(Minghui.org) Keď som v roku 2018 pomáhal pri pohrebe matky môjho blízkeho priateľa Rui, stretli sme sa s jeho švagrom, ktorý bol už na dôchodku. Všetci traja sme boli približne rovnako starí a boli sme z podobných pomerov, takže sme si mali čo povedať.
V jednom z našich rozhovorov som raz spomenul, že všade navôkol sú božské bytosti, ktoré sledujú všetko, čo robíme. Je to stará múdrosť, ale v súčasnosti jej už málokto verí.
Ruiho švagor sa ozval: „Ja tomu verím. Keď sa začala kultúrna revolúcia (v rokoch 1966 – 1967), bol som v šiestej triede. Bolo to v čase, keď sa búrali chrámy a všade sa rozbíjali sochy bohov a Budhov. V našej dedine bol veľký chrám. V hlavnej sále, ‚Mahávírovej sále‘, bola veľmi vysoká socha Budhu.“
„V ten deň nám učiteľka povedala, aby sme si priniesli nástroje na rozbitie sochy Budhu. Nariadila nám, aby sme začali od srdca sochy a vybrali ho neporušené, pretože sa hovorilo, že do sochy bolo pri jej stavbe vložené veľké srdce z medi alebo zo striebra.“
„V okamihu keď to dopovedala, pritisla si ruku na hruď, zrútila sa na zem a nemohla vstať. V nasledujúcom okamihu sme všetci pocítili neznesiteľnú bolesť v hrudi. Všetci kričali: ‚Bolí to!‘ Učiteľka bola taká vystrašená, že si kľakla na zem a povedala: ‚Už žiadne rozbíjanie! Žiadne rozbíjanie! Všetci sa vrátime do školy.‘ Potom bolesť postupne ustúpila. Ako by človek mohol neveriť, že nás Bohovia varujú!“
„Osobne som to zažil, a hoci je to už viac ako 50 rokov, stále si to živo pamätám, akoby sa to stalo iba včera. Táto udalosť ovplyvnila celý môj pohľad na svet a na môj život. Neodvážim sa bez zábran robiť čokoľvek, čo sa mi zachce. Vždy mám pocit, že niekde existuje moc, ktorá všetko na svete riadi.“
