(Minghui.org) 10. septembra 2005 som bola spolu s ďalšími praktizujúcimi Dafa ilegálne zatknutá a polícia prehľadala naše domy. Informácie o nás našli v telefóne jedného praktizujúceho. Policajti mi zobrali počítač, tri tlačiarne a pravdu-objasňujúce materiály. Uväznili nás v miestnom zadržiavacom centre.
V zadržiavacom centre sa nám každý deň pokúšali vymývať mozog a nútili nás vzdať sa našej viery v Dafa. Udržiavali sme si spravodlivé myšlienky a nespolupracovali sme s dozorcami. Často ma vypočúvali a pýtali sa, odkiaľ mám materiály. Bez ohľadu na to, čo vraveli, som im neposkytla žiadne informácie, ani som do toho nezaplietla žiadnych iných praktizujúcich.
Keďže som sa nepoddala, zintenzívnili svoju taktiku. Začala som držať hladovku na protest proti prenasledovaniu, takže na deviaty deň hladovky ma začali násilne kŕmiť. Dozorcovia mi vložili kŕmiacu trubicu do úst a dole hrdlom. Všimli si, že sa dusím, takže ju vytiahli. Z úst mi vyhŕkla krv a vyšplechla okolo mňa. Ak by tú trubicu nechali v mojom tele dlhšie, mohla som zomrieť. Mučenie bolo také kruté, že aj väzenkyňa, ktorá ma sledovala, plakala a prosila ma, aby som niečo zjedla: „Inak ťa polícia umučí na smrť!“
Dozorcovia ma v nasledujúci deň vzali do nemocnice na násilné kŕmenie. Udržiavala som si spravodlivé myšlienky a pripomínala som si, že som praktizujúca Falun Gongu (tiež nazývaný Falun Dafa). Objasnila som tam pravdu lekárom, zdravotným sestrám a dozorcom. Obdivovali moju statočnosť a súcit.
Láskavá zdravotná sestra povedala: „Ak vám nasadím toto zariadenie, dozorcovia mi nedovolia ho dať dole. Neviem si predstaviť, ako veľmi budete trpieť. Nemali by ste sa trochu najesť a načerpať trochu sily?“
Mladý dozorca mi tiež pomáhal. Vždy keď som sa pokúsila postaviť, ihneď ku mne podišiel, aby mi pomohol a povedal mi, aby som sa šetrila.
Medzi zadržanými v zadržiavacom centre boli prostitútky, zlodeji aj iní zločinci. Nedbala som o to, kým sú a vždy som sa k nim správala láskavo. Keď nemali spodnú bielizeň a ponožky, dala som im vlastné a na noc som ich prikryla svojím kabátom, ak nemali prikrývku. Všetci cítili láskavosť praktizujúcej Dafa. Niektorí z nich mi na účet v zadržiavacom centre poslali peniaze, keď boli prepustení. Mala som tam viac než 300 yuanov, o ktorých som nevedela, kto mi ich poslal.
Po dvojmesačnom mučení v zadržiavacom centre som dostala trest jeden rok nútených prác a 10. novembra 2005 ma policajt Liu a pár ďalších policajtov vzali do Tábora nútených prác mesta Jinan. Na ceste tam som vysielala spravodlivé myšlienky a poprosila som Majstra o pomoc: „Majster, nemala by som ostať v pracovnom tábore. Stále mi ostáva veľa práce nápravy Fa.“
V pracovnom tábore som absolvovala lekársku prehliadku, kde testy mojej krvi, moču a krvného tlaku nevyhoveli kritériám na prijatie. Policajti povedali, aby ma znova vyšetrili, no lekári zaznamenali rovnaké výsledky. Vedela som, že ma Majster ochraňuje. Policajt Liu sa pokúsil tlačiť na lekára, aby ma prijal, no lekár trval na tom, že ma nemôžu prijať, ak som neprešla prehliadkou. Nakoniec ma policajti museli vziať späť.
Pokúsili sa vydieraním dostať od mojej dcéry 2 500 yuanov za moje prepustenie, keďže však nemala toľko peňazí, dala im 500 yuanov.
Cestou domov som objasnila pravdu taxikárovi a pomohla som mu vystúpiť z Čínskej komunistickej strany a jej mládežníckych organizácií. Dcéra mi povedala: „Mami, si skutočne odvážna. Práve ťa prepustili a ty ďalej rozprávaš o Falun Dafa.“
Povedala som jej, že nezabudnem na zodpovednosti praktizujúcich bez ohľadu na to, kde som. Každý deň som začala objasňovať pravdu tvárou v tvár a každý týždeň sa mi podarilo pomôcť pár desiatkam ľudí vystúpiť z ČKS.
Nemôžem stratiť spravodlivé myšlienky a zabudnúť na svoje zodpovednosti praktizujúcej Dafa bez ohľadu na to, aké zlé je prostredie. Budem nasledovať Majstrove učenia, napĺňať svoje prehistorické sľuby, pomáhať zachraňovať viac vnímajúcich bytostí a usilovne napredovať až po dovŕšenie.
