžasných vecí.
Zastavenie krvácania z nosa
Okolo ôsmej večer počas letnej noci v roku 2017 mi zrazu začala tiecť krv z nosa. Snažil som sa to zastaviť papierovou servítkou, ale krvácanie silno pokračovalo. Dusil som sa krvou a musel som zas a znova prehĺtať plno krvi. Ale nepodľahol som panike. Chcel som robiť cvičenia, no krv stále tiekla. Chcel som študovať Fa, no mal som plné ústa krvi. Musel som požiadať rodinu, aby mi čítali Čuan Falun. Manželka (spolupraktizujúca) mi stále utierala krv z nosa. Všetci boli veľmi nervózni. Moje dieťa čítalo Fa nahlas a stále čítalo slová nesprávne. Povedal som im: „Nebuďte nervózni. Som v poriadku. Máme Majstra a Majster je po našom boku. Pusťte mi Majstrove Deväťdňové prednášky v Guangzhou.“ Keď videli, že som pokojný, tiež sa upokojili. Krvácanie sa spomalilo a krátko po polnoci sa úplne zastavilo.
Nasledujúci deň som vstal a pozrel sa do misky z predošlej noci. Šokovalo ma, koľko krvi som v nej uvidel. Chcel som to odfotiť, aby som to ukázal kolegom a známym, no radšej som tak neurobil, pretože som sa bál, že by to na niektorých ľudí mohlo byť priveľa. Zložil som spolu ruky, aby som sa poďakoval Majstrovi, že mi pomohol očistiť telo. V ten deň som robil cvičenia a študoval som Fa ako zvyčajne a v noci som pracoval na obvyklej nočnej smene.
Povedal som o tom kolegom a všetci žasli, že po toľkom krvácaní som stále vyzeral rovnako. Bez akejkoľvek liečby som aj tak mohol ísť do práce, akoby sa nič nestalo. Mali pocit, že ide o zázrak.
Zlomené rebrá zacelené počas prvého cvičenia
V roku 2007 som pracoval na stavebnom oddelení. Bolo v ňom veľa súkromných stavebných tímov a mal som na starosti bezpečnosť. Raz v noci sme presúvali komunikačné potrubie, ktoré malo ísť krížom cez železnicu. Boli sme v 1,75-tonovom nákladnom aute, ktoré bolo plne naložené pieskom, cementom a tehlami. V kabíne boli dva rady sedadiel a keď som videl, že je už plná, vodičovi som povedal: „Pôjdem na stavenisko pešo.“
Lenže chlapík v prvom rade sa pritlačil, aby urobil miesto, a povedal: „Poď. Potrebujeme už len jedného a to teba.“ Z tých slov ma zamrazilo, pretože zneli tak povedome. Spomenul som si na niečo, čo sa prihodilo v Európe. Jeden muž chcel ísť výťahom, no ten bol už plný, takže sa rozhodol, že počká na ďalší. Niekto vo výťahu ale povedal: „Potrebujeme už len jedného a to teba.“ Nenastúpil však a keď sa dvere výťahu zatvorili, odrazu výťah spadol a všetci vo vnútri zomreli.
Váhal som, keď niekto vo vnútri povedal: „Poď. Ponáhľame sa.“ Takže som vliezol do kabíny a sadol si hneď vedľa dverí spolujazdca. Nákladné auto sa pomaly blížilo k stavenisku. Mali sme ísť z kopca a na križovatke zabočiť doprava. Odrazu som mal pocit, akoby ma niekto vyhodil do vzduchu, a videl som pouličné lampy hore nohami. Vykríkol som verše na vysielanie spravodlivých myšlienok: „Fa napravuje vesmír, zlo je úplne zničené!“ Počul som hlasný zvuk, po ktorom nasledovalo škrípanie. Ukázalo sa, že nákladné auto sa otočilo, prevrátilo a spadlo na pravý bok.
Bol som pri dverách, takže som bol dole a dvaja robotníci boli nado mnou. Vodič bol vystrašený. Bol na vrchu, takže bol v poriadku a ruky mal pevne na volante. Nemohol som sa pohnúť. Vodič ma počul a všetkým povedal, aby vyliezli nahor a von.
Keď sme vyliezli von, uvidel som, že nákladné auto nebolo naložené správne. Zadná časť bola oveľa ťažšia ako predná. Nachádzali sme sa v rušnej mestskej oblasti a ak by sa nákladné vozidlo vrútilo do križovatky, následky by mohli byť katastrofálne. Ale nákladné auto sa nejako otočilo. Vodič to neurobil, pretože nedokázal tak rýchlo zareagovať. Zvolal som: „Majster Falun Dafa nás práve všetkých zachránil!“ Všetci robotníci ma predtým počuli objasňovať fakty o Dafa a všetky povedali: „Áno!“
Čoskoro sa objavili policajné a hasičské autá, sanitky a odťahové vozidlo. Päť robotníkov bolo prevezených do nemocnice.
