(Minghui.org) Narodila som sa v 80. rokoch minulého storočia a Falun Dafa som začala praktizovať, keď som mala 12 rokov. Bez ohľadu na to, čím som prechádzala, moja viera v Majstra Li a Dafa sa nikdy nezmenila. Som vďačná za Majstrovu neustálu ochranu.
Vzhľadom na svoj vek sa celkom vyznám v počítačoch a tlačiarňach, takže som prevzala zodpovednosť za dodávanie náplní do tlačiarní pre miesta výroby materiálov v našom okrese, ako aj za jednoduchú údržbu počítačov a tlačiarní.
Objasňovanie faktov policajtom
24. júla 2020 popoludní ma v práci nezákonne zatklo niekoľko policajtov z oddelenia vnútornej bezpečnosti. Držali ma vo vypočúvacej miestnosti. O zákonoch som toho veľa nevedela a vždy som si myslela, že nie sú pre mňa podstatné. Toto bolo moje opomenutie.
Okolo 16:00 mi prehľadali byt. Keď ma o 18:30 znova vypočúvali, jeden z policajtov povedal: „Pozrite sa koľko vecí sme vám zobrali z domu a z auta. Tu máte zoznam.“ Ten zoznam obsahoval aj bankovky v hodnote vyše 4 000 yuanov s vytlačenými odkazmi o Falun Dafa, kancelárske vybavenie a informačné materiály o prenasledovaní.
Hlavný policajt povedal: „Musíte si to premyslieť. Len za tie letáky by sme vás mohli odsúdiť na niekoľko rokov väzenia. Ale máte tu dosť veľa ďalších vecí. Popremýšľajte o tom.“
Objasnila som mu fakty a povedala som mu napríklad o skale so skrytým odkazom a o mnohých proroctvách, ktoré hovorili, že ľudstvo čakajú veľké katastrofy. Povedala som: „Pozrite sa na všetky tie katastrofy, ktoré sa teraz dejú. Tieto materiály vyrábame vďaka tomu, že žijeme šetrným životom, a robíme to kvôli tomu, aby ľudia mohli tieto veľké katastrofy prežiť. Nerobíme to pre seba, ale skôr pre vás, aby sa zachránilo viac dobrých ľudí.“
Povedala som mu, že QR kódy, ktoré našli v mojej taške, sú na prekonanie internetovej blokády. Povzbudila som ho, aby ich vyskúšal, keď bude mať čas, a potom pochopí.
Odpovedal mi: „Ja som si prečítal viac kníh a materiálov ako vy. Mali by ste sa rýchlo priznať. Aj keď nič nepoviete, môžeme vás odsúdiť.“
Odmietla som odpovedať na ďalšie ich otázky a podpísať ich dokument, hoci mi to prikazovali. Verila som, že neposkytnúť žiadne informácie a odmietnuť čokoľvek podpísať je najlepší prístup.
V ten večer mi nasadili putá a odviezli ma do nemocnice na odber krvi. Cestou tam som im naďalej objasňovala fakty. Počúvali a neprerušovali ma. V nemocnici som im odmietla dovoliť, aby mi odobrali krv, a tak ma niekoľko z nich chytilo za ruky. Stále som čoraz hlasnejšie kričala: „Falun Dafa je dobrý! Falun Dafa je dobrý!“ Nezabránili mi v tom.
Keď ma odviedli späť na policajnú stanicu, zavreli ma do malej miestnosti, kde ma mali strážiť dve policajtky. Keď sa menili zmeny, využila som príležitosť a povedala som novým dozorkyniam o prenasledovaní. Povedala som: „Nikdy by ste nemali byť proti Falun Dafa. Dafa učí ľudí nasledovať Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť a byť dobrými. Nikdy neverte propagande v televízii.“
Na druhý deň sa ich policajti z oddelenia vnútornej bezpečnosti opýtali, či som s nimi hovorila o Falun Dafa. Povedali, že áno. Keď sa ich opýtali, či som robila cvičenia, tiež odpovedali, že áno. Policajti im povedali: „Nemali by ste ju počúvať, ani jej dovoliť, aby robila cvičenia.“
Naďalej som im vysvetľovala veci, ale niektorí neboli otvorení tomu, čo som im hovorila. Prestala som teda hovoriť, upokojila som svoju myseľ, vysielala som spravodlivé myšlienky a pozerala som sa dovnútra. Nakoniec som sa ešte trochu rozprávala s tými, ktorí neboli proti tomu, čo som hovorila.
