Darwin a medzery v jeho evolučnej teórii (1. časť)

(Minghui.org) Teória evolúcie prostredníctvom prirodzeného výberu čelila mnohým výzvam, už odkedy ju Charles Darwin uverejnil vo svojej knihe „O pôvode druhov“ v roku 1859. Od začiatku bolo zrejmé, že táto teória je v rozpore s učeniami rôznych vierovyznaní. Stále viac sa však ukazuje, že Darwinova teória (ako aj jej neskoršie modifikácie) má vážne nedostatky aj z vedeckého hľadiska. Na jednej strane, viaceré hlavné argumenty v prospech evolúcie sa ukázali byť nesprávne (napríklad cyklické argumenty v anatómii), alebo dokonca zámerne sfalšované (kresby embryí Ernsta Haeckela), čo hovorí, že evolučná teória nie je dostatočne podložená. Na druhej strane, moderné vedecké objavy z oblasti archeológie, molekulárnej biológie a genetiky sa zdajú byť nezlučiteľné s evolučnou teóriou, čo naznačuje, že nie je dokonca ani len prípustná. Samotný Darwin mal tiež značné pochybnosti o svojej hypotéze, keď s ňou prvýkrát prišiel.

Po vydaní knihy „O pôvode druhov“ však evolučná teória rýchlo vzbudila veľkú pozornosť. Karl Marx, ktorý 11 rokov predtým vydal svoj Manifest komunistickej strany, ju prijal a v roku 1860 napísal: „Darwinova kniha je veľmi dôležitá a slúži mi ako prírodovedný základ pre triedny boj v dejinách.“

Darwin aj Marx vyrastali v nábožensky založených rodinách a v mladosti študovali teológiu. Neskôr sa však odvrátili od viery a vytvorili dva mimoriadne vplyvné ateistické systémy, evolučnú teóriu a komunizmus. O Marxovi je známe, že bol hlboko ovplyvnený satanizmom, čo možno jasne vidieť aj z jeho básní. Stránka Minghui.org uverejnila viacero článkov o Marxovi a komunizme, napríklad „Prečo ateistická Čínska komunistická strana vyžaduje, aby jej členovia skladali sľub večnej vernosti“ V tejto sérii článkov sa pozrieme na Darwinov život a jeho teóriu evolúcie.

1. Darwinov život

Darwin sa narodil v roku 1809 v anglickom meste Shrewsbury. Jeho otec aj starý otec z otcovej strany boli lekármi. Jeho starý otec z matkinej strany bol zakladateľom spoločnosti Wedgwood vyrábajúcej domáce potreby.

Roky na vysokej škole

Darwin strávil dva roky na lekárskej fakulte Edinburskej univerzity a potom tri roky na Christ’s College na Cambridgeskej univerzite. Prednášky však považoval za „neznesiteľne nudné“ a často sa venoval lovu a odpaľovaniu výbušnín.

Darwin sa neskôr rozhodol študovať na Cambridgeskej univerzite a stať sa duchovným. „Keďže som však od skončenia školy nikdy neotvoril žiadnu klasickú knihu, s hrôzou som zistil, že za tie dva roky som vlastne zabudol – čo sa môže zdať neuveriteľné – takmer všetko, čo som sa naučil, dokonca aj tých niekoľko gréckych písmen,“ napísal Darwin vo svojej autobiografii Spomienky na vývoj mojej mysle a charakteru. „Preto som nenastúpil na Cambridge v obvyklom čase v októbri, ale najprv som sa pripravoval so súkromným učiteľom v Shrewsbury a do Cambridge som odišiel až po vianočných prázdninách, začiatkom roka 1828.“

„Počas troch rokov, ktoré som strávil v Cambridge, bol môj čas, pokiaľ ide o akademické štúdium, úplne premárnený podobne ako v Edinburghu a v škole,“ vysvetľoval. Veľa času trávil streľbou, lovom a jazdou na koni. „Dostal som sa do partie športovcov, v ktorej bolo aj niekoľko zhýralých prízemných mladých mužov. Často sme spolu večerali, pričom na týchto večeriach sa neraz zúčastňovali aj muži vyššieho razenia a niekedy sme príliš veľa pili.“ dodáva Darwin. „Nanešťastie, tento čas som premárnil, dokonca ešte horšie ako premárnil.“

Archívy, ktoré v roku 2009 objavila Cambridgeská univerzita, odhalili ďalšie podrobnosti o Darwinovom živote v týchto troch rokoch. „Najal si celý rad zamestnancov, ktorí mu pomáhali s každodennými prácami, vrátane umývača riadu, práčky a čističa topánok,“ uviedla agentúra Reuters v článku z roku 2009 s názvom „Archívy vrhajú svetlo na Darwinove študentské časy“.

„Krajčír, klobučník a holič sa starali o jeho výzor, zatiaľ čo kominár a uhliar udržiavali jeho oheň. Každý deň si dokonca priplácal päť a pol pence, aby mal zeleninu k základnému prídelu mäsa a piva na Christ’s College,“ pokračoval článok.

Jeho otec sa hneval a povedal: „Nestaráš sa o nič iné ako o streľbu, psy a chytanie potkanov a budeš hanbou pre seba a celú našu rodinu.“ Darwin však tieto slová ignoroval.

