(Minghui.org) Moja mama začala pred niekoľkými rokmi praktizovať Falun Dafa, no po necelom roku prestala. Minulý rok si niečo nahmatala v krku; lekár to zhodnotil ako lymfóm. Mama sa rozhodla vzdať sa liečby a pokračovať v kultivačnej praxi, ale nezvládla to a tento rok zomrela.
Môj smútok za ňou a konflikty s mladším bratom kvôli dedičstvu sa stali mojimi skúškami a chvíľu trvalo, kým som ich zvládol. Zakopával som a padal, ale po štúdiu Fa sa moje srdce rozjasnilo.
Matkina smrť odhalila moju pripútanosť k sentimentalite
Keď moja mama prechádzala chorobovou karmou, snažila sa každý deň robiť cvičenia Falun Dafa a študovať knihy Dafa napriek tomu, že sa cítila slabá a mala bolesti. Jedného dňa sa jej prisnil sen: vyzerala mlado a kráčala po oblakoch za Majstrom Li.
Mama nemala vyššie vzdelanie a len málo chápala princípy Fa, preto nevedela, ako kultivovať svoj xinxing a neuspela v skúške chorobovej karmy. V piaty deň čínskeho nového roka umrela.
V našej dedine nebola márnica, preto sme zriadili smútočnú sieň doma. Jej telo bolo popoludní uložené do chladiaceho boxu a jej pozostatky bolo možné vidieť cez sklo chladiaceho boxu.
Môj mladší brat na druhý deň ráno zotrel vlhkosť zo skla a všimol si, že mamina bledá tvár zružovela a hrča na krku sa zmenšila. Bol prekvapený a povedal rodine, aby sa prišli pozrieť.
Ako dni plynuli, jej tvár prestala byť opuchnutá a stala sa ešte ružovejšou, pričom hrča na krku celkom zmizla. Tvár mala krásnu, akoby mala trochu očných tieňov a rúžu a zdalo sa, akoby pokojne spala. Moja rodina verila, že to čo sme videli, svedčí o sile Dafa. Všetci boli ohromení!
Majster sa o moju mamu staral a udržiaval ju na dobrom mieste. Jej telo a tvár odrážali božskosť a krásu a ja som bol rád, že sa vrátila k Dafa.
Po matkinom odchode som bol smutný a potreboval som si poriadne poplakať, ale keďže som praktizujúci, musel som sa na jej smrť pozerať pomocou princípov Fa. Takto som dokázal rýchlo potlačiť svoj smútok.
Po pohrebe som sa vrátil domov a pokračoval som v pravidelnom programe. Vrátil som sa do práce, študoval som Fa a každý deň som robil cvičenia. Mama mi však stále silno chýbala a postupne som pochopil, že je to pripútanosť nazývaná sentimentalita k rodinným citom.
Hoci som vedel, že môj skutočný domov a rodičia sú v nebi a moja mama z tohto života ma možno už pozoruje zhora, prečo som sa nemohol osvietiť k princípom Fa? Pokračoval som v uvažovaní, ale srdce som mal ťažké a nemohol som sa zbaviť smútku.
Jedného dňa som si pozrel video z Majstrovej prednášky v Guangzhou a uvedomil som si, že smutné myšlienky sú zasahovaním od démonov. Manipulovali mojím telom a mysľou v inej dimenzii, uvádzali ma do stavu túžby a smútku a uväznili ma v ilúzii. Preto som si myslel, že som smutný a nedokázal som sa toho vzdať. Démoni ma ťahali ku dnu a bránili mi v kultivácii.
Démoni ma takmer celkom oklamali, ale Majster ma prebudil a môj smútok bol preč.
Konflikty o dedičstvo
Mám dvoch bratov a sestru a každý z nás má vlastnú rodinu, preto moji rodičia žili sami. Môj otec má osemdesiat rokov a je v zlom zdravotnom stave. Po matkinom odchode chcel žiť s mojím mladším bratom.
