(Minghui.org) Všimla som si istý jav: Hoci sa niektorí praktizujúci, vrátane mňa, kultivujú už po mnoho rokov, nie sú takí láskaví ako niektorí nepraktizujúci, a dokonca sú niekedy veľmi sebeckí.
Prečo existuje takýto jav? Myslím si, že ľudia majú rôzne kultivačné základy, výchovu a ich hodnoty formované už od detstva sú taktiež rôzne. Keď sa vytvorí „hodnota“ egocentrizmu, je ťažké ju zmeniť. Jej sebecká podstata môže byť ako ľadovec, ktorého zbavenie sa vyžaduje veľa tvrdej práce.
Stále viac si uvedomujem závažnosť sebectva a neláskavosti, ktoré sa vážne odchyľujú od charakteristík vesmíru.
Je nemožné vstúpiť do budúcnosti bez toho, aby sme sa týchto vecí vzdali, pretože nový vesmír vyžaduje, aby bol človek altruistický. Starý vesmír, ktorý sa sústreďuje na seba, je odsúdený na odstránenie. Ak človek úprimne nepracuje na odstránení sebectva a nekultivuje si súcit, bez ohľadu na to, ako dobre sa mu darí v iných aspektoch kultivácie, stále má vážne medzery.
Niektorí spolupraktizujúci, ktorí sa usilovne kultivovali, ale neskôr ich postihli vážne ťažkosti, odhalili svoje medzery ohľadne sebectva a toho, že bývali pri riešení vecí neláskaví. Mohli by sme to brať ako pripomienku, že musíme odstrániť každú svoju pripútanosť, aby sme uspeli v kultivácii.
Opustenie neláskavosti
Praktizujúca Fang bola introvertná, tichá a mala nízke sebavedomie. Počas stretnutia pred niekoľkými rokmi sme ju aj s praktizujúcou An ignorovali, akoby bola neviditeľná. Ale Hui k nej pristupovala srdečne a pozorne a viedli príjemný rozhovor. Fang sa cítila prijatá a uznaná a prejavila Hui svoj vďaku.
Až teraz som si uvedomila, že som Fang ublížila, keďže ľudia môžu byť citliví na postoj druhých voči nim. Nezaslúžila si ignoranciu. Bola to moja chyba, že som s ňou nemala súcit. Veľmi som to ľutovala. Odvtedy som si začala dávať na svoje správanie väčší pozor.
To, s čím som sa stretla minulý rok, ma inšpirovalo ešte viac. Na niektoré veci som mala iný názor ako jeden praktizujúci. Bola som taká tvrdohlavá, že som ho chcela stále presviedčať. Vďaka štúdiu Fa som si uvedomila, že som to práve ja, kto má tvrdohlavé ľudské predstavy, a že by som mala rešpektovať pohľady iných. Úprimne som sa mu ospravedlnila.
V tom čase som mala v tele hrčku. Bola tvrdá a v priebehu niekoľkých mesiacov sa neustále zväčšovala. Keď som sa tomu praktizujúcemu ospravedlnila, hrčka sa zmenšila a do niekoľkých dní potom zmizla. Bola som tým ohromená a uvedomila som si, aké dôležité je byť k druhým láskavý.
Môj povýšenecký postoj bol neúctivý. Nevedela som si predstaviť, že niečo, čo som považovala za také banálne, je naozaj také dôležité. Tá hrčka mala niečo spoločné s mojou neláskavosťou a ja som si tento dôvod po celé mesiace vôbec neuvedomovala.
Sme v ilúzii ľudského sveta, presnejšie povedané, na konci času vesmíru. Svet je už dosť skazený a ja som sa nechala unášať jeho prúdom. To, o čom si myslím, že nie je veľký problém, môže byť v očiach Bohov veľký problém a medzi tým, čo vnímame ako dobré, a tým, čo vyžadujú Bohovia je veľká priepasť.
V minulosti som neznášala hluk detí spolupraktizujúcich a mala som pocit, že by mali radšej ostať doma a starať sa o svoje deti, než brať ich na podujatia praktizujúcich. Aká sebecká a neprajná myšlienka to bola!
Niežeby samotná neznášanlivosť voči detskému hluku priniesla vážne následky, no odrážalo to, ako zle som si počínala vo svojej kultivácii.
Počas skupinového štúdia Fa, keď niektorí starší praktizujúci zdĺhavo rozprávali, niektorí ich náhle a hrubo prerušovali, zatiaľ čo iní trpezlivo počúvali. To tiež ukazovalo na rozdiely v rôznych úrovniach xinxingu praktizujúcich.