26. júla 2020 sa bratranec, ktorý je policajtom, dozvedel, že držím hladovku a prišiel za mnou. Povedal mi: „Mala by si sa najesť. Tvoja záležitosť sa nedá vyriešiť za niekoľko dní. Ak budeš pokračovať v hladovke, budú ťa musieť kŕmiť násilím, čo je veľmi bolestivé. Prišiel som za tebou, ale možno sa mi ťa nepodarí vyslobodiť za niekoľko dní.“ Snažil sa naznačiť, že by ma mohli zadržiavať dlhšie. Povedala som, že budem v poriadku, a že s tým dokážem žiť.
Keď odišiel, pomyslela som si: Dokázala by som sa vzdať všetkého v ľudskom svete? Môj otec mal takmer 70 rokov a ja som mala sedemročnú dcéru. Potom som si spomenula na všetkých členov mojej rodiny. V hĺbke duše som Majstrovi povedala: „Majster, môžem všetko opustiť. Nemám žiadne pripútanosti. Bez ohľadu na to, na koľko rokov by som mohla skončiť vo väzení, dokonca aj keby som mala stratiť život, nikdy by som nezradila Majstra, Dafa ani ostatných praktizujúcich! Som odhodlaná kultivovať sa v Dafa! Všetko nechám na Majstra a budem sa riadiť Majstrovými usporiadaniami!“
Chceli ma znova vypočúvať a ja som sa ich spýtala prečo. Jeden policajt odpovedal: „Keďže prišiel váš bratranec, chceme vám dať ešte jednu šancu.“
Povedal som mu, že stále odmietam na čokoľvek odpovedať. Policajt povedal: „Mali by ste využiť túto príležitosť. Ak sa priznáte, prepustíme vás. Ak nám nepoviete, komu tie veci patria, tak sa odtiaľto určite nedostanete.“
„Stále odmietam odpovedať alebo čokoľvek podpísať,“ povedala som.
Na druhý deň sa jedna dozorkyňa spýtala príslušníka vnútornej bezpečnosti, kedy ma môžu prestať strážiť. Pošepkal jej: „Zajtra ju odvezieme do zadržiavacieho centra.“
Povedala som si: „Tam by som nemala byť. Majster, prosím, pomôžte mi!“
Asi o pol hodiny neskôr prišiel môj bratranec s ďalším policajtom a povedal, že keď im podpíšem formulár, môžeme ísť domov. Myslela som si, že sa ma možno pokúsia preložiť niekam inam. Pozrela som sa na formulár a videla som, že ma majú prepustiť. Moje nadšenie sa nedalo vyjadriť slovami a mohol ho pochopiť len niekto, kto mal podobnú skúsenosť. Majster je taký súcitný! Je to naozaj tak, ako to povedal Majster:
„Ak spravodlivé myšlienky žiaka stačia,
Majster silu má, prevrátiť môže nebesá“
(„Milosť Učiteľa ku žiakovi“, Hong Yin II.)
Opakovane som si v srdci hovorila: „Ďakujem, Majster! Ďakujem, Majster!“
Pozdvihnutie sa v Dafa
Po návrate domov som si myslela, že som v poriadku, pretože sa mi podarilo urobiť prielom v kultivácii. Bratranec mi však oznámil, že som stále v domácom väzení. Moje utrpenie sa teda ešte neskončilo, bola som prepustená len dočasne a môj prípad musel byť odovzdaný prokuratúre a súdu.
Prezrela som si stránku Minghui.org, aby som si zistila príslušné právne články. Až potom som sa dozvedela, že je k dispozícii aj právne fórum. Bola tam sekcia otázok a odpovedí, ktorá podrobne popisovala príslušné právne poznatky. Vytlačila som si ju, vybrala časti, ktoré sa ma týkali a pozorne som si ich prečítala.
Až keď som ich dočítala, uvedomila som si, že by som mala využiť právo, aby som sa postavila proti prenasledovaniu čestným spôsobom. To bol zároveň najlepší spôsob, ako potvrdiť Dafa a šokovať zlo. Hanbila som sa, že som si to uvedomila až teraz. Počas mojich troch výsluchov som sa ani raz neodvolala na zákon.
O niekoľko dní neskôr si ma predvolala polícia a odviedla ma do tej istej vypočúvacej miestnosti. Chceli, aby som si sadla na tú istú železnú stoličku ako predtým. Tentoraz som však povedala: „Tam sedieť nebudem! Tá stolička je pre zločincov, ale ja som nespáchala žiadny zločin.“
Policajt povedal, že taký je postup a musím tam sedieť. Povedala som mu, že to nikdy neurobím a budem sa s ním rozprávať len postojačky. Odpovedal: „Mám vás opäť nútiť?“ Pozrela som sa mu priamo do očí a povedala som mu, aby nebol taký nepríjemný. Odpovedal: „Nechcem byť taký zlý, ale vy s nami nechcete spolupracovať.“ Len som tam stála a pozerala na neho.