V rodine sme diskutovali a rozhodli sme sa predať matkine akciové podiely a väčšinu výnosov dať mladšiemu bratovi, aby sa mohol postarať o nášho otca. Môj mladší brat sa pustil do hľadania väčšieho bytu, kde by mohol bývať aj náš otec. Po pohrebe sme sa všetci vrátili domov, pretože každý sa musel vrátiť do práce. V noc matkinho pohrebu vznikli konflikty.
Moja sestra počula od kamarátky, že je lepšie rozdeliť si všetky peniaze spojené s pohrebom, pretože ten, kto si ich všetky vezme, má smolu. Keďže každý musel ísť na druhý deň domov, moja sestra peniaze rozdelila a každému súrodencovi dala v noc pohrebu časť z nich.
Môj mladší brat bol kvôli tomu nahnevaný a nikto nevedel prečo.
Keď som videl jeho postoj, bol som rozrušený, a tak som jeho manželke povedal: „Postarať sa o rodičov je povinnosťou každého dieťaťa, aj keď rodičia nevlastnia žiadny majetok. Tvoj manžel dostal najväčšiu časť nehnuteľného majetku našich rodičov, takže by sa nemal sťažovať na malú sumu, ktorá mu zostala z pohrebu. To je chamtivosť. Prosím, porozprávaj sa s ním o tom, a ak sa mu to nebude páčiť, necháme nášho otca žiť so starším bratom.“
Mladší brat sa mi na druhý deň ráno prihovoril a povedal, že počul, ako ho niekto obviňuje z toho, že sa zmocnil rodinného majetku, a chcel, aby sme sa my štyria porozprávali o tom, ako sa o otca postaráme.
Povedal, že ak nebude môcť kúpiť dom, nebude hľadať ďalej a že všetci máme povinnosť postarať sa o nášho otca. Nahneval som sa ešte viac a povedal som, že v takom prípade by sa mal rodinný majetok rozdeliť na štyri časti. Chcel som mu pripomenúť, že keďže väčšina rodinného majetku pripadla jemu, potom by mal byť zodpovedný za nášho otca.
Môj mladší brat sa nahneval a bol ešte iracionálnejší. Vedel som, že hnev problém nevyrieši. Navrhol som teda, aby sme sa upokojili.
Spýtal som sa, prečo sa včera večer hneval. Povedal, že si myslel, že všetky peniaze pripadnú jemu, vrátane maminho sporiaceho účtu a peňazí z pohrebného poistenia, ale namiesto toho sa peniaze rozdelili na štyri časti. Keď sme sa všetci dohodli na podmienkach, súhlasil, že kúpi dom a postará sa o nášho otca.
Môj mladší brat sa vrátil do práce a bol zamestnaný novým domom, takže moja sestra zostala s naším otcom až do konca 100-dňového smútku. Po skončení obdobia smútku sa náš otec presťahoval k mladšiemu bratovi.
Pri kontrole bankovej knižky mojich rodičov si sestra všimla, že náš mladší brat už previedol časť finančných prostriedkov na seba. Pomyslel som si, že to bolo pravdepodobne kvôli karmickému vzťahu medzi mladším bratom a rodičmi. Moja sestra však povedala, že náš mladší brat sa po odchode domov neozval, ani keď mu volali a nechávali odkazy.
Opäť som sa nahneval. Môj mladší brat sa celý čas staral o oboch rodičov a ja som si myslel, že je dobrý syn. Dôvod, prečo sme súhlasili, že mu necháme peniaze, bol ten, aby mohol čo najskôr kúpiť nehnuteľnosť pre nášho otca. Prečo nás po nájdení nového domu nekontaktoval a neoznámil nám, kedy sa náš otec môže nasťahovať?