Kultivácia reči
Uvedomila som si, že som si v minulosti nekultivovala reč. Slová „jedovatý jazyk“ v čínštine znejú rovnako ako slová „jedovatý had“. Je naozaj jedovatý: napríklad hádky, nadávky, používanie ostrých slov a obviňovania.
Uvedomila som si, že reč by sa mala sústrediť na cnosť, ako hovorievali starí ľudia. Keď niekto kritizuje iných, čím väčšie je publikum a čím ostrejšie sú jeho slová, tým väčšiu cnosť dá druhej strane, pretože tým viac škody spôsobil.
Často počujem poznámky druhých: „Je príliš lenivý“, „Len hovorí, ale nerobí“ alebo „Ten pár sa veľa háda“. Kedysi som bola takou aj ja a myslela som si, že iba konštatujem fakty.
Majster nám povedal:
„Keď komentujete to, kto je dobrý a kto zlý, Bohovia sa na vás ani spriama nepozrú.“ („Vyučovanie Zákona na stretnutí so študentami z Ázie a Tichomoria“)
Hanbím sa, že aj po tom, čo Majster pred mnohými rokmi vyučoval tento Fa, stále som komentovala, kto je dobrý a kto nie. V minulosti som nielen ohovárala niektorých praktizujúcich, ale chválila som niektorých, o ktorých som si myslela, že sú dobrí. Aj to bolo v skutočnosti ľudské zmýšľanie. Keď som niekoho pred ostatnými chválila, v skutočnosti som tým naznačovala, že poslucháči sa nečinia tak dobre ako daný človek. Bola som prefíkaná, pretože som takto priamo nepoukazovala na ich problémy.
Opustenie nesúcitných myšlienok
Zo štúdia Fa som pochopila, že božské bytosti vidia myšlienky ľudí v panoramatickom pohľade a môžu vidieť, čo máme na mysli, ešte než to vyslovíme. Takže keď sa pozeráme dovnútra, musíme to robiť dôkladne, aby sme nevynechali žiadne skryté pripútanosti.
Kedysi som pri svojich každodenných myšlienkach nevenovala pozornosť hľadaniu vo vnútri. Tieto prehliadané pripútanosti často spôsobovali, že sa konflikty s ostatnými praktizujúcimi predlžovali.
Pripútanosti sa prejavujú v mnohých aspektoch, nielen počas konfliktov. Jedna myšlienka často vyvolá mnoho pripútaností. Musím si dávať pozor na pripútanosti, ktoré sa prejavujú v interakciách s druhými a vysielať spravodlivé myšlienky, aby som ich odstránila, kedykoľvek ich pocítim.
V istom období som zažívala silnú závisť. Keď som videla, že iní získavajú slávu alebo peniaze, mala som pocit, že som prehrala. Pri pomoci druhým mi chýbal súcit. Keď sa iní dostali do problémov, namiesto toho, aby mi ich bolo ľúto, mala som pocit nadradenosti.
Dokonca aj keď som vysielala spravodlivé myšlienky na praktizujúceho, ktorý zápasil s trápením, namiesto toho, aby som sa starala o jeho blaho, hľadala som jeho problémy. Keď sa jeho situácia zhoršila, mala som pocit, akoby sa moje myšlienky potvrdili. Myslela som tiež na to, že je stratou času navštíviť ho. Keď zomrel, namiesto ľútosti som mala pocit úľavy, že už pre neho nemusíme nič robiť.
Uvedomila som si, že mojím základným motívom pomáhať druhým bolo sebectvo – robiť dobré skutky a hromadiť cnosť pre seba. To isté platilo aj pre účasť na projektoch Dafa. Túžila som po zásluhách a cnosti a nebola som ochotná vynaložiť viac času alebo úsilia; bola som tiež nešťastná, ak to bolo trochu nepríjemné. Moje myšlienky hovorili veľa o mojom slabom charaktere.
Zvykla som mať odpor k spolupraktizujúcim, ktorí mali silné ľudské predstavy, ale v skutočnosti boli zrkadlom mňa samotnej. Naznačovalo mi to, že mám silné ľudské pripútanosti, a že by som mala mať pre nich viac pochopenia.
Inšpirácia z tradičnej kultúry
Zistila som, že mnohé z mojich problémov odrážajú myšlienky „materializmu“ a „ateizmu“, ktoré mi boli vštepené v mladosti.