Otočil sa, zamieril späť k svojmu stolu a spýtal sa: „Toto je váš štvrtý výsluch. Chcete sa k niečomu priznať?“
Odpovedala som: „Áno! Po prvé, v článku č. 35 ústavy sa uvádza, že ľudia majú slobodu prejavu.“
„To nesmiete spomínať,“ povedal. „Pre tento prípad to nie je podstatné.“
Pokračovala som: „Falun Dafa sa nenachádza ani na zozname 14-tich sekt, ktorý používa ČKS. Praktizovanie Falun Dafa teda nie je v rozpore so zákonom.“ Zastavil ma a povedal mi, aby som len odpovedala na jeho otázky.
Spýtal sa: „Komu ste ich [materiály nájdené v mojom aute] chceli odovzdať?“
Odpovedala som: „ČKS potvrdila, že Falun Dafa nepatrí medzi 14 zakázaných sekt. To, na čo sa ma pýtate, teda nemá s týmto prípadom nič spoločné.“ Položil ďalšie otázky, napríklad kto ďalší z mojej rodiny praktizoval Falun Dafa a s kým som sa často stýkala. Odpovedala som mu rovnako.
Nakoniec sa spýtal: „Čo ešte chcete povedať?“
Odpovedala som: „Ktorý zákon som podkopávala? Do akej miery? Akú škodu som spôsobila spoločnosti?“
Vytlačili mi protokol o výsluchu, ktorý som mal podpísať, ale všimla som si, že tam nenapísali to, o čo som ich požiadala. Tak som tam napísala: „Moje slová neboli zapísané.“
Keď ho roztrhal, povedala som: „Nenapísali ste, čo som povedala, takže to nepodpíšem.“ Obaja policajti sa o tom porozprávali a doplnili tam slová, ktoré som povedala o Dafa, a potom to znova vytlačili. Tentoraz som to podpísala.
Verila som, že som predložila uspokojivý dokument. Keď som sa však vrátila domov a rozprávala sa s inou praktizujúcou, povedala, že som nebola veľmi súcitná. Nesúhlasila som s tým a myslela som si, že som urobila to, čo praktizujúci má robiť, a navyše som si nevyvinula nenávisť voči tým, ktorí ma vypočúvali.
Keď som si však prečítala príslušné články Minghui, začala som vidieť svoje medzery. Moje zmýšľanie bolo od samého začiatku, keď ma zatkli, nesprávne. Počas celého procesu som sa len utvrdzovala v tom, že som ukázala, že nemám strach a že tento proces dokážem dobre zvládnuť. Od prvého zatknutia až po vypočúvanie a zadržanie som sa sústredila len na to, či spáchali hriech a že za to, čo urobili, ich čaká odplata.
Lenže oni predsa boli takí poľutovaniahodní! Nemala som im dovoliť spáchať zločin proti Dafa. Neuvažovala som o tom z ich perspektívy, ani som k nim neprejavila svoj súcit.
Možno keby som sa zamyslela nad tým, akí sú poľutovaniahodní, potom by výsledok mohol byť iný. Keby som počas výsluchov myslela len na to, ako im pomôcť láskavosťou, potom by výsledkom nebolo „domáce väzenie“. Keď som si to uvedomila, cítila som, ako sa môj charakter zvyšuje.
Napísala som „Žiadosť o zrušenie domáceho väzenia“ a „Žiadosť o vrátenie zabavených vecí“ spolu s listom riaditeľovi policajného úradu, výboru pre politické a právne záležitosti, osobe zodpovednej za oddelenie právneho presadzovania a vedúcemu policajnej stanice. Môj manžel osobne doručil tieto dve žiadosti a list, ktorý som napísala vedúcemu policajnej stanice. Povedali, že to oznámia svojim nadriadeným. Pochopila som, že mám pred sebou cestu a mala by som so súcitom robiť to, čo sa odo mňa očakáva.
Altruistické nastavenie mysle
Až po prepustení z väzenia som sa dozvedela, že pani Lin (pseudonym) prezradila moje meno polícii, čo viedlo k môjmu zatknutiu. Napísala mi, že ma zradila. Nenechala som sa tým rozrušiť. Úroveň znášanlivosti je u každého iná. Mala by som ju pochopiť a tolerovať. Požiadala ma, aby som si presťahovala všetky svoje veci, ale ja som ju neposlúchla a pomyslela som si, že pokiaľ budú moje spravodlivé myšlienky silné, nič sa mi nestane.