O nášho otca sa starala naša mama. Kvôli zdravotným problémom bolo pre neho ťažké chodiť von nakupovať jedlo. Bol skromný a nechcel míňať peniaze, takže všetko za neho robila naša mama. Nenechala ho žiť samého, ani keby to bolo len na pár dní.
Stodňové obdobie smútku sa chýlilo ku koncu a my sme sa spýtali mladšieho brata, kedy by sa náš otec mohol nasťahovať. Nedal nám odpoveď. Dotklo sa to môjho srdca, začal som sa rozčuľovať a nedokázal som sa upokojiť.
Po štúdiu Fa som pochopil, prečo som sa mýlil
Jedného dňa som meditoval a uprostred meditácie sa mi zastavila hudba na cvičenie v mobile. Čas však ukazoval 0:00, takže som si musel hudbu pustiť znova od začiatku. Uvedomil som si, že mi to hovorí, že musím cvičiť a kultivovať sa od začiatku. Napriek tomu mi nenapadlo, že je to náznak, keďže som si nemyslel, že sa mýlim v bratovi. Nebral som to vážne a vyhýbal som sa skúške, ktorú som mal pred sebou.
Jedného dňa som pri štúdiu Fa našiel odpoveď. Moja kultivácia nebola na „úrovni štandardu“, a tak som musel začať od začiatku.
Konflikty s bratom odhalili moje pripútanosti k vlastným záujmom, súťaživosť, odpor a hnev a nedokázal som si kultivovať ani reč. Prečo som teda nemohol prejsť skúškou s vedomím, že ide o ľudské pripútanosti?
Majster povedal,
„On má pravdu.
Ja sa mýlim.“ („Kto má pravdu, kto sa mýli“, Hong Yin III)
Nerozumel som skutočne tomu, prečo „On má pravdu a ja sa mýlim“. A nevedel som prísť na to, v čom sa mýlim. Hoci som sa zmenil na povrchu, nezmenil som sa od základu. Preto som nemohol prejsť skúškou.
Keď som prišiel na to, v čom bol môj skutočný problém, pátral som ďalej a spomenul som si, že som bol životom, ktorý mal byť odstránený. Bol som plný karmy a Majster ma vytiahol z pekla. Očistil ma a naučil ma cestu k nebesiam. Majster vyčerpal všetko čo mal a prišiel na najnižšiu úroveň, aby zachránil všetky bytosti pred zničením, a pošle nás do úžasného nového vesmíru.
Majster nás zachraňuje s najväčším súcitom a ja som bol na svojho brata nahnevaný kvôli svojim pripútanostiam. Nakoniec som si uvedomil, že nedodržiavam štandardy Fa.
Nakoniec som tiež pochopil význam slov „On má pravdu a ja sa mýlim“. Vzťah praktizujúcich Dafa k vnímajúcim bytostiam je taký, že my sme tí, ktorí pomáhajú Majstrovi zachraňovať ich a oni sú tí, ktorých Majster zachraňuje. Náš vzťah presahuje vzťahy bežných ľudí.
Napriek tomu som používal princípy bežných ľudí na zaobchádzanie s mladším bratom a na jeho posudzovanie. Nesprávne som vyvážil vzťah medzi praktizujúcimi a nepraktizujúcimi. Jeho úlohou bolo preskúšať ma a pomôcť mi zlepšiť svoj charakter a úroveň. Bol som uväznený v ľudských predstavách a správal som sa ako bežný človek. On mal pravdu a ja som sa skutočne mýlil!
Ako môžem byť kráľom alebo pánom, keď nedokážem tolerovať ani obyčajného človeka? Ako môžem zahrnúť a podporovať nekonečné množstvo bytostí? Potrebujem si uvedomiť, že dosiahnutie tohto štandardu nie je len pre dokončenie osobnej kultivácie, ale aj pre spásu vnímajúcich bytostí.
Majstrov Fa rozviazal uzol v mojom srdci a viedol ma k úspešnému zvládnutiu skúšky. Konečne som sa k tomu osvietil.