Motor nákladného auta stále bežal a benzín vytekal všade okolo. Nikto sa k nemu neodvážil priblížiť, ale motor bolo treba vypnúť. Pomyslel som si: „Som praktizujúci. Mal by som byť v poriadku!“ Vyšplhal som sa do kabíny, vypol motor, vytiahol kľúč a vyniesol z kabíny osobné veci. Počkal som, kým nákladné auto odtiahli, a potom som sa vrátil pešo.
Nasledujúce ráno som nedokázal vstať z postele. Mal som opuchnutú pravú stranu tela a mal som na nej veľa modrín. Ťažko sa mi dýchalo. Rebrá na pravej strane sa tlačili von a pri pohybe ma bolel hrudník. Keďže som v minulosti podstúpil vojenský výcvik, vedel som, že mám zlomené rebrá. Museli mi pomôcť vstať z postele.
O dva dni neskôr som sa vrátil do práce. Keď som prechádzal po stavenisku, som mal silné bolesti, a tak som sa vrátil do kancelárie. Všetci kolegovia ma nazvali hlupákom. Jeden z nich povedal: „Prečo si sa vrátil do práce? Jeden z mužov na zadnom sedadle mal zlomeninu chrbtice a bol operovaný. Dostane viac ako šesť mesiacov plne plateného voľna. Dostane aj dotáciu 8 000 yuanov na mimoriadne výdavky.“
Riaditeľ navrhol, aby som šiel do nemocnice na CT vyšetrenie a nahlásil to ako pracovný úraz. Nahlásenie pracovného úrazu je pre zamestnanca výhodné, pretože spoločnosť nemôže zamestnanca z akéhokoľvek dôvodu prepustiť. Zamestnanec potom môže požiadať o zmenu pracovnej pozície. Pre spoločnosť to však nie je dobré, pretože bude musieť prejsť bezpečnostným posudkom. Povedal som: „Nepotrebujem to robiť. Potrebujem si len vziať trocha voľna, aby som robil cvičenia Dafa.“
Riaditeľ sa na mňa nepresvedčivo pozrel a spýtal sa: „Si si istý, že to zaberie?“ Bez váhania som odpovedal: „Áno.“
Počas toho, ako som doma odpočíval, ma zlomené rebrá a pravá strana tela boleli len pri cvičeniach. Modriny postupne zmizli, ale rebrá mi stále vyčnievali.
V jedno ráno som robil prvé cvičenie. Keď som natiahol ruky, počul som praskanie v hrudnom koši. Keď som dokončil všetkých päť cvičení a dotkol sa pravého rebra, zdalo sa, že kosti sa opäť spojili. Už netrčali a nebolelo to. Na druhý deň som zrušil platené voľno a vrátil som sa do práce. Kolegovia sa ma opýtali, ako sa mi podarilo zotaviť, takže som im povedal: „Vďaka cvičeniam Falun Dafa.“ Riaditelia a vedúci nad tým všetci žasli. Všetci rozprávali o tom, aký je Dafa zázračný.
Závažné príznaky mŕtvice zmizli za menej než mesiac
Na jeseň 2019 sa mi dvakrát za sebou snívalo o hadoch. V prvom sne som mal na sebe svetložltú vestu s dvoma dierami vpredu a z diery vpravo vychádzala hadia hlava. V druhom sne bol had na zemi pri rohu steny. Vedel som, že v mojej kultivácii niečo nie je v poriadku, nevedel som však zistiť, čo to je a nepátral som hlbšie.
Netrvalo dlho a môj stav sa zhoršil a začal som mať príznaky mŕtvice. Prvé, čo mi napadlo, bolo: „Som opravdivý praktizujúci a mám Majstra, takže by som sa nemal báť.“ Upokojil som sa a pozeral som sa dovnútra. Zistil som, že mám silné súťaživé zmýšľanie a neodpúšťal som. Dokonca aj po dvoch desaťročiach kultivácie som stále nemal dobrú povahu. Skutočne som sa hanbil a priznal som si svoju chybu pred Majstrom.
Potom som hodinu robil piate cvičenie. Manželka sa ponáhľala domov a pripravila večeru. Keď bola hotová, snažila sa mi spolu s naším dieťaťom pomôcť sadnúť si za stôl. Bol som však taký slabý, že som sa nedokázal udržať a stále som sa zosúval. Keď som zdvihol misku s ryžou, vykĺzla mi z ruky. Mal som ťažké oči a začalo sa mi rozmazávať videnie. Pomohli mi do spálne, pričom som ľavú nohu ťahal za sebou. V čase, keď sa im podarilo dostať ma do postele, som už stratil vedomie. Počas celej doby manželka s dieťaťom neustále nahlas recitovali „Falun Dafa je dobrý, Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré“.
