(Minghui.org) Vo Falun Dafa som sa začala kultivovať v roku 1998. Reportérkou na plný úväzok pre čínske noviny Epoch Times v Nemecku som sa stala v roku 2008. Po presťahovaní sa do New Yorku v roku 2019 som nastúpila do anglického NTD. Podelím sa tu o moje kultivačné skúsenosti počas posledných troch rokov.
O tom, že budem robiť anglické správy, som ani nesnívala, pretože som strávila viac ako 20 rokov v Nemecku a neovládala som dobre angličtinu. Hneď v prvý deň v práci ma však pridelili do anglického tímu v NTD.
Keď som sa prvýkrát zúčastnila na stretnutí s anglickým tímom, nedokázala som s nimi držať krok, pretože hovorili rýchlo a veľa informácií mi uniklo. Aj ostatní mali problém porozumieť mojej angličtine kvôli pomiešanému čínskemu a nemeckému prízvuku. Mala som problémy aj s čítaním a písaním, ale nenechala som sa odradiť.
Mojou prvou úlohou bolo slúžiť ako kontaktná osoba pre dvoch korešpondentov, jedného v Spojenom kráľovstve a jedného vo Francúzsku. Obaja boli noví a mali veľa otázok. Dojala ma ich silná túžba odhaliť prenasledovanie Falun Dafa v Číne. Vzdali sa svojich zamestnaní, aby sa stali reportérmi na plný úväzok. Každý deň som sa s nimi virtuálne stretávala, aby sme diskutovali o témach reportáží a riešili problémy. Kvôli časovému posunu sa naše stretnutia zvyčajne konali o piatej ráno alebo o polnoci.
Anglický NTD v tom čase ešte neexistoval veľmi dlho a pracovný postup sa stále zdokonaľoval. Niekedy museli európski korešpondenti dlho čakať, kým ich správy prešli kontrolou, čo ich frustrovalo. Ak bolo potrebné ich písomné správy alebo videá upraviť, nestihli ich zaradiť do večerných správ. Producentka večerných správ bola pod tlakom a niekedy zvýšila hlas. Pokojne som jej prikyvovala, kým sa neupokojila, a potom som sa snažila nájsť riešenie. Po niekoľkých mesiacoch zakopávania sme vypracovali dobrý postup. Potom sa moja práca dostala do ďalšej fázy.
Keď začiatkom roka 2020 vypukla pandémia, naše oddelenie spustilo program na túto tému. Producentka po čase odišla a mňa požiadali, aby som prevzala túto pozíciu. Počet odberateľov prudko vzrástol. Nakoniec sme sa zbavili pripútanosti k počtu odberateľov a začali sme plynulo a stabilne vykonávať svoju každodennú prácu.
Odstránenie závisti
Nikdy som ani nepomyslela, že by som mohla závidieť novinárom. Bola som dvakrát staršia ako oni a oveľa skúsenejšia. Mala som im len pomáhať. Ako by som k nim mohla prechovávať závisť?
Keď som sa s kolegom rozprávala o svojej kariére, povedala som mu: „Keď som začala pracovať v spravodajstve, musela som sa všetko naučiť sama. Teraz majú noví reportéri všetko pripravené, pretože ich môžem naučiť, ako sa čo robí.“ Kolega odpovedal: „Asi to tak bolo usporiadané, pretože si mala schopnosť začať bez väčšej pomoci.“ Jeho pochvala ma potešila, ale cítila som, že v tom, čo som povedala, bolo niečo trochu čudné.