Podľa čínskeho filozofa Mencia (372 – 289 pred n. l.): „Zmysel pre starostlivosť o druhých – súcit; zmysel pre hanbu a odpor – spravodlivosť; zmysel pre pokoru a úctu – slušnosť; zmysel pre dobro a zlo – múdrosť.“ Po porovnaní sa s týmito hodnotami viem, že mám ešte na čom pracovať.
Môj manžel, ktorý sa nekultivuje, raz poukázal na to, že mojím základným problémom je sebectvo a neláskavosť. Bola som nevďačná a nespokojná. Chcela som len prijímať, ale nie dávať. Hádali sme sa, až sme sa takmer rozviedli. Keď som si však uvedomila svoje problémy a zapracovala som na svojom xinxingu, naša rodina sa stala harmonickou. V skutočnosti je môj muž veľmi milý a ohľaduplný človek, aj keď v minulosti som si to nevšimla.
Len odstránením sebectva možno vypestovať skutočnú láskavosť
V minulosti som mala mylnú predstavu, že základným problémom každého človeka je sebectvo, a že nesebecká môžem byť až vtedy, keď dosiahnem veľmi vysokú úroveň. Zabudla som, že základný rozdiel medzi starým a novým vesmírom spočíva v tom, či človek myslí na seba alebo na druhých. Ak neodkultivujem sebectvo, rovná sa to tomu, že na ceste kultivácie odbočím.
Vstávala som skoro, študovala som Fa, denne som robila cvičenia a zúčastňovala som sa na významných projektoch. Myslela som si, že to je usilovná kultivácia. Zanedbávala som však kultiváciu xinxingu a láskavosti. Často som sa porovnávala s inými praktizujúcimi z hľadiska vecí, ktoré sme robili, a ich výsledkov, ale nepozerala som sa na to, ako kultivovali svoj xinxing.
Napríklad, keď som počula, že iní študujú Fa a viac cvičia, cítila som sa pod tlakom a chcela som ich dobehnúť; keď som počula, že iní úspešne presvedčili viac ľudí, aby vystúpili z Čínskej komunistickej strany, cítila som žiarlivosť a bála som sa, že zostanem pozadu, akoby sme spolu súťažili.
Ku kultivácii som pristupovala, akoby to bolo niečo bežné a myslela som si, že tvrdou prácou dosiahnem svoj cieľ, ale zanedbávala som základnú podstatu – kultiváciu charakteru. Kultivácia je niečo presahujúce ľudské záležitosti. Je tiež o tom, že sa treba vzdať seba a dať na prvé miesto iných.
Keď sa kultivujúci nedokážu vzdať sebectva, ťažko sa objaví ich láskavosť. Niektorí z mojich spolupraktizujúcich sa napríklad menej starali o projekty, ktoré považovali za nepodstatné. Zapájali sa len do toho, čo považovali za hodnotné a dôležité. Niektorí boli netrpezliví a frustrovaní, keď iní potrebovali ich pomoc. Niektorí zriedkakedy brali do úvahy pocity alebo ťažkosti iných ľudí a starali sa len o svoje vlastné záujmy.
Mali by sme sa snažiť byť empatickí a naučiť sa, ako sa prispôsobiť druhým, keď potrebujú pomoc a podporu. Mali by sme sa tiež naučiť odpúšťať tým, ktorí urobia chybu. Dôležité je tiež povzbudzovať a oceniť zlepšenia a úspechy druhých.
Pochopenie podstaty láskavosti
Kým ja som sa sústredila na nedostatky druhých, ďalšia praktizujúca bola mojím opakom. Videla všetkých ostatných ako dobrých. Aj keď má niekto problémy, stále ho považuje za dobrého človeka s drobnými chybami. Teraz už chápem, že ľudí hodnotí so súcitným srdcom.
Potom, čo som si uvedomila svoje problémy, som sa skutočne zmenila. Keď som v minulosti nemala rada niektorých ľudí, vedela som, že moja láskavosť je nedostatočná. Čím je človek láskavejší, tým je tolerantnejší. Teraz, keď mám voči určitým ľuďom výhrady, viem, že je čas kultivovať si láskavosť a pozdvihnúť svoju úroveň.
Trvalo mi dvadsať rokov, kým som si uvedomila svoj hlavný problém v kultivácii. Ľutujem, že som sa k nemu neosvietila skôr. Vďaka Majstrovmu vedeniu a pripomienkam mojich rodinných príslušníkov a spolupraktizujúcich som si istá, že sa mi v budúcnosti bude v kultivácii dariť lepšie.
Toto je len pochopenie na mojej úrovni. Prosím, upozornite ma láskavo na čokoľvek nevhodné.