Spolu s priateľmi zorganizoval debatu proti kresťanom, čím vyvolal pochybnosti o viere asi 50 študentov teológie. Darwin tieto tri roky v Cambridge označil za „najradostnejšie v mojom šťastnom živote“.

Odklon od viery

Inteligenciu ľudského mozgu, tajomstvo ľudského tela a presnosť vesmírnych telies nemožno vysvetliť náhodnosťou. Po tisícky rokov tieto témy vzbudzovali intenzívny záujem ľudí. William Paley v knihe Natural Theology (Prírodná teológia) z roku 1802 vyslovil názor, že zložitú stavbu ľudského tela, ako sú oči a kĺby, musel navrhnúť inteligentný Stvoriteľ.

Hoci Darwin bol spočiatku presvedčený Paleyho knihou, neskôr ju odmietol. Neveril v existenciu Babylonskej veže ani v znamenie dúhy opísané v Starom zákone. Okrem toho nedokázal pochopiť, prečo by Boh trestal ľudí za ich hriechy. Veril tiež, že je nespravodlivé, aby zvieratá toľko trpeli.

Takéto uvažovanie vyvoláva dojem, že by bolo možné Darwina považovať za ochrancu zvierat. To však nesedí, pretože Darwin mal zároveň mimoriadnu vášeň pre lov a zabíjanie.

Podľa jeho autobiografie Darwin v detstve „zbil šteňa... jednoducho z pôžitku z pocitu moci“. Poľovanie miloval natoľko, že hovorieval: „Ak existuje na zemi blaženosť, tak je to práve táto.“ Je pochopiteľné, že mnohí ľudia lovia pre potravu alebo ako šport. Darwin však zašiel oveľa ďalej. „Moja horlivosť bola taká veľká, že keď som išiel spať, položil som si strelecké topánky ku posteli, aby som ráno nestratil ani pol minúty pri ich obúvaní,“ napísal.

Darwinova manželka Emma bola oddaná kresťanka. Mnohokrát Darwina nabádala, aby prepracoval dielo O pôvode druhov, pretože bez viery by bol podľa nej tento svet beznádejný. Darwin ju však nepočúval. Dokonca ani Darwinov blízky priateľ Alfred Russel Wallace nesúhlasil s tézou, že ľudské duševné činnosti pochádzajú z evolúcie.

Zdravotné problémy

Darwin sa v roku 1839 oženil so svojou sesternicou Emmou a mali spolu desať detí – šesť synov a štyri dcéry. Väčšina z ich detí sa však stretávala s rôznymi ťažkosťami.

Najstarší syn William (narodený v roku 1839) bol neplodný; druhý syn George (narodený v roku 1845) mal problém s nervozitou; tretí syn Francis (narodený v roku 1848) trpel depresiami; štvrtý syn Leonard (narodený v roku 1850) bol neplodný; piaty syn Horace (narodený v roku 1851) bol stále chorý a bol odkázaný na matkinu starostlivosť; šiesty syn Charlie (narodený v roku 1856) zomrel vo veku dvoch rokov. Najstaršia dcéra Anne (narodená v roku 1841) zomrela vo veku 10 rokov na šarlach; druhá dcéra Mary (narodená v roku 1842) zomrela hneď po pôrode; tretia dcéra Henrietta (narodená v roku 1843) bola neplodná; štvrtá dcéra Elizabeth (narodená v roku 1847) zrejme mala v detstve vývojové problémy a nikdy sa nevydala.

V neskorších rokoch Darwin tieto nešťastia pripisoval manželstvu s príbuznou. Emma však verila, že utrpenie jej detí je dôsledkom neúcty jej manžela k Bohu. V skutočnosti manželstvá medzi príbuznými, ako boli tie ich, neboli v tom čase v Európe ničím výnimočným. Len máloktoré z nich však mali takéto problémy s potomkami.

Tri roky po začatí písania knihy O pôvode druhov Darwin ochorel na zvláštnu chorobu. Často trpel nevoľnosťou, zvracaním, búšením srdca, zápalmi kože, nespavosťou, bolesťami hlavy, žalúdka, vredmi v ústach a inými príznakmi. V dôsledku toho mohol pracovať len dve alebo tri hodiny denne.

Keď však za ním prišli lekári, príznaky ustúpili a nebolo možné diagnostikovať žiadne ochorenia. Darwinov otec bol lekár, ale ani on pre to nemal žiadne vysvetlenie. Odkedy sa u Darwina prvýkrát objavili tieto príznaky, navštívil za niekoľko desaťročí viac ako 20 renomovaných lekárov, ale žiadny z nich mu nedokázal pomôcť.

Na zmiernenie bolesti Darwin vyskúšal vodné kúry, máčanie sa v studenej vode alebo spanie pod vlhkou studenou prikrývkou. Občas si okolo seba omotal medený alebo zinkový drôt namočený v octe v nádeji, že duševnú bolesť presmeruje na bolesť fyzickú. Po dlhodobých zdravotných problémoch v roku 1882 zomrel.

 

(pokračovanie v 2. časti)