Keď som sa nad tým rozhovorom znova zamyslela, uvedomila som si, že moje slová svedčili o mojej samoľúbosti a horlivosti. Keď som pátrala ďalej, našla som ďalšie pripútanosti. Vždy, keď som učila nových novinárov písať, často som si pomyslela: „Môžem vás naučiť všetky tieto veci v priebehu niekoľkých minút, ale mňa to nikto neučil. Trvalo mi mnoho dní, kým som na tieto veci prišla sama. Pre vás je to príliš jednoduché!“
Prečo som mala pocit, že je to nespravodlivé? Bolo to kvôli mojej závisti. Závidela som im, aké bolo pre nich ľahké začať a ako rýchlo napredovali. Nakoniec mi došlo, prečo sa jeden reportér sťažoval, že som na nich niekedy príliš prísna. Odpovedala som: „Je to pre vás dobré. Urobíte tak rýchlejšie pokroky.“ Teraz som si však uvedomila, že moja závisť ma prinútila kritizovať triviálne veci, pretože som si myslela, že by mali dosiahnuť lepšie výsledky, keďže mali ľahší štart než ja. Chýbal mi súcit a tolerancia. Pochopila som tiež, že každý má inú cestu vytvárania si mocnej cnosti a že by som nemala porovnávať jablká s hruškami; keď som si to uvedomila, srdce sa mi rozjasnilo. Už mi nevadí, keď si všimnem nedostatky novinárov v ich práci. Dokážem s nimi o tom normálne komunikovať.
Učím sa byť tolerantná
Na vytvorenie televízneho programu je potrebných mnoho krokov a každý krok musí byť vykonaný včas. Vzhľadom na obmedzený počet zamestnancov musíme dobre spolupracovať a byť tolerantní. Chcela by som tu uviesť nedávny incident, z ktorého som získala dôležité ponaučenie.
Kolegyňa potrebovala zlepšiť kvalitu svojej práce. Spolu s ďalším kolegom sme sa rozhodli nájsť pre ňu ďalšie materiály. Raz sme s ďalšou skúsenou kolegyňou museli urobiť prieskum pre menej skúsenú kolegyňu, kým sme sa mohli pustiť do vlastných úloh. Skúsená kolegyňa mi povedala: „Na výskum má veľa času, ale nevložila do toho srdce.“ Súhlasila som.
Keď som neskôr v ten deň študovala Fa, prečítala som si nasledujúci odsek:
„Mali by sme byť čestní a veľkodušní a dobre medzi sebou spolupracovať. Nie je to o tom, koho myšlienka je najlepšia. Keď niekoho myšlienka nie je vynikajúca, alebo tak dobre premyslená, mali by ste potichu nájsť spôsob, ako pomôcť, aby fungovala a to vo všetkých aspektoch! Toto bude to, čo vám prinesie obdiv nebeských bytostí a spravíte to bez toho, aby ste niečo povedali! To, kto prišiel s tou myšlienkou, nie je dôležité, namiesto toho je dôležité to, kto sa činil dobre vo svojej kultivácii v tomto procese. Každý, kto sa kultivoval, sa zlepšil.“ („Vyučovanie Fa na Fa konferencii v New Yorku 2019“, Vyučovanie Fa na konferenciách – XV. časť)
Nehovoril tento odsek o mne? Pomohla som kolegyni potichu? Spolupracovala som, no sťažovala som sa pri tom. Nakoniec som sa nezlepšila, hoci som aj vykonala tú prácu. Ako som mohla povedať, že kolegyňa do toho nevložila srdce? Aj moja práca mala svoje nedostatky. Ostatní by si tiež mohli myslieť, že som do nej nevložila srdce. Ona v skutočnosti urobila väčšinu práce a my sme ju len pomohli vylepšiť. Moja sťažnosť sa preto úplne pominula.
Náš rastúci spravodajský program
Keďže sme náš program začali počas pandémie, celkový počet pozretí na YouTube dosiahol 200 miliónov. Epizódy o pandémii a povodniach v roku 2020 prilákali veľa divákov.
Po skončení týchto dvoch tém sme sa opäť zamerali na celosvetový odpor voči Čínskej komunistickej strane (ČKS) a jej koalícii. Mnohí ľudia by chceli vedieť, čo sa deje v Číne. Pri obrovskom mori informácií, ktoré nás denne zaplavujú, sme sa snažili roztriediť to najdôležitejšie. Na začiatku som si uvedomila, že sa musím veľa učiť nielen o Číne, ale aj o svete, pretože ČKS sa už infiltrovala do mnohých krajín.
