(Minghui.org) V kultivácii Falun Dafa sa niektoré pripútanosti dajú ľahko odhaliť a odstrániť, zatiaľ čo iné zostávajú hlboko zakorenené a odstráneniu odolávajú. Prešiel som dlhým procesom postupného rozpoznávania svojich pripútaností arogancie a samoľúbosti, pričom som o nich získal jasnejšiu predstavu. Nedávne články Majstra Li ma podnietili k triezvejšiemu uvažovaniu o týchto pripútanostiach. Rád by som sa tu podelil o svoje osobné skúsenosti a ponaučenia, ktoré som získal.
Bolestivé lekcie
Keď som vyrastal, vynikal som v učení a často ma chválili. Podvedome som si vypestoval pocit nadradenosti a rozvinul som si osobnosť s vysokým sebavedomím. Napriek svojim obmedzeným vedomostiam som sa považoval za múdrejšieho ako ostatní. Falun Dafa ma oboznámil s hlbokými princípmi, ktoré vniesli jasnosť do celej zložitosti mojej existencie a rozmotali zmätok v mojom živote.
Hoci som si vďaka Dafa uvedomil svoju ignoranciu a nepodstatnosť, dovolil som, aby vo mne narástla samoľúbosť a prehnaný pocit vlastnej hodnoty. Tento nedostatok pokory mi bránil pozrieť sa do svojho vnútra, keď som čelil ťažkostiam. Tiež ma doviedol k následným zakopnutiam v počiatočných fázach mojej kultivácie.
Pred mojím prvým zatknutím a uväznením mi dal Majster náznak: veľký kus skla pri vchode do mojej kancelárskej budovy bol rozbitý a bola v ňom veľká diera. Keď som to uvidel, premýšľal som, kto asi má takú veľkú medzeru, no nenapadlo mi, že to poukazuje na mňa.
Počas môjho druhého trápenia ma niekto nahlásil na polícii za to, že som hovoril s ľuďmi o Falun Dafa. Viedlo to k môjmu prepusteniu z pomerne dobre platenej práce. Teraz mi je jasné, že hlavnou príčinou bola moja arogancia.
V počiatočnej fáze kultivácie som sa ponoril do Fa a venoval som štúdiu Fa veľa času. Zakaždým, keď som čítal knihu Čuan Falun, mal som nové pochopenia. Postupom času sa ma však zmocnil pocit samoľúbosti. Kládol som si dokonca otázku, či zostalo ešte niečo, čo by som mohol získať. Teraz si uvedomujem, aký som bol arogantný a smiešny.
Moje ego a zakorenené ľudské názory mi bránili bezvýhradne dôverovať sile Dafa, keď som čelil prenasledovaniu a rozhodujúcim skúškam.
Arogancia: Prekážka na ceste k rastu a k záchrane ľudí
Keď sa zamýšľam nad svojou kultivačnou cestou, uvedomujem si, že moje pretrvávajúce a početné pripútanosti, ako aj príliš pomalé zlepšovanie sa na rôznych frontoch, súviseli s mojou aroganciou a pýchou.
Silným prejavom tejto arogancie bola závisť, ktorá sa vo mne odrážala. Mal som nepríjemné pocity pri úspechoch iných a pociťoval som zas zvrátené uspokojenie z ich nešťastia. Na druhých som sa pozeral zvrchu. Snažil som sa tejto pripútanosti zbaviť, no nedokázal som ju odstrániť úplne od koreňa. Keď sa istý praktizujúci delil o svoje úspechy, zistil som, že spochybňujem ich hodnotu. Nemohol som si pomôcť a vždy som sa porovnával s ostatnými.
Uvedomil som si, že moja žiarlivosť a arogancia sa navzájom ovplyvňujú. Moje prehnané sebavedomie ma viedlo k presvedčeniu, že ja si úspechy zaslúžim, ale ostatní nie. Moja arogancia obmedzovala moju múdrosť a zaslepovala ma tiež pred zložitou spletitosťou príčin a následkov. Moje ego vo mne vyvolávalo pocit, že je nespravodlivé, aby som trpel tvrdším prenasledovaním ako iní.
Arogancia ma tiež viedla k tomu, že som sa na bežných ľudí pozeral zvrchu, kvôli čomu som sa nedokázal vcítiť do ich utrpenia. Každá bytosť zostupuje na tento svet, aby hľadala spásu a ja, ktorý som mal to šťastie, že som sa stal praktizujúcim Dafa, nie som v pozícii, aby som sa na ostatných pozeral zhora.
Často som tiež rád spočítaval, koľko ľudí sa vďaka mne dozvedelo pravdu, čo bola chamtivá myšlienka spôsobená tiež mojou aroganciou. Záchrana životov je taká významná, že bytosť ako ja nemá takúto schopnosť. Namiesto toho to bol Majster, kto mi dláždil cestu a privádzal ku mne ľudí. Majster mi tiež dáva schopnosti a múdrosť, keď hovorím s ľuďmi o dobrote Dafa.
Bez Majstrovej láskavej ochrany by som bol bezmocný ochrániť čo i len svoj život, nieto ešte podať pomocnú ruku iným. Príležitosti na objasnenie pravdy sú usporiadané Majstrom a prelínajú sa s určitým množstvom trápení, ktoré sú určené na to, aby nás pozdvihli. Tieto dary by sme si mali vážiť a prijať ich.
Lekcia z histórie: Cnosť pokory
Nedávno som sa znova vrátil k článku „Poučenie od dvoch vysokých úradníkov dynastie Tang“ na webstránke Minghui. Známy cisár Taizong z dynastie Tang, si v pavilóne Lingyan uctil 24 významných úradníkov. Boli medzi nimi aj generál Li Jing a generál Hou Junji.
Generál Li, vynikajúci vodca, zastával rôzne vysoké funkcie vrátane funkcie kancelára. Napriek svojim pozoruhodným úspechom pristupoval k cisárovi Taizongovi s neochvejnou pokorou a vždy hovoril skromne. Generál Hou, hoci bol tiež významnou osobnosťou na bojovom poli, sa stretol naopak s tragickým koncom kvôli svojej účasti na povstaní. Jeho osud slúži ako varovný príbeh.
Ako praktizujúci si musíme zachovať pokoru pred akýmkoľvek úspechom. Musíme byť vďační a mať úctu k Majstrovi. Tí, ktorí lipnú na arogancii, narcizme a samoľúbosti, riskujú nebezpečné cesty. S pevným hlavným vedomím sa musíme týchto pripútaností zbaviť. Obviňovanie a prechovávanie pocitov krivdy vedie iba k nasledovaniu démonickej cesty a napokon ku sebazničeniu. Všetci si na to musíme dávať naozaj pozor.
Majster už dávno votkal pokoru do tradičnej kultúry. Spomedzi šesťdesiatich štyroch hexagramov v I-ťingu, iba hexagram pre „pokoru“ znamená úplne priaznivý vývoj. Praktizujúci s pokorným srdcom sú lepšie vybavení na to, aby rozoznali svoje nedostatky, včas sa napravili a stabilnejšie postupovali po svojej kultivačnej ceste.
Vyššie uvedené je len moje pochopenie; upozornite ma prosím na čokoľvek nevhodné.