Manželka mi pustila audio nahrávky Majstrových prednášok. Potom zavolala niekoľkým praktizujúcim v iných provinciách, aby pre mňa vysielali spravodlivé myšlienky. Tiež sa spojila s miestnymi praktizujúcimi, aby mi pomohli. Po celý čas ostala pokojná. V srdci len stále prosila Majstra o pomoc. Niekoľko praktizujúcich zo vzdialenosti stoviek alebo tisícok kilometrov vysielalo spravodlivé myšlienky, aby odstránili útoky na moje telo z iných dimenzií. Jedna praktizujúca videla tretím okom veľkého hada s otvorenou tlamou. Po spoločnom úsilí sa im podarilo hada zničiť.
Takmer v rovnakom čase prišiel ku nám domov praktizujúci Han. Prišiel rovno k mojej posteli a nahlas povedal: „Nemôžeš byť na tom takto. Majster chce, aby si zachraňoval ľudí. Je ešte mnoho vnímajúcich bytostí, ktoré na teba čakajú, aby si ich zachránil!“ Jasne som to počul. Pomaly sa mi vrátilo vedomie a mal som pocit, akoby som sa práve prebudil. Manželka mi pomohla prejsť do obývačky a potom som opäť zaspal. Zobudil som sa uprostred noci a chcel som ísť do kúpeľne, no nedokázal som hýbať ľavou stranou tela, takže mi manželka pomohla.
Keďže som nedokázal ovládať ľavú stranu tela, stále som sa šmýkal nadol. Manželka mi povedala: „Už ťa nedokážem udržať. Musíš sa postaviť sám!“
Pomyslel som si: „Áno! Musím sa postaviť. Nemôžem sa takto o ňu opierať.“ Moja ľavá noha sa okamžite posilnila a pravou rukou som sa chytil rámu dverí. Potom som sa dokázal udržať na nohách.
Nasledujúci deň prišiel za mnou praktizujúci, aby sme spolu robili cvičenia. Nedokázal som stáť stabilne, takže som sa musel oprieť o stenu. Ľavou rukou som mohol hýbať len trochu a cítil som sa veľmi ťažký a vyčerpaný. Nedokázal som jasne hovoriť, ani držať a čítať Čuan Falun, takže som si ľahol a počúval som Majstrove nahrávky prednášok.
Večer mi praktizujúci Han poslal správu, aby ma povzbudil. Vedel som, že nemôžem prijať toto prenasledovanie. Vstal som z postele a nahlas som povedal: „Môžem chodiť sám!“ Potom som pokračoval v cvičení. Stále som nedokázal stáť stabilne, a tak mi manželka navrhla, aby som sa postavil ku skrini a ona sa postavila na moju druhú stranu. Takto som bol schopný urobiť tretie cvičenie.
Vedúci z môjho pracoviska ma prišiel navštíviť a opýtal sa: „Si si istý, že budeš v poriadku bez toho, aby si šiel do nemocnice?“
„Áno,“ odpovedal som, „a nemusím si ani vziať voľno z dôvodu choroby. Vrátim sa do práce po vyčerpaní svojej normálnej dovolenky.“ Praktizoval som Dafa toľko rokov a v minulosti som sa stretol s inými ťažkosťami. Všetky som prekonal cvičením, takže som mal plnú dôveru v Dafa a vedel som, že to zvládnem.
Vedúci o tom pochyboval a povedal: „Bez toho, aby si šiel do nemocnice alebo užil lieky, sa dokážeš uzdraviť len praktizovaním Falun Dafa? Ale stále nedokážeš zdvihnúť ani ľavú ruku.“
Okamžite som sa postavil, urobil som pár krokov a povedal som: „Pozri sa!“ Zdvihol som obe ruky a natiahol ich pred hrudník. S touto pevnou myšlienkou som odrazu dokázal zdvihnúť ruky. Všetci prítomní, vrátane mňa, boli svedkami tohto neuveriteľného činu. Hoci som prešiel najnebezpečnejšou fázou trápenia a dokázal som chodiť, stále som sa úplne nezotavil a mal som stále otupenú myseľ. Nedokázal som uchopiť veci ľavou rukou a mal som trochu spustený kútik úst. Potom som strávil viac času štúdiom Fa a cvičeniami.
Prišiel ma navštíviť starší praktizujúci a trval som na tom, že keď bude odchádzať, odprevadím ho na stanicu. Prišli za mnou kamaráti z rodného mesta a požiadali ma, aby som šiel k lekárovi. Manželka im povedala, že moje zotavenie bolo vďaka cvičeniam také rýchle, že som už nemusel ísť do nemocnice.