Prišla z mesta, aby vyriešila predaj svojho domu, a niekoľko dní sa zdržala v našej oblasti. Jej podmienečný trest bol na jeden rok a ešte sa neskončil, takže sa musela vrátiť do rodného mesta. Spojila som sa s ňou a pomohla som jej presťahovať nejaké materiály Dafa. Niektoré som však nechala v aute a keď ho polícia prehľadala, našla ich.
Úprimne som si ju vážila a verila som, že veľmi dobre rozumie princípom Fa. Preto som sa vždy tešila na jej návrat. Mnohokrát som ju navštívila, čo pramenilo z mojej sentimentality. V noci pred mojím zatknutím si ju zavolali ľudia z vnútornej bezpečnosti, aby ma zo strachu zradila. Na druhý deň o štvrtej popoludní ju prepustili.
Nezazlievala som jej to a radšej som použila svoj súcit, aby som ju pochopila. Keď som sa o svoje myšlienky podelila s inými praktizujúcimi, jedna praktizujúca mi povedala, že by som mala poukázať na jej chyby. Nesúhlasila som s tým a verila som, že ona sama rozpozná vlastné chyby. Táto praktizujúca však nesúhlasila a tvrdila, že keby v tom mala jasno, uvedomovala by si vážnosť tohto problému a neodvážila by sa ma zradiť. Ak v tejto otázke stále nemá jasno, kto vie, či to neurobí znova?
Povedala som: „Necítim voči nej nenávisť.“
„Správaš sa sebecky,“ odpovedala praktizujúca. „Byť skutočne zodpovedný za nejakú bytosť znamená nemať žiadne sebecké myšlienky, len myšlienky, ktoré jej prospievajú, bez toho, aby si myslela na čokoľvek iné.“ Súhlasila som.
O ôsmej večer som jej teda začala písať list a dokončila som ho o polnoci. Skontrolovala som svoje formulácie a snažila som sa vyjadriť láskavo a bez toho, aby som stratila svoju dôstojnosť. Po odoslaní listu som sa cítila veľmi uvoľnene a zažila som vnútorný význam skutočného altruizmu.
Pevne sa kultivovať na svojej ceste
Keďže som sa svojej kultivácii venovala len naoko, nevidela som žiadne zjavné zlepšenie svojho charakteru. Teraz mi napredovanie pripadá omnoho jednoduchšie, keďže sledujem každú svoju myšlienku a čin z hľadiska toho, či je altruistický, alebo nie, čo je veľmi dôležité.
Napríklad, keď sa mi nechcelo robiť cvičenia, bola to sebecká myšlienka, pretože to bolo pre moje vlastné pohodlie. Nemyslela som vtedy na to, že cvičenia robím pre vnímajúce bytosti v mojom svete. Keď sa mi nechcelo vysielať spravodlivé myšlienky, bola to tiež sebecká myšlienka, akoby mi nezáležalo na odstránení zla, ktoré pôsobí za scénou, takže veľký počet vnímajúcich bytostí nemohol byť zachránený.
Keď som na všetko v každodennom živote používala len jedno meradlo, aby som zistila, či je to altruistické alebo sebecké, všetko sa ukázalo byť veľmi jednoduché.
Raz večer svokra upiekla pre seba a moju rodinu parené buchty. Keď bolo jedlo hotové, niekoľko som si z nich vzala a potom sme sa s dcérou išli najesť na poschodie. Keď manžel dojedol, tiež vyšiel hore. Po chvíli sa ma spýtal: „Kde sú tie buchty, ktoré si priniesla hore? Daj mi z nich.“
Nahnevane som sa ho spýtala: „Prečo si sa nenajedol dole? Tieto buchty si chcem odložiť na raňajky.“ Nič nepovedal a odišiel do svojej izby.
To nebolo správne! Bola som k nemu ohľaduplná? Myslela som len na seba. Išla som potom do jeho izby a spýtala sa: „Chceš buchty? Donesiem ti ich.“ Dala som mu buchtu a povedala som: „Nekultivovala som sa dobre, bola som príliš sebecká. Nemyslela som na teba.“ Hoci som zmenila svoj postoj, vôbec som sa necítila šťastná a stále mám pred sebou dlhú cestu, aby som sa zlepšila. Budem sa snažiť napredovať, aby som sa dobre kultivovala a čo najskôr dosiahla ríšu skutočného altruizmu.
Upozornite ma prosím láskavo na čokoľvek nevhodné.
