(Minghui.org) Starí Číňania často používali príslovie „každá myšlienka v srdci je známa nebesám aj zemi“, aby ľuďom pripomenuli, že dobro a zlo sa stretnú so svojimi spravodlivými dôsledkami.
Dokonca i niečo tak zdanlivo bezvýznamné ako je jediná myšlienka, povedie v živote človeka k určitým dôsledkom.
Pre Bohov je najodpudzujúcejšia dvojtvárnosť
Wang Yongyu bol konfuciánsky učenec z Yizhou počas dynastie Ming. Bol čestný, málo hovoril a oddane veril v Bohov a Budhov.
Wang mal dvoch spolužiakov, Yu Lina a Zhou Jiho. Yu bol na prvý pohľad kultivovaný džentlmen a oddaný syn, ktorý sa vždy považoval za cnostného džentlmena. Na druhej strane, Zhou bol považovaný za najslabšieho kandidáta na cisársku skúšku a ani jeho eseje neboli výnimočné. Preto keď sa Zhou umiestnil na prvom mieste na provinčnej skúške, všetci boli prekvapení.
Jedného dňa uvidel Wang vo sne božstvo. Spýtal sa ho na Yuove vyhliadky na cisárskej skúške. Božstvo mu povedalo, že Yu nebude úspešný, pretože v srdci vždy kritizoval ostatných, hoci navonok pôsobil zdvorilo. Takže hoci Yu vyzeral, že sa správa dobre, v skutočnosti mal v srdci iba málo láskavosti.
Božstvo Wangovi tiež povedalo, že Yu bol takýto aj so svojimi rodičmi. Na povrchu s nimi súhlasil, ale v srdci k nim cítil ľahostajnosť. Rád tiež kriticky rozprával o druhých za ich chrbtom, pričom sa vždy tváril ako cnostný džentlmen.
Božstvo povedalo, že práve takýmto človekom, ktorý je falošný a pokrytecký, bohovia najviac opovrhujú. Yu teda bude potrestaný nebesami a neuspeje na cisárskej skúške.
Dobré skutky predkov prinášajú požehnanie ich potomkom
Wang sa božstva opýtal aj na Zhouov úspech v skúške. Božstvo mu povedalo, že Zhouov dedo aj otec boli úradníkmi, ale nikdy neporušili zákon kvôli osobnému prospechu, ani sa nevhodne nesprávali k ženám. Všetky tri generácie rodiny Zhou sa správali slušne a nikdy nevyužívali iných.
Okrem toho jeho prastarý otec napísal knihu Bai Ren Shuo (O 100 podobách zhovievavosti), aby ľudí naučil byť láskavými a mnohí ľudia sa týmto učením inšpirovali. Vďaka jeho cnostným skutkom sa jeho potomkovia tešili požehnaniu viac ako 60 rokov.
„Hoci len veľmi málo ľudí pozná tieto cnostné skutky, nebo pozná všetko do detailov a prastarého otca odmenilo a požehnalo, vďaka čomu rodina Zhou prosperuje už tri generácie,“ povedalo božstvo Wangovi, „Zhouov úspech na cisárskej skúške je len začiatkom všetkých požehnaní, ktoré si zaslúžia!“
Wang sa potom božstva opýtal na svoju vlastnú budúcnosť.
„Pokiaľ budú tvoje myšlienky, slová a skutky dobré a láskavé, budeš mať prirodzene dobrú budúcnosť; ak budú tvoje myšlienky, slová a skutky zlé, potom budeš mať určite nebezpečnú budúcnosť,“ povedalo mu božstvo.
Wang si zapamätal, čo mu božstvo povedalo a snažil sa byť dobrým človekom. Ako sa ukázalo, na cisárskej skúške bol veľmi úspešný a Yu skutočne neuspel. Ako sa hovorí, žneme to, čo sme zasiali.
Bežný človek Li Jue sa stal nesmrteľným vďaka svojmu cnostnému životu
Li Jue bol majiteľ obchodu, ktorý viedol obchod s obilím v období dynastie Tang. Bol čestný a usilovný a vždy dodržiaval svoje povinnosti. Obchod s obilím pôvodne viedol jeho otec. Keď mal pätnásť rokov, jeho otec odcestoval za obchodom mimo mesta, a tak obchod odovzdal Liovi.
Aj keď bol Li šéfom obchodu, vždy dovolil zákazníkom, aby si obilie vážili sami. Li sa držal tejto praxe bez ohľadu na výkyvy trhovej ceny obilia.
Okrem toho si z každého predaja zobral len dva haliere zisku na výdaje svojej rodiny. Napriek tomu bola jeho rodina vždy dobre zabezpečená potravinami aj oblečením.
