(Minghui.org) Keď som bol malý, naučil som sa Falun Dafa od rodičov, ktorí sú obaja praktizujúcimi. Niekedy som študoval Fa s dospelými, no nekultivoval som naozaj svoj charakter.
Keď som vyrástol, šiel som na vysokú školu a našiel som si prácu v iných mestách. Postupom času som poľavil v kultivácii a len zriedkakedy som robil cvičenia. Nech som však šiel kamkoľvek, vždy som mal so sebou knihu Čuan Falun a počúval som nahrávky z webstránky Minghui. Takýto bol môj kultivačný stav po niekoľko rokov a ani som nevedel, či som stále považovaný za praktizujúceho Falun Dafa alebo nie.
Jedného dňa som v práci dostal horúčku. Pomyslel som si, že ide o odstraňovanie chorobovej karmy a nejde o život. Mal by som to len jednoducho vydržať. Navyše, po praktizovaní Falun Dafa s rodičmi som už nikdy neužíval lieky – mal by som sa cez to dostať sám.
O týždeň neskôr sa môj stav zhoršil. Točila sa mi hlava, takže som si po práci ľahol do postele – nemal som ani silu najesť sa. Okolo ôsmej večer mi drkotali zuby a snažil som sa udržať si teplo. Zavrel som oči a pokúsil som sa zaspať. Horúčka stále neustupovala. O desiatej večer bolo moje telo ako ohnivá guľa, cez svaly a kosti mi prenikala bolesť a ťažko sa mi dýchalo.
Rozmazalo sa mi videnie. V tej chvíli som sa začal báť. Čím viac som bol nervózny, tým rýchlejšie mi búšilo srdce. Nemohol som dýchať a lapal som po vzduchu. Nech som sa akokoľvek snažil, nedokázal som dostať vzduch do pľúc a ani von. Počul som, ako chrčím, akoby mi niečo zakrývalo nos a ústa. Celé moje telo bolo stŕpnuté. Zmocnil sa ma pocit, že sa mi každú chvíľu zastaví srdce. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Prvýkrát v živote som pocítil, že sa blíži smrť...
Odrazu som chcel zavolať mame, ale zastavil som sa, keď som sa chystal vytočiť jej číslo. Mama by bola zdesená! Žil som od nej ďaleko a bolo to uprostred noci. Nemohla by pre mňa nič urobiť, aj keby mohla prísť!
Potom som si spomenul na Majstra: „Chcem robiť cvičenia!“ Stále dookola som si to opakoval v mysli. Sťažka som vstal z postele a padol som na kolená. Postavil som sa, pričom sa mi veľmi ťažko dýchalo a musel som si opäť čupnúť, aby som si oddýchol. Po niekoľkých prestávkach sa mi podarilo dokončiť prvé cvičenie.
Začala sa hudba druhého cvičenia „Falun pozícia v stoji“. Pomyslel som si: „Dokážem to?“ Počúval som Majstrov hlas s hudbou a zdvihol som ruky. Bol som príliš slabý na to, aby som stál rovno. Chrbát som mal zhrbený takmer do 90 stupňov a nemohol som zdvihnúť hlavu. Prvých 15 minút sa mi telo kolísalo a triaslo. Keď prišiel čas na pohyb „Držanie kolesa nad hlavou“, zhlboka som sa nadýchol a pokúsil som sa zdvihnúť ruky. Do minúty mi z temena hlavy až k nohám prenikol príval tepla. Bol som zaliaty potom a horúčka poľavila. Nadýchol som sa čerstvého vzduchu a zrak sa mi vyjasnil. Všetky bolesti boli preč. Postavil som sa rovno a dokončil som cvičenie, počas ktorého mi po lícach stekali slzy. Keď som skončil, oblečenie som mal premočené potom.
Plakal som keď som sa sprchoval, plakal som, keď som si pral spotené oblečenie a neprestal som plakať až do úsvitu. Boli to slzy vďačnosti! Majster mi daroval život a dal mi vedieť, že som stále jeho učeníkom. Vďaka Majstrovmu povzbudeniu som získal odhodlanie vrátiť sa späť ku kultivačnej praxi Falun Dafa. Tiež to boli slzy hanby, keďže som cítil vinu, že som od Majstra prijal toľko súcitu a ochrany.
Ešte dlho potom som z času na čas ronil slzy, dokonca aj keď som kráčal po ulici. Stávalo sa mi to, pretože som vnímal Majstrovu prítomnosť a cítil som sa ponorený v Jeho súcite.
Heshi.
