(Minghui.org) Poznám miestnu praktizujúcu, ktorá je každý deň usmiata. Keď ľuďom vysvetľuje pravdu o Falun Dafa, je veselá a všetci hovoria, že je veľmi priateľská. Aj keď ľudia nesúhlasia alebo odmietajú počúvať, usmeje sa a zaželá im všetko dobré.
Jej manžel sa s ňou rozviedol kvôli prenasledovaniu Čínskou komunistickou stranou. Niekedy, keď sa rozpráva s ľuďmi pri objasňovaní pravdy, opýtajú sa na jej manžela. Povie im: „Som rozvedená.“ Čudujú sa, ako môže byť taká veselá a niektorí hovoria, že ešte nikdy nestretli niekoho s takým dobrým postojom po rozvode.
Mnohí miestni praktizujúci sú veľmi šťastní a plní entuziazmu, odkedy začali praktizovať Falun Dafa. Ja tiež cítim, že Majster je stále so mnou a stará sa o mňa. Po mnohých rokoch kultivácie však už necítim také šťastie a pocit spolupatričnosti, ako niektorí iní praktizujúci. Pripisujem to mojej nízkej kvalite osvietenia.
Praktizujem už mnoho rokov, no nepodarilo sa mi vykultivovať sa do stavu, aby som bola vždy optimistická. Niekedy sa dokonca cítim skľúčene a mám prísny výraz tváre. Bez ohľadu na to, čo sa prihodí, nie som šťastná.
Spýtala som sa samej seba: „Prečo nemôžem byť veselá? Prečo sa nikdy neusmievam?“ Je to preto, že nie je veľa vecí, ktoré ma robia šťastnou? Namiesto toho často čelím nepríjemnostiam. Napríklad: Moje dieťa neprešlo skúškou. Stále sa hrá na mobile, je neposlušné a nesústredí sa na učenie. Môj manžel sa ku mne nespráva dobre, v mojej širšej rodine je veľa sporov a tak ďalej. Je tu toľko neradostných vecí, preto pociťujem nespokojnosť. Skrátka, veci nespĺňajú moje očakávania, takže som nešťastná.
Je to tak, že mám stále rôzne túžby a venujem sa záležitostiam bežných ľudí. Stále mi záleží na zisku a strate medzi bežnými ľuďmi.
Ďalej som sa pýtala samej seba: „Za čím sa naháňam? Chcem, aby všetko šlo hladko a dobre. Chcem, aby sa moje deti mali dobre a každý mi závidel. Chcem, aby sa mojím príbuzným darilo v práci, aby mohli zarobiť veľa peňazí. Chcem, aby sa moji rodičia tešili z dobrého zdravia a nevytvárali mi problémy. Chcem žiť bohatý život bez problémov. Stručne povedané, chcem žiť pohodlne medzi bežnými ľuďmi. Som nešťastná, pretože môj život nespĺňa moje očakávania.
Čo ma znepokojuje? Bojím sa zlých, nepríjemných a problematických vecí. Obávam sa pominuteľnosti života a nepredvídateľnosti svetových udalostí. Pretože sa bojím, že niečo stratím, som nešťastná. Aj keď sú tu tiež šťastné veci, neodvážim sa byť šťastná, lebo sa bojím, že by som mohla stratiť to, čo som získala. Všetko „nešťastie“ je spôsobené tým, že „to nedostanem“ alebo „sa bojím, že to stratím“. Stručne povedané, toto nešťastie sa točí okolo ziskov a strát v oblasti slávy, výhod a náklonnosti.
Ukazuje sa mi, že ani po viac ako 20 rokoch kultivácie sa moje myslenie nezmenilo! Stále hľadám zisky v bežnej spoločnosti a stále lipnem na veciach, ktoré chcú bežní ľudia!
Ľudské názory sú opakom kultivácie. Majster povedal:
„Ak si žijete veľmi pohodlne medzi svetskými ľuďmi, ako môžete praktizovať kultiváciu? Ako môže byť vaša karma premenená? Kde budete mať prostredie, aby ste si zlepšili svoj charakter a premenili vašu karmu?“ (Šiesta lekcia, Čuan Falun)
V skutočnosti je nepohodlie normálne. Ako by mohlo byť možné, aby sa ľudia cítili pohodlne, keď si počas reinkarnácie život za životom vytvorili bezhraničnú karmu? Len keď človek zažíva nepohodlie, môže trpieť, odstraňovať karmu a zlepšovať sa. Ak nemáme vôbec žiadne ťažkosti, znamená to, že sa o nás Majster nestará.
Konečne som si uvedomila, že moje ľudské predstavy sa musia úplne zmeniť.
Po toľkých rokoch kultivácie som si myslela, že už dokážem opustiť osobný záujem tvárou v tvár skúškam a urobiť to pokojne. Myslela som si, že som sa už zbavila pripútaností k sláve, zisku a sentimentu. Jediné veci, ktorých som sa však ľahko vzdala, boli veci, o ktorých som mala pocit, že mi nepatria. Veci, o ktorých som si myslela, že mi patria, som si pevne držala. Prečo by som inak bola nešťastná a dbala o zisky a straty? Necítim sa zle vtedy, keď zažívam stratu peňazí, slávy alebo náklonnosti? Môžem si tieto veci vziať do nebies?
Princípy Fa, ktoré nás Majster učil, nám hovoria, že kultivácia je o zbavení sa ľudských pripútaností, vrátane všetkých bežných ľudských názorov. Musíme sa vzdať a odtrhnúť sa od „ľudskosti“. Kultivácia je procesom opúšťania „ľudských vecí“ krok za krokom a vykročením smerom k božstvu. Len ak sa zbavíme všetkých ľudských pripútaností, dokážeme skutočne kráčať k božstvu. Človek nebude schopný vystúpiť na vyššiu úroveň, ak si zachová čo i len trochu z týchto ľudských vecí.
V skutočnosti sú všetky tieto takzvané „nešťastné“ a „neuspokojivé“ problémy príležitosťami, ktoré pre nás Majster usporiadal, aby sme sa vymanili z ľudskosti. Sú to dobré veci. Pomáhajú nám odtrhnúť sa od ľudských pripútaností k sláve, zisku, sentimentalite a náklonnosti, a smerovať k božstvu. Viem to jasne, no napriek tomu som k nim stále silno pripútaná a nedokážem sa ich vzdať. Je to preto, že moje ľudské názory sú príliš silné, moja ľudská stránka je príliš oklamaná a moja kvalita osvietenia je slabá.
Prečo môže byť vyššie spomenutá spolupraktizujúca každý deň šťastná? Pretože opustila ľudské veci a nedbá o zisk a stratu. Takže prirodzene nebude nešťastná. Každý deň je ponorená vo svetle Fa a kráča po kultivačnej ceste, ktorú jej Majster starostlivo usporiadal. Každý deň robí tri veci, o ktoré nás Majster požiadal. Majster povedal:
„My nehľadáme to, čo chcú svetskí ľudia. Ale to, čo dostaneme my, je niečo, čo svetskí ľudia nemôžu získať i keď chcú... ibaže by sa kultivovali.“ (Štvrtá lekcia, Čuan Falun)
Ako by človek po získaní týchto dobrých vecí nebol každý deň šťastný?