Každý deň musím písať správy, byť zodpovedná za správy iných a robiť veľa prieskumu. Niekedy som mala pocit, že nie som dosť inteligentná na to, aby som túto prácu zvládla. Vždy, keď som chcela menej rešeršovať, kládla som si otázku, či by som neprehliadla najlepšiu tému, a tak som v tom vytrvala.
Náš program prilákal mnoho ľudí z oblasti politiky, obchodu a akademického prostredia. Ich názory ovplyvňujú rozhodnutia v rôznych oblastiach, regiónoch a krajinách. Náš program sleduje aj mnoho odborníkov na Čínu. Nevedeli sme o tom, kým sme ich neoslovili so žiadosťou o rozhovor.
Jeden mediálny odborník z inej krajiny nám raz povedal, že pri každej príležitosti propaguje náš program. V každej správe, ktorú pripravil, bol odkaz na náš týždenný obsah, ktorý sa dostal k vládnym úradníkom v jeho krajine.
Na začiatku dostávala moderátorka našej relácie málo odpovedí, keď oslovila odborníkov so žiadosťou o rozhovor. Teraz ju niektorí odborníci iniciatívne kontaktujú a dokonca sa s nami exkluzívne podelili o niektoré informácie.
Naša relácia je v NTD prekladaná do desiatich rôznych jazykov.
Istý čínsky Američan nám raz povedal, že v januári 2020 bol náhodou vo Wuhane a že miestne médiá zatajili vypuknutie COVIDu. Prelomil internetovú cenzúru ČKS, aby si pozrel náš program, a rozhodol sa zmeniť svoj let a odísť z Wuhanu skôr. Po jeho odchode boli už všetky lety zrušené. Nebyť našich informácií, nemohol by vtedy odletieť. Aj mnohí ľudia v Číne sa vďaka našim programom dozvedeli, čo sa skutočne deje a poskytli nám cenné informácie.
Päť alebo šesť pracovných dní
Na ústredí sa diskutovalo o tom, či pracovať päť alebo šesť dní v týždni. Pre niektorých kolegov bola šesťdňová práca príliš únavná, ale aj tak to bolo lepšie než to, ako som kedysi pracovala ja.
Keď som pred viac ako desiatimi rokmi začala pracovať ako šéfredaktorka denníka Epoch Times v nemeckom jazyku, môj manžel pracoval na inom mieste. Musela som sa starať o naše dve deti, ročné a trojročné, a pracovať na plný úväzok pre noviny. Môj plat bol symbolický, takže som musela vykonávať aj iné práce, aby som si doplnila príjem. Pracovala som sedem dní v týždni, vo dne aj v noci. Robenie domácich prác bolo pre mňa ako oddych. Hoci sa môj plat nakoniec zvýšil natoľko, že som nepotrebovala ďalšiu prácu, bolo to každý deň vyčerpávajúce. Nevidela som svetlo na konci tunela, ale túžba ponúknuť spásu vnímajúcim bytostiam mi umožnila vytrvať.
V srdci som sa sťažovala. Cítila som sa ako sviečka, ktorá horí z oboch koncov. Avšak po tom, čo som zvládla najťažšie obdobie, sa už teraz necítim unavená.
Do práce nastupujem o 7:30 a odchádzam až po 20:00. Keďže naše hodinové štúdium Fa je naplánované na skoré ráno, z domu vlastne odchádzam medzi 5:00 a 6:00. Niektorí ľudia hovoria, že pracujem príliš tvrdo, ale ja mám pocit, že je to lepšie ako predtým, pretože som zvykla pracovať aj v noci a v nedeľu.
Sviečky dohorievajú, ale ja som kus železa, ktorý sa kalí na oceľ. Mojím cieľom je pomáhať Majstrovi pri náprave Fa. Žiadna bolesť, žiaden zisk. Nesťažujem sa, pretože som učeníčkou Falun Dafa a získala som oveľa viac, než som do toho vložila. Naším cieľom je dosiahnuť dovŕšenie, ako aj zachrániť vnímajúce bytosti.