Keďže som veľmi schudol, väčšina oblečenia mi už nesedela, a tak som si šiel s manželkou kúpiť nové. Keď som sa postavil pred zrkadlo v nákupnom centre, vyzeral som úplne inak ako predtým – takmer ako niekto, kto má 70 rokov. Bol som smutný a už som sa na seba nechcel pozrieť. Chcel som ísť domov, ale manželka trvala na tom, aby sme najprv kúpili oblečenie.
Keď som sa opäť pustil do domácich prác, mohol som používať len pravú ruku. Keďže som nemal cit v ľavej ruke, niekedy som sa náhodne dotkol horúceho hrnca a popálil som sa. Postupne som mohol ísť sám na trh kúpiť zeleninu a mnohí ľudia vedeli, že som sa zotavil vďaka praktizovaniu Dafa.
Pred skončením dovolenky mi zavolal vedúci, aby sa ma opýtal, kedy sa vrátim do práce a povedal, že ma plánuje presunúť na ľahšiu pozíciu. Môj brat sa o tom dopočul a bol veľmi nahnevaný, že sa ma nadriadený vypytuje, či sa vrátim do práce, keď som sa ešte stále zotavoval. Brat mi povedal, aby som ostal doma, no vedel som, že vedúci je pod tlakom, pretože vždy som bol považovaný za kľúčovú postavu, ktorú treba sledovať, pretože praktizujem Falun Dafa. Vedúcemu som povedal, že sa vrátim o pár dní. Robil si starosti o moju bezpečnosť a chcel dohodnúť auto, ktoré by ma vyzdvihlo, no odmietol som to a poprosil som svoju manželku, aby ma vzala do práce taxíkom. Taxík zastavil na križovatke a vybral som sa do kancelárie.
V prvý deň môjho návratu za mnou prišlo veľa kolegov. Pýtali sa ma, či som naozaj nikdy nebol v nemocnici, ani som nebral lieky a či som sa uzdravil len vďaka praktizovaniu Dafa. Tí, ktorí boli skeptickí, za mnou chodili každý deň, pretože chceli vidieť, či je Falun Dafa skutočne taký zázračný. Podľa nich som každý deň vyzeral lepšie ako deň predtým. Ľavá ruka a noha boli čoraz ohybnejšie a ústa som už takmer nemal pokrivené.
Moja nová pozícia bola mechanická údržba. Nevedel som o tom veľa, takže som sa snažil naučiť čo najviac. Začínal som len s uťahovaním skrutiek a nehľadal som úľavu ani pohodlie. Keďže som v práci končil skôr ako predtým, snažil som sa robiť viac domácich prác.
Postupne sa mi vrátila chuť a varil som ešte lepšie než predtým. Počas pandémie v roku 2020 sa mesto uzatvorilo a bolo mi povedané, že si nemôžem vziať voľno. Mojou hlavnou úlohou bolo variť v jedálni. Ľudia nemali dovolené jesť spolu a museli používať jednorazové paličky a nosiť rúška. Celé mesto žilo v strachu z vírusu. Všetci kolegovia chceli ostať v mojej blízkosti a verili, že praktizujúci Dafa majú pozitívnu energiu.
Jeden z kolegov si predtým nikdy nechcel vypočuť fakty ohľadom Dafa. Trpel na nespavosť a opýtal sa ma, čo by mohol robiť. Povedal som mu: „Ak si budeš recitovať ,Falun Dafa je dobrý, Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobréʻ, prirodzene zaspíš a vírus sa k tebe nepriblíži.“
Neskôr povedal mnohým kolegom, že potom, čo si recitoval tieto frázy, sa mu skutočne podarilo zaspať. Vystúpil z ČKS aj jej mládežníckych organizácií.
Poznámky na záver
Pri spätnom pohľade na 28 rokov kultivácie som Majstrovi nesmierne vďačný! Stále si pamätám, ako sme spolu s niekoľkými praktizujúcimi šli v novembri 1995 do mesta Harbin. Keď sme čakali na Námestí železničnej stanice v Pekingu, odrazu sa pred nami objavil Majster. Okamžite som položil batožinu, dal som si ruky pred hruď, aby som pozdravil Majstra a povedal som: „Majster!“ Rozplakal som sa a nemohol som povedať nič iné. Len som ticho stál vedľa Majstra.
Majster nám milo povedal: „Sever je veľmi chladný. Vzali ste si dosť oblečenia?“
Všetci sme prikývli a povedali: „Áno.“ Majster nás sledoval, ako vchádzame do čakárne. Potom sme sa niekoľkokrát vrátili za Majstrom a videli sme ho tam stále stáť. Vo vlaku do Harbinu som sa rozplakal a dlho som sa nemohol upokojiť.
Vždy, keď si spomeniem na tento čas s Majstrom, cítim sa veľmi šťastný. Majster, budem sa naďalej usilovne kultivovať!