Liho otec bol prekvapený, ako dobre jeho syn viedol obchod. „Zvyčajne obchody s obilím vždy používali väčšiu odmerku keď nakupovali zásoby, a menšiu, keď predávali. Ja používam vždy rovnakú veľkosť odmerky, či už kupujem, alebo predávam. Už aj to je naozaj spravodlivé správanie,“ povedal jeho otec. „Ale ty dokonca nechávaš ľudí, aby si váženie robili sami. Si lepší ako ja. Berieš si len veľmi malý zisk, a predsa si rodina žije pohodlne. To svedčí o tom, že bohovia všetko vidia a ochraňujú ťa.“
Za vlády cisára Wenzonga a cisára Wuzonga z dynastie Tang, pôsobil na dvore úradník s rovnakým menom - Li Jue, ktorý bol predsedom vlády. Neskôr bol vymenovaný za vyslanca Huainan Jiedu. Keď sa obchodník Li Jue dozvedel, že nový vyslanec Jiedu sa tiež volá Li Jue, zmenil si meno na Li Kuan.
Jednej noci mal Li Jue, predseda vlády a vyslanec Jiedu, sen, v ktorom prišiel do jaskyne Huayang, kde boli rozkvitnuté kvety a krásne pavilóny jeden za druhým. Prechádzal sa a prišiel k pavilónu, kde uvidel hladkú kamennú stenu, na ktorej boli vyryté tri zlaté znaky: „Xian Ren Bang“ (Zoznam nesmrteľných). Videl, že na tomto zozname je aj jeho vlastné meno.
Premiér si pomyslel: „Mám významné úradné postavenie s množstvom zásluh a cností. Teraz sa skutočne radím medzi nesmrteľných!“
Kým sa nadchýnal tým čo videl, spoza kamennej steny vyšli dvaja nadpozemskí chlapci a povedali: „Tento Li Jue nie ste vy, ale bežný človek v Jiangyangu, ktorý patrí pod vašu jurisdikciu.“
Keď sa Li Jue na druhý deň zobudil, vydal sa navštíviť druhého Li Jueho a nakoniec našiel Li Kuana, ktorý sa predtým volal Li Jue.
Predseda vlády poslal krásny kočiar, aby pozval Li Jueho do svojho sídla a zariadil mu odpočinok v tichej miestnosti venovanej duchovnej praxi. Potom sa okúpal a až potom sa oficiálne stretol s Li Jue a nazval ho taoistickým bratom. Zároveň celej svojej rodine povedal, aby Li Jueovi úctivo slúžili a vzdávali mu úctu ráno i večer.
Premiér prijal bežného človeka Li Jueho za svojho učiteľa
Prostý Li Jue mal v tom čase už sedemdesiat rokov, ale vyzeral dôstojne a pekne. Jeho stopu dlhá brada bola biela a estetická.
Mimoriadne zdvorilé zaobchádzanie, ktorého sa mu dostalo od rodiny predsedu vlády, si všimli aj obyvatelia mesta.
„Je to len majiteľ obchodu s obilím. Čo je na tom také zvláštne?“ povedal jeden z nich.
„Áno, viesť obchod s obilím nie je nič výnimočné, ale Li Jue je naozaj veľký človek!“ odvetil iný.
Prešiel viac ako mesiac. Jedného dňa sa premiér Li opýtal Li Jueho: „Môžem sa na niečo opýtať? Aký druh taoizmu denne praktizujete a aký elixír užívate?“
Li Jue povedal, že sa mu jednej noci snívalo a videl jeho meno na zozname nesmrteľných. „Preto som vás pozval do svojho sídla a považujem vás za svojho majstra. Úprimne dúfam, že ma naučíte tao,“ povedal premiér.
„O taoizme nič neviem a nikdy som neužíval ani žiadny elixír,“ povedal Li Jue premiérovi. Premiér mu však neveril a stále prosil Li Jueho, aby ho učil.
Nakoniec Li Jue premiérovi povedal, že je len majiteľom obchodu a prezradil mu podrobnosti o tom, ako vedie svoj obchod.
Premiér Li konečne pochopil dôvod, prečo bolo Li Jueho meno na zozname nesmrteľných.
„Nechávate svojich zákazníkov dlhé roky vážiť, čo predávajú alebo kupujú. Zdá sa to ako banálna vec, ale je naozaj náročné v nej vytrvať. Nie je to niečo, čo by dokázali robiť bežní ľudia. Cnosti, ktoré ste vďaka tomu nazbierali, sú neporovnateľné!“ povedal.
Premiér Li Jue tiež povedal, k čomu ho táto skúsenosť osvietila.
„Všetko, čo sa deje na tomto svete, každé jedlo, ktoré človek zje, alebo každý odpočinok, ktorý si dopraje, je nebesiam známe. Pokiaľ človek hromadí cnosti, aj keby pochádzal z bezvýznamného prostredia, bohovia ho ochránia a jeho meno bude uvedené medzi nesmrteľnými. Nebesia pripomínajú ľuďom, ako sa majú správať!“
Miestni ľudia považovali za úžasné, ako zdvorilo a úctivo sa premiér správal k Li Jueovi. Keď mal Li Jue sto rokov, stále vyzeral zdravo a chodil s ľahkosťou. Tri dni po smrti vystúpil do neba a stal sa nesmrteľným.