Diskusia nám poskytla príležitosť zamyslieť sa nad tým, prečo tvrdo pracujeme, prečo vedieme naše médiá a nad základnou otázkou, prečo sa kultivujeme.
Na veku nezáleží
Nikdy som sa nezamýšľala nad tým, koľko mám rokov, alebo ako veľmi som zostarla, no slová jednej spolupraktizujúcej pred tromi rokmi ma prinútili venovať pozornosť svojmu veku. Váhala, či má nastúpiť do médií a povedala: „Už mám päťdesiat rokov,“ čím myslela, že už je príliš stará na to, aby zmenila svoju kariéru.
Uvedomila som si, že mám takmer päťdesiat a už nie som mladá. Odvtedy som si často myslela, že moje zdravie nie je také dobré ako pred tridsiatimi rokmi, keď som nikdy nepociťovala žiadne ťažkosti.
Pred niekoľkými mesiacmi sa mi však prihodilo niečo, čo zmenilo tento môj názor. Keď som sa jedného dňa pokúšala premiestniť trochu vody, seklo ma v chrbte. Bolelo to tak veľmi, že som sa desať minút nemohla pohnúť. Keď sa to zlepšilo, pomaly som sa pobrala domov.
V tú noc ma zobudila prudká bolesť a na druhý deň ráno mi trvalo niekoľko minút, kým som sa dokázala otočiť. Keď som ležala v posteli, hľadala som vo vnútri svoje pripútanosti. Nerobila som často cvičenia Falun Dafa a nedokázala som tolerovať ostatných. Nakoniec som sa musela rozhodnúť, či pôjdem do práce. Mohla som pracovať na diaľku. Vzhľadom na môj vek by bolo rozumné jeden deň si oddýchnuť. Cítila som však, že by som tým uznala zasahovanie starých síl. Nakoniec som sa rozhodla ísť do práce. Je to len fyzická bolesť! Čo by mi to mohlo urobiť?
Stálo ma veľa úsilia, aby som vstala a vyšla von. Pomaly som kráčala na autobusovú stanicu. Spočiatku som mala stuhnuté telo, ale postupne sa uvoľnilo. Kým som prišla do kancelárie, bolesť sa o dosť zmiernila. Po chvíli práce mi bolo teplo a cítila som sa príjemne. Nikto si ani nevšimol, že ma v ten deň niečo bolelo. Večer som chodila o niečo pomalšie ako zvyčajne, ale na druhý deň bolo všetko opäť v poriadku.
Nikdy predtým som sa tak rýchlo nezotavila, keď som si natiahla svaly. Z tejto skúsenosti som sa poučila, že akékoľvek nepohodlie je falošným zdaním, ktoré musí zodpovedať svetským princípom, ako napríklad zdvíhanie niečoho ťažkého alebo problémy so starnutím. Ak tomu uveríme, budeme v týchto princípoch uviaznutí. Ak však úplne ignorujeme svoj vek a považujeme to za skúšku vo svojej kultivácii, skutočne to bude len súčasťou kultivácie.
Keď naše myšlienky spĺňajú kritériá princípov vysokej úrovne, Majster bude môcť pomôcť skutočnému učeníkovi Falun Dafa. Ak však uviazneme v predstave starnutia, na tele sa prejavia známky starnutia.
Z rovnakého dôvodu ma raz bolelo pravé rameno, bolo to presne ako zamrznuté rameno, ktoré zvyčajne zažívajú ľudia okolo päťdesiatky. Spočiatku som si tiež myslela, že je to zamrznuté rameno, ale po poslednej skúsenosti s natiahnutými svalmi som to považovala za skúšku, ktorá mi bránila v praktizovaní cvičení. Napriek neznesiteľnej bolesti som počas cvičení zdvihla rameno čo najvyššie. Teraz je to úplne v poriadku.
Vďaka práci v NTD sa cítim ako znovuzrodená. Vážim si všetkých svojich kolegov, ktorí mi vytvorili skvelé kultivačné prostredie. Predovšetkým ďakujem nášmu súcitnému Majstrovi za to, že mi dal príležitosť pozdvihnúť sa a pomáhať Majstrovi v náprave Fa!
