(Minghui.org) Cítila som sa veľmi znepokojene: Som praktizujúca Falun Dafa, no v každodennom živote som sa často správala zle kvôli závisti. Pozerala som sa do svojho vnútra a objavila som v sebe túto pripútanosť, avšak problém sa aj tak objavoval znova.
Keď som si opakovane recitovala článok Majstra „Úrovne“, premýšľala som: „Keďže sa správam zle a závisť spôsobuje, že človek koná zlo, mám aj ja silnú závisť?“
Majster povedal:
„Zlému človeku vládne závisť.
Zo sebeckosti a hnevu sa sťažuje na nespravodlivosť voči sebe.“
Mne sa ale nezdalo, že by som tak silno závidela. Moja rodina a kolegovia skôr hovorievali, že som nesebecká. Začala som sa teda učiť naspamäť kapitolu „Závisť“ v Čuan Falune v nádeji, že nájdem odpoveď. Keď som si ju hovorila spamäti, uvedomila som si, že to nie je tak, že by som v sebe nemala závisť, ale že je to skôr tým, že nemám jasno v tom, čo závisť predstavuje.
Vždy som si myslela, že závisť súvisí s pocitom nevyrovnanosti. Napríklad bývam často veľmi zaneprázdnená v práci. Keď potom prídem domov, musím sa postarať o dve deti, pomáhať im s učením, prať oblečenie, pripravovať jedlo a robiť domáce práce. Kým to všetko dokončím, je viac než jedenásť hodín v noci.
Keď sa však vráti z práce môj manžel, leží v posteli a hrá sa na telefóne. Nezaujíma sa o deti, ani o domáce práce. Všetko to musím robiť ja. Ako sa môžem cítiť vyrovnaná? A nielen to – manžel sa dokonca sťažuje, že naše deti nevychovávam dobre. Často mi to aj vyčítal. Niekedy som sa cítila taká ukrivdená, že som sa rozplakala alebo som sa veľmi rozčúlila. Nechápala som však, čo tak veľmi závidim. Závidela som, že manžel vedie pohodlný život? Stále som mala pocit, že som neidentifikovala rozhodujúcu časť problému.
Pokračovala som v učení sa tejto kapitoly Fa. Keď som narazila na túto časť, konečne som niečo pochopila:
„Táto závisť do istej miery súvisí s absolútnym rovnostárstvom, ktoré bolo kedysi praktizované: Ak obloha spadne, všetci zomrú spoločne; každý má mať rovnaký podiel, ak je niečo dobré.“
(Siedma lekcia, Čuan Falun)
V mojej mysli stále pretrvávalo niečo z absolútneho rovnostárstva, ktoré ľuďom vštepovala Čínska komunistická strana (ČKS). Okrem toho je tu feminizmus, ktorý ešte len treba dôkladne odstrániť. Mala som pocit, že muži a ženy by si mali byť rovní, takže by mali vykonávať aj rovnaké množstvo práce. Preto som sa vždy cítila nevyrovnaná. Nie je toto presne závisť? Zrazu som uzrela kúsok svetla.
Ako som pokračovala v učení sa naspamäť, zistila som, že môj hnev na manžela je tiež spojený s niečím, o čom sa píše v tejto pasáži:
„Bežný človek to nemôže vidieť a stále verí, že by mal robiť presne to, čo je schopný robiť.“
(Siedma lekcia, Čuan Falun)
Mala som pocit, že by som nemala mať toľko práce. Vďaka tomuto procesu som u seba našla zakorenený dlhoročný pocit nenávisti.
Dlhé roky som študovala a musela som prekonať veľa ťažkostí, aby som získal titul PhD. V čase, keď som si hľadala prácu, som sa už začala kultivovať v Dafa a vedela som, že by som nemala hľadať slávu a osobný zisk. Takže keď sa mi naskytla práca na strednej škole, prijala som ju.
Neskôr som dostala druhú ponuku, ktorá sa mi páčila viac, no mala som pochopenie, že by som mala splniť svoje slovo, ktoré som už dala strednej škole, a tak som túto ponuku odmietla. Keď si na to spätne spomínam, nedosiahla som stav, že by ma už tá druhá ponuka nelákala a nevyrušovala. V skutočnosti som sa vtedy nevykultivovala do takej vysokej sféry; musela som teda túto príležitosť násilne pustiť.
Keď som začala pracovať na strednej škole, tamojší riaditeľ chcel, aby som chodila učiť aj na základnú školu a tiež, aby som viedla vedecké laboratóriá (pripravovala pokusy, vybavovala rôzne záležitosti a robila príležitostné práce pre iných). Pôvodne som mala učiť predmety prijímacích skúšok na strednú školu, takže keď som sa dozvedela o týchto povinnostiach navyše, veľmi ma to rozrušilo.
Vedela som, že je to skúška. No napriek tomu, že som sa snažila zbaviť svojho odporu tým, že som si hovorila, že prácu zvládnem bez ohľadu na to, kde som, aj tak som s tým zápasila.
Verila som, že človek s doktorátom by mal robiť to, čo mu prináleží. Možno som však mala v živote predurčené, aby som pracovala ako učiteľka na strednej škole, viedla laboratóriá a robila pomocné práce. V takom prípade by nebol dôvod, aby som sa cítila nevyrovnaná. V tom momente som pocítila, že veľká časť kameňa, ktorý ma toľko rokov ťažil na srdci, bola odstránená; veľmi mi tým odľahlo.
Ponúknutú druhú prácu som potom odporučila svojmu spolužiakovi. Neskôr mi za to prišiel poďakovať. Tá práca možno v skutočnosti patrila jemu, keďže k nej mal blízko. Myslím, že Majster využil túto situáciu, aby mi pomohol zbaviť sa závisti. Potom, čo som to pochopila, sa moja závisť zmiernila. Ďakujem vám, Majster!
Spomínam si, že manžel mi často hovorieval: „Nemôžeš trochu pochváliť aj druhých? Neustále sa povyšuješ.“ Dovtedy som si vždy myslela, že tento pocit nadradenosti nad ostatnými je formou predvádzania sa a jednoducho som sa ho nevedela zbaviť. Teraz som pochopila, že je to vlastne prejav závisti. Vždy som si našla výhovorku a myslela som si, že chváliť iných je príliš sentimentálne.
Keď recitujem Fa, som vždy o niečo rýchlejšia ako moja mama, spolupraktizujúca, takže sa cítim šťastná. Keď šoférujem a niekto sa predo mnou zaradí do pruhu, okamžite sa cítim rozrušene. Nie sú to všetko presne prejavy závisti? Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som sa za seba hanbila. Keď si teraz uvedomujem, že mám v sebe tak hlboko skryté prvky závisti, cítim obavy.
Niekoľko dní som si recitovala vyššie uvedené pasáže Fa a kapitolu o závisti som si takmer celú zapamätala. Pochopila som, že tento pocit rozrušenia a túžba súperiť s druhými pramenia z hlboko skrytej sebastrednosti. Toto všetko ale nie je moje pravé ja. Chcem využiť každú príležitosť, keď sa cítim rozrušená, hľadať vo vnútri príčinu a postupne sa toho zbaviť. Myslím si, že ak budem takto odstraňovať svoju pripútanosť k závisti, je veľká šanca, že sa mi to podarí.
Vyššie uvedené je iba moja skúsenosť z procesu učenia sa Fa. Poukážte prosím láskavo na prípadné nedostatky.
